Fašiangové obdobie je plné radosti, hudby a dobrého jedla. Farebné sprievody, masky a bohato prestreté stoly patria k tradíciám, ktoré si ľudia užívajú naplno. Poďme sa spoločne pozrieť na to, čo fašiangy znamenajú, kedy sa oslavujú a aké zvyky sú s nimi spojené.
Kedy začínajú a končia fašiangy?
Fašiangy začínajú deň po Troch kráľoch (7.1.) a trvajú až do polnoci pred Popolcovou, alebo tzv. “škaredou“ stredou, ktorá je prvým dňom pôstneho obdobia, končiaceho Veľkým piatkom.
Fašiangy vrcholia tradičnými oslavami, ktoré končia fašiangovým utorkom, tento rok pripadá na 4. marca 2025. Týmto obdobím nás však sprevádza viac dôležitých medzníkov.
- Hromnice pripadajú na 2. februára a sú sviatkom, ktorý symbolizuje prelom zimy a blížiacu sa jar.
- Tučný štvrtok je tradičný sviatok spojený s fašiangovým obdobím a pripadá na posledný štvrtok pred Popolcovou stredou.
- Popolcová streda je prvý deň pôstneho obdobia, ktorý pripadá na štyridsiaty deň pred Veľkou nocou a symbolizuje začiatok duchovnej očisty a striedmosti.
Tiež viete, že tento sviatok veselí vrcholí fašiangovým utorkom pred Popolcovou stredou, ktorá tento rok pripadá na 5. marca 2025, a tým začína pôst - obdobie striedmosti a príprav na Veľkú noc (20. apríla 2025). Dôležitým medzníkom sú Hromnice (2. februára), ktoré symbolizujú koniec zimy a návrat svetla.
V roku 2026 fašiangy začínajú v stredu 7. januára a vrcholia v utorok 17. februára, užijeme sa ich teda celkom 42 dní.
DIY: Maškarná maska (od základov)
Pôvod a význam fašiangov
Podľa prameňov z obdobia Veľkej Moravy sa na našom území už v 9. storočí používal termín mjasopust, ako označenie konca jedenia mäsa pred pôstom. V Česku sa mierne pozmenené označenie masopust používa dodnes. Pôst zaviedla kresťanská cirkev koncom 4. storočia, ako prechodné obdobie medzi zimou a jarou.
Vo všeobecnosti sa fašiangami nazývalo obdobie od Troch kráľov až do Popolcovej stredy, keď sa začínal 40-dňový veľkonočný pôst. No keďže Veľká noc je pohyblivý sviatok, ani dĺžka fašiangov nebola vždy rovnaká, a tak sa striedali dlhé fašiangy s krátkymi.
Názov fašiangy pochádza z nemčiny - Faschang. Zvyky spojené s fašiangami u starých Slovanov súviseli s vyháňaním zimy, smrti a prinášaním jari. Slávenie fašiangov bolo vždy symbolom oslobodenia sa od starostí, každý mal právo na radosť, pretože sú akýmsi spojením medzi vážnym časom Vianoc a vážnym obdobím predveľkonočným.
Prečo oslavujeme fašiangy?
Odpoveď je jednoduchá: aby si ľudia pred obdobím pôstu a pokánia mohli naposledy dopriať dobré jedlo, zasmiať sa a trochu sa odreagovať. V skorších dobách sa zima spájala s nedostatkom jedla a energie, a tak bola fašiangová hostina nielen radosťou, ale aj nevyhnutným doplnením síl. Dnes sú fašiangy skôr príležitosťou na stretnutie s priateľmi a susedmi.
Fašiangové zvyky a tradície
V období fašiangov bolo na hospodárstve menej práce, organizovali sa zabíjačky, zábavy a veľa svadieb. Typické boli obchôdzky v maskách, ktoré slúžili na privolanie jari rôznymi magickými spôsobmi. Sprievod masiek, ktorý prechádzal dedinou, navštevoval jednotlivé domácnosti, aby dobrorečil a dobrožičil pre navštívený dom. Za vyzvŕtanie domácich a vinšovačky, ktoré boli pre každú obec tradičné, gazdiné za odmenu masky pohostili.
Mnohí sa celý rok tešia práve na plesovú sezónu. Dôležité na plesoch bolo okrem honosnej zábavy aj uvádzanie mladých dievčat a mužov do spoločnosti.
Fašiangy vyvrcholia tesne pred Popolcovou alebo škaredou stredou. V utorok bývajú ešte posledné zábavy, ktoré sa volajú posledný fašiang. Na poslednej dovolenej fašiangovej zábave, ktorá končí polnocou, je obrad pochovávania basy. Basa symbolizuje hudobné nástroje, preto tá sa symbolicky pochováva. Fašiangom končil tanec a tancovať sa smelo znovu až pri stavaní májov.
Fašiangové masky
Fašiangové masky boli najmä zvieracie (turoň, koza, medveď, vlk) a vyzerali strašidelne, pretože ľudia verili, že takto vyplašia démonov a zlých duchov, ktorí ich už nebudú otravovať. Neskôr sa pridali aj masky zvýrazňujúce charakter a zlozvyky opačného pohlavia.
Tradičné fašiangové masky sa líšia podľa regiónu, ale medzi najobľúbenejšie patrí medveď, kobyla, kominár, baba s nošou, vojaci alebo cigánky, ale aj čerti alebo anjeli. Každá z nich má svoj symbolický význam - napríklad medveď prináša šťastie a plodnosť, zatiaľ čo kominár má zaistiť hojnosť a prosperitu.
Desiatky prezlečených mladých ľudí prechádzali za spevu a tanca ulicami, strašili deti a predvádzali sa. Obľúbené boli masky tura, kozy, koňa či medveďa, ktorého väčšinou ťahali na vôdzke, kým on vtipne tancoval. Prezliekali sa však aj za ľudské postavy. Časté boli kostýmy Cigánok a Cigánov či bábätiek. Vtedy ženu zavinuli do perinky a viezli ju na sánkach po dedine. Nechýbali ani muži a ženy preoblečení za opačné pohlavie, pričom vzájomne parodovali ich typické vlastnosti.
Čo sa robilo počas fašiangov?
- Na zabezpečenie dobrej úrody ľanu a konope ženy varili dlhé rezance alebo šúľance.
- Sánkovali sa po poliach.
- Muži rozpletali a ťahali ženám dlhé vlasy.
- Vyskakovali do výšky počas rituálneho tanca.
Fašiangové jedlá
Fašiangy boli obdobím bohatým na kalorické jedlá, aby sa pred pôstom ľudia dobre najedli. Hoci sa v minulosti stravovalo dosť striedmo, počas fašiangov bolo dovolené aj prejedanie.
Počas fašiangov sa konali zábavy, plesy, sprievody, zabíjačky, ľudia boli uvoľnenejší, obliekali sa do masiek, vypekali.
Počas fašiangového obdobia sa takmer v každej dedine konali zabíjačky, ktoré boli na území Slovenska legendárne a zvesti o nich prenikali široko-ďaleko. Boli veľkou rodinnou udalosťou. Roboty sa však vtedy chopili nielen rodinní príslušníci, ale aj známi, priatelia a susedia. Večer, keď bolo všetko hotové, gazdiná rozdala výslužky a všetkých, ktorí priložili ruku k dielu, pohostila.
Na stole počas fašiangov nesmeli chýbať údeniny, klobásky, slanina ani jaternice. Zo sladkých pokrmov dominovali šišky, fánky, pampúšiky, chraple, grapne, fulanki a, samozrejme, všakovaké záviny, ktoré rozvoniavali v domovoch v rámci každého regiónu Slovenska.
Dodnes sa v mnohých rodinách pripravujú šišky, pampúchy, fánky, božie milosti, kreple, ktoré sú smažené na bravčovej masti.
Slanina, rovnako ako šišky, je symbolom fašiangovej zábavy. „O slanine sa dokonca aj spieva vo fašiangových piesňach, fašiangovníci si nosia ražne, na ktoré sa napichuje slanina.
Recept na tradičné fašiangové šišky
- Ako prvé si pripravíme kvások.
- Do misy pridáme múku, žĺtky, kryštálový cukor, soľ, kvások a rum.
- Rukou alebo varechou vypracujeme cesto, do ktorého postupne prilievame smotanu na šľahanie a nakoniec zvyšné vlažné mlieko.
- Prilievame postupne a za stáleho miesenia. Vďaka smotane zostane cesto pekne vláčne a šišky tak budú mäkké aj na druhý deň. Toto je prísada, ktorú odteraz pridávajte do šišiek.
- Odpočinuté cesto rozvaľkáme na 1 cm a nakrájame na pásy a potom na obdĺžniky/kosoštvorce.
- Sadlo pokrájame na malé kocky a dáme do hrnca.
Veríme, že tento článok vám priblížil fašiangové tradície a zvyky, ktoré sú súčasťou našej kultúry. Nech sú vaše fašiangy plné radosti, smiechu a dobrého jedla!