Doba postavenia kostola v Miloslavove, časť Alžbetin dvor, nie je dosť jasná. Písomné doklady asi nejestvujú, alebo nie sú známe. Obec vznikla zlúčením osád Annin dvor a Alžbetin dvor po prvej svetovej vojne. Územie, na ktorom osady vznikli bolo pôvodne kráľovským majet-kom a patrilo k bratislavskému hradnému panstvu. V osade Alžbetin dvor bol postavený už v 13. storočí filiálny kostol sv. Alžbety.
Či sa na postavenie tohto kostola vzťahuje listina z roku 1244, ako sa domnievali starší historici, sa dnes spochybňuje. V listine sa hovorí, že dvaja dvorania kráľovnej Alžbety, a to František a Dávid, sa po jej smrti vrátili do vlasti a prosili o povolenie postaviť ku jej cti kostol. Uhorský kráľ Belo IV, ktorý bol mladším bratom kráľovnej Alžbety, im to dovolil a pridelil im na tento účel aj nejaké pozemky na území bratislavského hradného panstva.
Starší odborník pre dejiny umenia a umelecké pamiatky Arnold Ipolyi-Stummer (1823-1886), ktorý bol kňazom a od roku 1871 aj banskobystrickým biskupom, napísal dielo Opis stavebných pamiatok Žitného ostrova. Pri lokalite Alžbetin dvor uviedol: „Na tomto mieste mala byť kedysi fara i dedina, ale teraz je miesto úplne spustnuté. Pozostáva len z majera s niekdajším kostolom, ktorý teraz slúži len ako sýpka.“
Pracovníčka Archeologického ústavu Slovenského národného múzea v Bratislave Dr. Klára Fúriová vykonala pri kostole v Miloslavove archeologický a architektonický prieskum a konštatovala jednoznačne: „Miloslavovský kostol vznikol najneskoršie v prvej polovici 13. storočia.“ Tým vyjadrila jasne aj stanovisko k času postavenia kostola.
Ďalšie osudy kostola
Ďalšie osudy kostola sa dajú stručne zrekonštruovať z kanonických vizitácií farnosti Štvrtok na Ostrove, pod ktorú patril celé storočia aj filiálny kostol v Alžbetinom dvore. Podľa zmienky v staršej literatúre sa hovorí, že tam mala byť fara i kostol už pred rokom 1283. V súpise cirkevných desiatkov z rokov 1332-1337 sa kostol i lokalita nazýva „Sv. Alžbeta“ alebo „Kostol sv. Alžbety v poli“.
Fara i kostol sa znova spomínajú v listine z roku 1399. V roku 1521 bol majetok, a teda aj kostol vlastníctvom benediktínskeho opátstva na Hore sv. Martina. Benediktíni ho vtedy predávali kláštoru pavlínov v Marianke. Z roku 1549 je o kostole ďalšia zmienka.
Koncom 16. a začiatkom 17. storočia postihla obyvateľov Žitného ostrova epidemická choroba, známa pod názvom „lues pestifera“. Zdá sa, že na ňu vymrela značná časť obyvateľstva a že boli vyľudnené viaceré dediny a osady Žitného ostrova. Možno preto sa v kanonickej vizitácii z roku 1634 aj Alžbetin dvor uvádza ako samota, kde vidieť len zrúcaniny. Zrejme bol už schátraný aj Kostol sv.
V roku 1666 sa stal ostrihomským arcibiskupom významný diplomat a obnoviteľ duchovného života v Uhorsku Juraj Selepčéni-Pohronec. Bol rodákom zo Slepčian (okr. Ten sa podujal na obnovu kostolov a fár zničených počas tureckého pustošenia. Na tento účel venoval obrovské sumy. Ujal sa aj Kostola sv. Alžbety v Alžbetinom dvore.
V kanonickej vizitácii farnosti Štvrtok na Ostrove z roku 1695 sa píše: „….pred nedávnom dal ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčéni Kostol sv. Alžbety zrenovovať od základu.“ Arcibiskup dal kostol obnoviť, ale ponechal zrejme jeho pôvodnú románsku dispozíciu, ako sa to ukázalo aj pri terajšom prieskume. Dal v kostole zhotoviť aj nový pekný oltár. Táto obnova kostola sa konala zrejme niekedy v 70-tych rokoch 17. storočia.
Matej Bel píše už vo svojom diele z 30. rokov 18. storočia. Presný obraz o kostole sa dá urobiť z kanonickej vizitácie farnosti z roku 1781. Kostol bol postavený z pevného materiálu a nebol ohrozený ohňom. Loď bola dlhá približne 9,5 m, široká 5,7 m a vysoká približne 7,6 m. Na priečelí kostola bola veža vysoká asi 22 m. Sanktuárium malo šírku asi 5 m a taká istá bola aj dĺžka. So sanktuáriom súvisela sakristia, ktorá bola dosť tmavá a vlhká. Patrónom kostola bola sv. Alžbeta Uhorská.
Aj v tejto správe sa zdôraznilo, že kostol z ruín znova obnovil arcibiskup Selepčéni. V kostole bol len jeden oltár a bola na ňom socha sv. Alžbety. Pri kostole nebol cintorín.
Z kanonickej vizitácie z roku 1846 sa dozvedáme, že v majeri Alžbetin dvor je starobylý Kostol sv. Alžbety, ktorý sa už vtedy používal ako sýpka. Kedy bol kostol premenený na sýpku, sa v zápisnici z vizitácie farnosti nehovorí. Pri kostole bola murovaná kaplnka so sochou sv. Alžbety. Bola to asi tá, čo pôvodne stála na oltári v kostole. O kaplnku sa staralo panstvo. Bola to zrejme náhrada za kostol, ktorý panstvo premenilo na sýpku. Bolo to asi v rokoch 1822-1830.
Zvon z veže dali do kostola v Štvrtku na Ostrove. V roku 1917 ho vojaci zrekvirovali a použili na liatie kanónov. Lavice premiestnili do kostola v Dénešde či Schilderne. Kostol sa zrejme predtým už nejaký čas na náboženské úkony nepoužíval, ináč by si zemepán nebol dovolil premeniť ho na sýpku.
Premena kostola na hospodárske účely
Pri premene kostola na hospodárske účely boli na kostole urobené aj stavebné úpravy. Bola odstránená aj veža kostola, aby nepripomínala pôvodný účel stavby. Súčasne bola zbúraná aj klenba a bočné múry boli o niečo nadmurované a bola na ne posadená strecha. V polovici 19. storočia ešte žili ľudia, ktorí sa pamätali na vežu pri kostole a dokonca sa ešte medzi obyvateľmi Miloslavova zachovala spomienka na to, ako ju dali zbúrať.
Na hospodárske účely slúžil bývalý kostol ešte aj počas socializmu, keď ho využívalo Jednotné roľnícke družstvo Dunajská Lužná. Na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia sa tu realizoval historicko-architektonický výskum, ktorý potvrdil ešte románsky pôvod kostola a jeho datovanie do 13. storočia. Išlo predovšetkým o odkrytie dvoch štrbinových románskych okien na apside a zhodu stavebného materiálu použitého na apside i lodi.
Na začiatku tretieho tisícročia sa rozhodlo o komplexnej obnove stavby. Tá sa realizovala v rokoch 2003 až 2006, pričom ako východisko bola zvolená podoba objektu po ranobarokovej prestavbe. V súčasnosti bývalý kostol po kompletnej rekonštrukcii slúži ako múzeum Remeselný dvor s expozíciou tradičných remesiel a vidieckeho života regiónu. Múzeum je otvorené od apríla do októbra v soboty a nedele od 14.00 do 16.00 h. Záujemcovia o návštevu počas pracovného týždňa sa môžu ohlásiť na Obecnom úrade v Miloslavove.
Obnova a posviacka kostola sv. Alžbety Uhorskej v Banskej Bystrici
Pôvodne románsky chrám v Alžbetinom Dvore predstavuje špecifický typ "strateného" kostola. Bol postavený niekedy v polovici 13. storočia, zrejme ako jeden z prvých kostolov zasvätených tejto svätici v celom Uhorsku. Kostol slúžil ako farský chrám, neskôr ako filiálny pod farnosťou vo Štvrtku na Ostrove. Spomína sa v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 až 1337, ako aj v listine z roku 1399. Počas tureckých vojen v 16. - 17. storočí bolo tamojšie osídlenie ťažko zasiahnuté. Za vyľudnenie mohla aj morová epidémia na konci 16. a začiatku 17. storočia. Kanonická vizitácia z roku 1634 opisuje Alžbetin Dvor ako samotu so zrúcaninami.
Opravený bol až v poslednej tretine 17. storočia z iniciatívy Juraja Selepčéniho (Szelepcsényi), ktorý sa stal v roku 1666 ostrihomským arcibiskupom. Práce na chráme v Alžbetinom Dvore sa realizovali zrejme v sedemdesiatych rokoch 17. storočia. Potvrdzuje to záznam v kanonickej vizitácii farnosti v neďalekom Štvrtku na Ostrove z roku 1695 v znení: „…pred nedávnom dal ostrihomský arcibiskup Juraj Szelepcsényi Kostol sv. Pri prestavbe boli zvýšené obvodové múry apsidy na úroveň lode, pričom objekt dostal aj nové klenby a zastrešenie. Interiér bol presvetlený omnoho väčšími oknami s polkruhovým záklenkom. Na južnej strane lode a na severnej strane apsidy boli osadené nové ranobarokové portály.
Osud kostola v jeho pôvodnej sakrálnej funkcii sa začal napĺňať v 18. storočí. Hlavným dôvodom bol pokles počtu obyvateľov dediny, pre ktorých už bolo neudržateľné starať sa o starobylý chrám. Matej Bel dokonca vo svojom diele z tridsiatych rokov 18. storočia uvádza, že Alžbetin Dvor sa zmenil z dediny na osadu, v ktorej v roku 1781 žilo len 17 obyvateľov. Tí už navyše chodili na bohoslužby do kostola v dnešných Nových Košariskách. Z tohto roku sa vo vizitácii zachoval aj popis stavby.
Loď kostola dlhá približne 9,5 metra, široká 5,7 m a vysoká 7,6 m. Veža bola vysoká zhruba 22 metrov, apsida bola široká aj dlhá približne 5 m. V interiéri bol umiestnený len jeden oltár, na ktorom stála socha patrónky chrámu - sv. Alžbety. Koncom 18. storočia napokon kostol úplne prestal slúžiť na liturgické účely. Chátrajúcu stavbu bez využitia sa vlastníci po čase rozhodli premeniť na panskú sýpku. K rozsiahlej prestavbe došlo podľa všetkého v 20. rokoch 19. storočia. Pri tejto premene bola odstránená klenba v interiéri a nadstavali sa obvodové múry. Objekt dostal novú strechu a vnútorný priestor bol drevenými stropmi rozdelený na tri podlažia. Veľké okná zamurovali a nahradili ich malými sýpkovými oknami. Ako jediný pôvodný prvok bol zachovaný ranobarokový portál na južnej strane pôvodnej lode. Zvon a vnútorné vybavenie boli prenesené do kostolov v okolí. Po nejakom čase, aby celý objekt prestal pripomínať kostol, strhli jeho vežu. Takto upravený objekt už našli vizitátori v roku 1846, keď opísali bývalý kostol ako starobylý. Pri kostole sa nachádzala murovaná kaplnka, v ktorej bola umiestnená socha sv.
Použitá literatúra
- Kalafus, T.: Miloslavov, miestna časť Alžbetin Dvor, Sýpka (bývalý r. kat. kostol). Pamiatkový výskum. Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti Bratislava, máj 1991.
- Reľko, A. - Paulíková, A. - Badač, K.: Miloslavov. Kultúrne pamiatky. Malá vlastivedná knižnica č.
- Podolinský, Š. - Podolinská, A.: Kostoly a ich pohnuté osudy.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.