Filipovka je 40-dňové obdobie pôstu, ktoré predchádza sviatku Narodenia Pána (Vianociam) v Gréckokatolíckej cirkvi. Je to čas duchovnej prípravy, pokánia a obnovy. Veriaci sa počas tohto obdobia snažia viac modliť, postiť a konať skutky milosrdenstva.
Kresťania v prvotnej Cirkvi sa na veľké sviatky vždy pripravovali pôstom a modlitbou. Z tejto náboženskej praxe sa postupne vyvinuli kratšie alebo dlhšie pôsty. V prvom rade je to Veľký pôst (Štyridsiatnica) pred svetlým sviatkom Pánovej Paschy. Pred sviatkom Pánovho narodenia sa zaviedol pôst Filipovka. Z osobitného kultu k svätým najvyšším apoštolom Petrovi a Pavlovo vznikol ďalší pôst - Petrovka. A nakoniec bol zavedený najmladší zo štyroch pôstnych období v roku, a to Uspenský pôst (tzv. Spasivka).
Podobne ako Petrovka a Filipovka, aj tento pôst za zaužíval nie cestou cirkevného príkazu „zhora“, ale z praxe, zvyku. Prvé zmienky o Uspenskom pôste máme z 9. st. Zmienku o Mariánskom pôste nachádzame v liste pápeža Mikuláša I. Uspenský pôst bol voľakedy prísnejší ako Petrovka a Filipovka, ale miernejší ako Veľký pôst. V pondelok, stredu a piatok počas toho pôstu bolo dovolené jesť suchú stravu, t.j. chlieb, voda a sušené ovocie a v utorok a vo štvrtok bolo dovolené jesť varený pokrm, ale bez olivy (oleja). Uspenský pôst má v našej Cirkvi každoročne rovnaké trvanie, a to v čase - od 1. do 14. augusta.
Na slávenie Kristovho narodenia sa gréckokatolíci pripravujú 40-dňovým obdobím nazývaným Filipovka. Cirkvi byzantského obradu, ktoré sa riadia podľa gregoriánskeho alebo meletiánskeho kalendára, vstúpili do 40-dňového pôstu pred sviatkom Narodenia podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista (25.decembra). Vyjadrené v slovenských reáliách: duchovnú prípravu na Vianoce začali veriaci Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.
V Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, pretože sa riadi podľa juliánskeho kalendára, sa predvianočný pôst začne o 13 dní neskôr ako u gréckokatolíkov. Pôst pred sviatkom Pánovho narodenia sa zvykne nazývať Filipovka, pretože sa začína deň po sviatku svätého apoštola Filipa (sviatok má 14. novembra).
Obohacujúci pohľad na Filipovku, prinajmenšom pre povedomie veriacich byzantského obradu na Slovensku, nájdeme v dokumente Spoločnej komisie Nemeckej biskupskej konferencie a Pravoslávnej biskupskej konferencie v Nemecku: Cirkevný rok v tradícii Východu a Západu. III. Vianoce - oslava Božieho vtelenia v Ježišovi Kristovi (Bonn-Dortmund 2014, s. 34-36): "Už od 7. storočia sa začína štyridsaťdňové obdobie predvianočného pôstu 15. novembra. Tento pôstny čas spája zriekanie, pokánie a obnovu s radom sviatkov, ktoré majú výslovne predvianočný charakter, pretože vo svojich hymnoch zdôrazňujú a oznamujú narodenie Božieho Syna. Na prvom mieste tu treba uviesť sviatok Uvedenia presvätej Bohorodičky do jeruzalemského chrámu (21. novembra). Pri sviatku Počatia presvätej Bohorodičky svätou Annou (8. december gréckokatolíci; 9. december pravoslávni) sa manifestuje kontinuita v Božom spásnom pláne. Aj sviatky iných svätých tvoria mystický rebrík výstupu k vianočnému sviatku. Tak sa hymny sviatkov týchto svätých - napríklad svätého Andreja (30. november), svätej Barbory (4. december) a svätého Mikuláša (6. december) - stávajú znameniami prichádzajúceho Pána. Lebo zjavil sa Pán z Panny-Matky“ (Bohorodičník z večierne od 6. do 24. decembra).
Sviatku Kristovho narodenia predchádzajú dve špeciálne nedele. Nedeľa svätých praotcov oceňuje predovšetkým duchovné a morálne svedectvo praotcov Mesiáša. K nim patria napríklad Adam, Abrahám, Mojžiš a Áron, Dávid a proroci, ktorí už v období Starého zákona skrze svoju vieru udržiavali pri živote nádej na spásu a ohlasovali definitívnu spásu skrze Krista. Do obdobia Filipovky spadajú viaceré spomienkové dni na svätých starozákonných prorokov, ktorí predpovedali Božie vtelenie: Abdiáš (17. november), Nahum (1. december), Habakuk (2. december), Sofoniáš (3. december), Aggeus (16. december), Daniel a traja svätí mládenci Ananiáš, Azariáš a Mízael (17. december).
Nedeľa svätých otcov, ktorá je nedeľou bezprostredne pred Vianocami, sa znova zaoberá postavami Starého zákona, tentoraz z hľadiska pokrvného príbuzenstva. Na božskej liturgii si veriaci byzantského obradu vypočujú rodokmeň Ježiša Krista. Posolstvo tejto nedele je takéto: spása sa týka aj členov reťaze predkov, ktorá siaha od Abraháma alebo dokonca od Adama po Ježiša (Mt 1,1-17; Lk 3,23-38), aj keď sa niektorí z nich dopustili veľkých previnení. Na Kristovom rodokmeni sa stáva zrejmým, že Boh sa narodením svojho syna z Panny bezvýhradne začlenil do tohto príbuzenstva a spojil sa s Izraelom a s rodinou celého ľudstva. Božské dieťa je nielen plodom napredujúceho posväcovania, ktoré vrcholí v Márii, ale aj dedičom genealógie záhuby.
Posledných päť dní pred Vianocami (20. až 24. december) tvorí predsviatok Pánovho narodenia. V hymnoch je reč aj o tom, že Boh už v betlehemskej jaskyni zjavuje cieľ svojho vtelenia. Stal sa človekom, aby nám všetkým opäť otvoril raj, ba ešte viac, aby nám daroval seba samého ako pokrm večného života a tak pozdvihol padnutého človeka. Na Vianoce sa začína obeta, ktorá dosiahne svoj vrchol v Ježišovej smrti na kríži.
VÝZNAM RELIÉFOV NA SVÄTEJ BRÁNE | 1. časť
Pôstna Disciplína Počas Filipovky
Filipovka ako pôstne obdobie začína 15. novembra. Prvá zmienka o prípravnom období pred Narodením Pána - Filipovke - je v dekréte koncilu zo Zaragozy (380). Konciloví otcovia sa uzniesli, že každý kresťan má od 17. decembra do Bohozjavenia (6. januára) chodiť denne do chrámu. Na synode v Macon (v dnešnom Francúzsku) v roku 581 bolo schválené, že každý kresťan sa má od sviatku sv. Martina (11. novembra) až do 24. decembra postiť trikrát do týždňa (pondelok, streda, piatok).
Zmienku o pôste pred Narodením Ježiša Krista nachádzame v Koptickom kalendári v 8. storočí. Ján Pôstnik, patriarcha Carihradu, ustanovuje pravidlo: „Patrí sa, aby sa veriaci zdržiavali od mäsa po dve Štyridsiatnice, t. j. v čase Filipovky a v čase pôstu Petra a Pavla“. V 9. storočí sa celý Východ podriadil tejto disciplíne a prijal pôst pred sviatkami Narodenia Ježiša Krista.
Súčasné liturgické obdobie pred Narodením bolo definitívne ustálené na Konštantínopolskom sneme v roku 1166. Koncil sa uzniesol, že pôst sa bude začínať 15. novembra a bude trvať do 24. decembra vrátane. Tak bol ustanovený ďalší 40-dňový pôst. Filipovka bola zavedená, aby pripravila Cirkev na dôstojnú oslavu veľkého a svätého dňa Kristovho narodenia.
Usmernenia pre pôst boli omnoho zhovievavejšie ako usmernenia pre obdobie Veľkého pôstu pred Paschou. Iba pondelok, streda a piatok boli dni striktného pôstu bez mäsa, mliečnych produktov a oleja (v slovanských krajinách). V nedeľu bolo dovolené jesť ryby. Laikom bolo sprvu dovolené jesť ryby aj počas iných dní, pokým neprevážil mníšsky rigorizmus.
Známy byzantský teológ 12. storočia Balsamon vyjadril názor, že by stačilo, keby sa laici postili iba týždeň pred Narodením. V roku 1958 grécky teológ Christos M. Enislides privítal Balsamonov podnet a verí, že optimálne riešenie pre Cirkev by bolo zdržiavať sa mäsa a mliečnych produktov 33 dní.
V súčasnosti - konkrétne od roku 1969, keď rímska Kongregácia pre východné cirkvi vydala dekrét, ktorým upravuje pôstnu disciplínu platnú pre gréckokatolíkov žijúcich na území bývalej Československej socialistickej republiky - nie sme povinní počas filipovky dodržiavať ani pôst, ani zdržanlivosť, okrem zvyčajných piatkov a 24. decembra. To však neznamená, že sa počas filipovky nemáme alebo dokonca nesmieme postiť. Práve naopak, bolo by prinajmenšom vhodné, keby si každý z nás stanovil aspoň nejaký pôst či zdržanlivosť od pokrmov, aby mohol sviatok Ježišovho narodenia prežívať naozaj po kresťansky.
Mnohým súčasným gréckokatolíkom sa pôvodná pôstna disciplína môže javiť ako mimoriadne prísna, azda až krutá, preto k nej treba poznamenať zopár skutočností. Po prvé: Pôstna disciplína filipovky bola v porovnaní s Veľkým pôstom ešte relatívne mierna. Po druhé: Počas filipovky existovali dni, keď sa pôstna disciplína zmierňovala. Bol to 16., 25. a 30. november, 4., 5., 6., 9. (respektíve dnešný 8.), 17. a 20. december. V uvedené dni, ak pripadli na pondelok alebo stredu, či piatok, sa dovoľovalo používať olej a napiť sa trocha vína; ak pripadli na utorok alebo štvrtok, dovoľovala sa rybacina. Okrem toho sa na Vstup Presvätej Bohorodičky do chrámu (21. november), nech by pripadol na ktorýkoľvek deň, dovoľovala rybacina. Po tretie: Spomínaná ľvovská synoda z roku 1891 pôvodnú pôstnu disciplínu filipovky trocha zmiernila. Po štvrté: Ako vidíme, ešte v relatívne nedávnej minulosti si kresťania veľmi jasne uvedomovali závažnosť pôstu. Uznávame jeho dôležitosť aj my? Neodchýlili sme sa od správneho ponímania askézy?
Prežívanie Filipovky v podmienkach Slovenska
Skutočnosť, že Filipovka je ako pôst menej známa ako napr. Veľký pôst pred Paschou, vplýva na to, že mnohí veriaci ju stotožňujú s pôstnym obdobím Západnej Cirkvi - Adventom. Filipovka, ako čas pôstu a prípravy, sa v cirkvi prijala podľa vzoru starozákonných patriarchov, ktorí s veľkou vierou očakávali príchod Mesiáša.
V byzantskom obrade je Filipovka časom, kedy chce Cirkev utvrdiť srdcia veriacich vo viere príkladom ako starozákonných, tak aj novozákonných svätých, ktorých pamiatku slávi v tomto pôstnom období.
Pre porovnanie, v Západnej Cirkvi sa adventné obdobie začína prvými vešperami nedele, ktorá padne na deň 30. novembra alebo na najbližší deň tohto dátumu a končí sa pred prvými vešperami Narodenia Pána. Táto adventná doba odstránila jeho pôstny charakter a prijala eschatologický charakter. Aj samotné liturgické texty povzbudzujú veriacich k očakávaniu druhého a slávneho príchodu Pána.
Konkrétna pôstna disciplína pre Filipovku bola v našej Cirkvi vždy miernejšia než tá veľkopôstna. Gréckokatolíkov na Slovensku počas nej v súčasnosti zaväzuje iba povinnosť zdržiavať sa mäsitých pokrmov v piatok, ktorá je prakticky identická so zvyškom liturgického roka. Na rozdiel od Veľkého pôstu nemá Filipovka ani vlastné liturgické predpisy. I tieto vonkajšie charakteristiky nepochybne prispievajú k tomu, že toto dôležité pôstne obdobie má v súčasnosti v duchovnom živote našej Cirkvi takmer zanedbateľné miesto a že je ľahšie "prehliadnuteľné" než Svätá Štyridsiatnica.
Liturgické Obdobie Filipovky
Súčasné liturgické obdobie Filipovky je možné rozdeliť do troch prípravných fáz:
- Vzdialená príprava (15.11. - 19.12.)
Toto obdobie je liturgicky vo vzťahu k Filipovke málo výrazné. Síce ho tvoria sviatky Uvedenia Bohorodičky do chrámu (21.11.), či Počatia Bohorodičky svätou Annou (08.12.) a aj liturgické spomienky niektorých starozákonných prorokov (Abdiáša, Nahuma, Habakuka, Sofoniáša, Daniela a ďalších troch mládencov), avšak prvé konkrétne pozvanie k príprave sa objavuje až na sviatok sv. apoštola Andreja (30.11).
- Blízka príprava (20.12. - 23.12.)
Blízka príprava je známa ako Predsviatok (Predprazdenstvo) Narodenia Ježiša Krista a je liturgicky omnoho výraznejšie. Liturgické texty na tieto dni sú vyjadrením túžby po Mesiášovi, radostným plesaním nad tým, že Boh sa stáva človekom a Boží obraz v človekovi, ktorý bol zatemnený hriechom, je opäť zreštaurovaný.
- Bezprostredná príprava (24. 12)
V tento deň je prísny pôst a zároveň čas intenzívnej modlitby. Ide o aliturgický deň, kedy sa neslávi ani svätá liturgia, jedine žeby tento deň pripadol na sobotu alebo nedeľu. Liturgia sv. Bazila Veľkého s večierňou sa totiž viaže už k samotnému sviatku Narodenia.
Stojí pred nami ešte jedna otázka: Má filipovka nejaký vplyv na slávenie bohoslužieb? Vo všeobecnosti môžeme odpovedať negatívne, nie však bezvýhradne. Niektoré bohoslužobné knihy predpisujú v prvý deň filipovky a počas niektorých ďalších dní - konkrétne 19., 26. a 29. novembra, 1., 2., 3., 7., 8. (respektíve terajšieho 9.), 11., 14. 16. 18. a 19. decembra - ak nepripadnú na sobotu či nedeľu, spievať na utierni „Aleluja“ namiesto „Boh je Pán“ a konať modlitbu svätého Efréma Sýrskeho spojenú s veľkými poklonami - podobne ako počas Veľkého pôstu. Okrem toho sa niektorí liturgisti domnievajú, že by bolo vhodné, na spôsob Veľkého pôstu, používať počas niektorých dní filipovky tmavé kňazské rúcho. Uvedené veci však doposiaľ nie sú jednoznačne doriešené, zostávajú matériou na diskusiu medzi odborníkmi.
Súčasťou obdobia filipovky sú spomienky na prorokov, ktorí ohlasovali Kristov príchod (najmä 2. a 3. december), ako aj Nedeľa praotcov (druhá pred sviatkom Narodenia) a Nedeľa otcov (posledná pred sviatkom Narodenia), keď si dvoma rôznymi spôsobmi pripomíname Ježišových predkov, ktorých mal z hľadiska ľudskej prirodzenosti. Niektoré vlastné menlivé časti má aj sobota pred Nedeľou otcov.
Od 21. novembra do 31. decembra sa spievajú na nedeľných a sviatočných utierňach ako katabázia (posledná časť piesní kánona) irmosy zo sviatku Ježišovho narodenia „Christos raždajetsja“. Na obdobie filipovky jestvuje osobitá modlitba a tiež moleben.
Na ocenenie stretnutia sa s naším Pánom a Spasiteľom by sme mali posvätiť toto obdobie Filipovky pred Narodením. Posvätenie znamená prežiť čas vo viere a službe Bohu a v láskavosti k našim blížnym, zvlášť tým, ktorí sú odkázaný na našu pomoc. A mali by sme sa aj zamyslieť, čo by bolo, keby Kristus neprišiel do našej biedy a chudoby.
tags: #filipovka #ako #dodrziavat #post