Všetci sa zídeme v nebi, kde je Boh: Význam

Čo budeme robiť v nebi po celú večnosť? Aké telo budeme mať? Sú to otázky, ktoré si kladie mnoho ľudí. V tomto článku sa pokúsime nájsť odpovede na tieto otázky a preskúmame rôzne aspekty života v nebi.

Hmotné telá v nebi?

Niektorí si myslia, že v nebi budeme mať hmotné telá a budeme robiť podobné činnosti ako na Zemi: jesť, piť, spať, športovať, cestovať, chodiť na masáže a všetky príjemné činnosti spojené s telom, okrem tých, ktoré boli zakázané na Zemi. Ale čo potom budú duše celú večnosť robiť v nebi? Lebo ak tam budú iba duše bez tela, nebudú mocť robiť nič z hmotných činností...

Ale čo potom budú duše celú večnosť robiť v nebi? Lebo ak tam budú iba duše bez tela, nebudú mocť robiť nič z hmotných činností... čo tam teda budú podla vás robiť ? Budú tam len tak postávať a rozmýšlať po celú večnosť ? A akú radosť budú mať ked nebudú zažívať nič z hmotného požitku ?

Premenené telo v nebi

Iní tvrdia, že v nebi nebudú hmotné telá, ale iba duše. A čo s telom? V premenenom tele! Telo nebude energeticky závislé na príjme kalorického žrádla. Nebudeme jesť pevnú stravu, nebudeme musieť vysedávať na toalete a nehorázne tlačiť. Nebudeme potrebovať zrkadlo a kukať na seba aký sme krásny. Nebedeme mať žiadne choroby, ba ani alzheimera. Proste nič zo Zeme. Nebudú tam peniaze a nebude ti vadiť že nič nemáš. Proste budeme premenení.... Budeme jesť chlieb (slovo Božie) a budeme chváliť Pána. Práve preto tu nikto nevie pochopiť tie tvoje oné...!

Písmo hovorí, že v nebi budeme mať premenené telo, ktoré nebude závislé na príjme kalorického jedla. Nebudeme potrebovať zrkadlo, nebudeme mať žiadne choroby a nebudú tam peniaze. Budeme jesť chlieb (slovo Božie) a budeme chváliť Pána.

Nevesta bude zhromaždená spolu na jednom mieste. To je pravda, ale nie skôr, ako bude vzkriesenie. Vidíte? „Lebo my, živí, ponechaní do príchodu Pánovho...“ Efežanom - 2. Tesaloničanom, 5. kapitola, verím, že to je ono, „My, živí, ponechaní do príchodu Pánovho, nepredstihneme (alebo nezabránime) tých, ktorí zosnuli (univerzálne); lebo trúba Božia zaznie a mŕtvi v Kristu vstanú a budeme spolu s nimi vychvátení hore, aby sme sa stretli s Pánom v povetrí.“ A tak, Nevesta bude celá spolu, keď sa ide stretnúť s Pánom. Rozumiete? Ona bude spolu, ale to nevyhnutne neznamená, že oni všetci musia sedieť na jednom takomto mieste, pretože Nevesta spí v prachu zeme po celom svete, od tých arktických oblastí až po tie tropické, a od východu po západ, od severu po juh.

Ježiš povedal, „Keď sa zjaví Syn človeka,“ no, povedal, „Bude to ako svetlo (záblesk), ktoré svieti od východu až na západ.“ Celá vec - bude vzkriesenie, vytrhnutie a oni pôjdu preč. A predtým, ako vôbec pôjdu hore, aby Ho stretli... Sledujte tú múdrosť Pánovu, no, povedzme, že napríklad, ako o tomto hovoríme... Hovorím o tomto skrze myšlienky milosti a viery v Slovo, keď hovorím o tom „my“. Umiestňujem sa do toho s vami všetkými a ja - a s celým Telom Kristovým, univerzálne. Verím tomu. A keď hovorím to „my“, potom to myslím tak, že skrze milosť tomu verím. Skrze vieru tomu verím v Jeho milosti, že budeme medzi tými ľuďmi, ktorí budú vychvátení.

No, tá prvá vec, ktorá sa deje, keď sme vzkriesení... Tí, ktorí budú na žive, jednoducho naďalej ostanú... Najprv nastane vzkriesenie, vzkriesenie tých, ktorí zosnuli už dávno. Nastane čas zobudenia a tí, ktorí teraz spia v prachu... nie tí, ktorí zosnuli v hriechu, pretože oni aj naďalej budú spať. Oni sa nezobudia po dobu ďalších tisíc rokov. Ale tí, ktorí spia v prachu, tí sa zobudia najprv a budú... tieto porušiteľné telá oblečú neporušiteľnosť vo vytrhujúcej milosti Pánovej. A potom sa všetci zídeme spolu. A keď sa začnú schádzať spolu, potom my, ktorí sme ponechaní nažive, budeme premenení. Tieto smrteľné telá neuvidia smrť, ale jednoducho zrazu sa udeje, že na nás príde niečo ako zavanutie a budete premenení.

Budete premenení naspäť, ako bol Abrahám, zo starého muža na mladého muža, zo starej ženy na mladú ženu. Čím je táto náhla premena? A potom po chvíli cestujete ako myšlienka a potom môžete vidieť tých, ktorí sú už vzkriesení. Ó, čo za hodinu. Potom sa s nimi zhromaždíme a potom budeme spolu s nimi vychvátení hore, aby sme sa stretli s Pánom v povetrí. Ak je tvoj strýko pochovaný dole na juhu Tokaja, nie je potrebné, aby bol prinesený sem hore do Trnavy; alebo ak je pochovaný v Poprade, že by musel byť prenesený na juh žitného ostrova. Nezáleží na tom, kde je... Tí, ktorí sú mŕtvi v mori, povstanú z mora. Tí, ktorí boli zahubení v tej aréne a zjedli ich levy; tí, ktorí sú hodení do ohnivých pecí a nezostanú z nich ani kosti alebo prach, oni jednak povstanú. Či už boli v Ríme alebo v nejakej rímskej aréne, alebo či boli v tropických džungliach alebo v tých mrazivých regiónoch na severe, oni budú vzkriesení z mŕtvych a premenení a budú privedení hore. Tí živí budú premenení v momente, v okamihu mihnutia oka a budú spolu s nimi vychvátení.

Pozrite sa na misionárov, ktorí zomreli tam dole na tých poliach v Afrike. Pozrite sa na tých, ktorí zomreli tam v tých mrazivých regiónoch na severe. Pozrite sa na tých, ktorí zomreli tam v aréne, všade po svete, v Kongu, a všade naokolo po celom svete. Oni zomreli všade možne, v Číne, v Japonsku, okolo sveta; a ten príchod Pánov bude univerzálny; toto vytrhnutie také bude. Sledujte tú premenu. „Dvaja budú na posteli; jedného vezmem a jedného zanechám,“ a v tú istú chvíľu, „Budú dvaja na poli; jedného vezmem a druhého zanechám,“ jeden na tej zatemnenej strane zeme a druhý na tej osvetlenej strane zeme. Vidíte? Bude to univerzálne vytrhnutie.

Niektorí sa pýtajú, aké požitky budeme mať v nebi, ak stratíme všetky zmysly ako chuť, hmat a čuch. Budeme tam len ako naprogramovaní roboti, ktorí majú v stanovenú hodinu povedať to, čo im bude naprogramované? Nezdá sa mi pravdepodobné, že by život v nebi mal byť horší ako život na Zemi. Niektoré veci určite budú ako uľahčenie, lebo napríklad choroby nepotrebujem. Ale určite sa nedá hovoriť o "uľahčení", keď nebudem mocť jesť. Lebo jesť nie je za trest, je to za odmenu, jedlo je požitok.

Uľahčenie bude v tom, že budeme zbavení ničivej starosti "mať". Tam nie sú obchody, načo teda? V pekle tiež nebudeme mať, ale budeme túžiť po olíznutí prsta Eleazera. To nám nedochádza? Najprv musíme dokázať rozlíšiť materiálne telo od duchovného. V duchovne, ľudia už nemajú telesné telá. Tam je stravou to SLOVO, o ktorom tu stále hovoríme. Tie duchovné telá si budujeme tu na zemi počas života cez vieru v Krista. Tam, v duchovne budú svetelné telá (len svetlo). To sú tie telá v bielych plášťoch, ako je písané o nich v jánovej apokalypse. Tie svetelné telá už nemajú tie orgány, ktoré potrebovali v materiálnom tele na zemi. Budú premenení. Toto je to, čo my nevieme prežrieť.

Tomáš, to si naozaj nevieš zapamätať k čomu slúži v Písme voda? Ty ešte stále nevieš, čo voda znamená? Píšeš... Hovori sa tam Len o "ohni" "jazyku" "vode". Do pekla ide celý človek, alebo len Duch? Nevieš? Zabudni pritom na fyzického človeka - tam v pekle si Duchom, lebo jazyk zostal s telom človeka v zemi (prachu). SLOVO je tou VODOU, ktorú si žiadal boháč. Pozri si príbeh o Samaritánke, možno ti to napovie niečo o tej vode po ktorej nebudeš smädný do konca života. Na toto sa sústredila biblia, na tú páľavu, smäd a vodu.

Chceš ísť do neba a osočuješ Krista, ... myslíš, že je to v poriadku? Darmo o ňom píšeš, pokiaľ ho nedostaneš do srdca. Z človeka ide von len to, čo má na srdci, ty máš tam len hriech? Tými tvojimi vysvetleniami "zázrakov" zosmiešňuješ seba a aj Krista. P.S. dávame ti chlieb, vodu, umývame ti nohy.... a ty si hluchý, slepý. Chce to len zmeniť myslenie.

Nuda v nebi?

Nuda je jednou z najničivejších hrozieb pre ľudskú dušu a pre účely, pre ktoré nás Boh stvoril a vykúpil. Neboli sme stvorení pre nudu. Toto je dôvod, prečo sa diabol teší z nudy. Je to jeho ihrisko. Teší sa, keď môže zahájiť útok na duše tých, ktorí nedokážu nájsť nič, čo by nadchýnalo a fascinovalo ich srdcia a mysle. Z toho dôvodu, ak máme byť dôsledne spokojní v Bohu, našou najväčšou možnou obranou proti „klamným žiadostiam“ (Ef 4:22), tým túžbam, ktoré pravidelne sľubujú, že nám, ako tvrdí náš nepriateľ, jediné môžu priniesť šťastie, je nachádzať najhlbšiu možnú radosť v tom, že poznáme a milujeme Boha, obdivujeme Jeho krásu a dôverujeme Jeho prísľubom. Takéto žiadosti sú klamné, pretože skrze nich nám satan klame. Preto je pre Božie dieťa taký vzácny prísľub neustále zväčšujúcej radosti v nebi.

Jedným z najhorších a najnebiblickejších z našich pomýlených presvedčení o nebi je to, že sa stane večnosťou nekonečnej nudy, nekonečným cyklom nebeských opakovaní. Neboli sme stvorení pre nudu. Nikto nebojoval energickejšie a presvedčivejšie proti tejto príšernej predstave o večnosti ako Jonathan Edwards (1703 - 1758). Bol to práve Edwards, ktorý prvý otvoril moje oči pred skutočnosťou, že radosť neba bude neustále narastať, rozširovať sa a zosilňovať - že takmer nepredstaviteľné potešenie, ktoré zažije každý veriaci pri vstupe do prítomnosti nášho veľkého trojjediného Boha, nie je jednorazové odhalenie, ktoré prináša ojedinelý príliv duchovného uspokojenia.

Edwards sa odvolával na túto pravdu o nebi pri svojom tvrdení, že podstata skutočného náboženstva spočíva v tom, čo nazýval sväté city. Jeho názor bol, že základnú podstatu čohokoľvek sa dozvieme skrze pozorné skúmanie jeho najväčšieho a najčistejšieho vyjadrenia. „Ak sa z Písma môžeme niečo dozvedieť o stave v nebi, je to to, že láska a radosť, ktorú tam majú svätí, sú nesmierne veľké a intenzívne. Pôsobia na srdce tým najsilnejším a najživším vnemom nevýslovnej ľúbeznosti, mocne nimi hýbu, oživujú a zasahujú, vďaka čomu sú ako plameň ohňa. A ak takáto láska a radosť nie sú citmi, potom slovo city nemá v jazyku význam. Či niekto povie, že svätí v nebi, keď vidia tvár svojho Otca a slávu svojho Vykupiteľa, keď rozjímanú o Jeho úžasných skutkoch, najmä o tom, ako za nich položil život, že ich srdce nie je vôbec pohnuté a ovplyvnené tým, čo vidia a o čom uvažujú?“ (Religious Affections, str. Osudom každej vykúpenej duše je, ako hovorí Edwards, mať „pohnuté a ovplyvnené“ srdce. Ale nikdy (za predpokladu, že vo večnosti existuje „čas“) sa nestretneme so záverom, zavŕšením alebo zakončením radosti, ktorú sme získali v okamihu, keď naše oči uvideli Ježiša.

„Nevýslovná ľúbeznosť“ vidieť tvár nášho Spasiteľa sa nedá nikdy porovnať s ničím, čo vidíme alebo s čím sa stretneme na zemi. Nikdy nedosiahneme bod, kedy by sme mohli povedať: „No, to bolo pekné. Už mi ale stačí. Čo iné by sa dalo robiť? Ako ale vieme, že Edwards má pravdu, keď hovorí o nebi ako o duši uspokojujúcej skúsenosti neustále rastúcej radosti v Bohu? Existuje mnoho textov, na ktoré by sa odvolal, ale tu chcem upriamiť pozornosť na jeden aspekt o Bohu, ktorý urovná tento prípad. Samozrejme, že je! Čo to ale má spoločné s tým, aké bude nebo? Moje chápanie Božej nekonečnosti okrem iného znamená, že je nekonečný a nevyčerpateľný z hľadiska hĺbky svojho charakteru a vlastností. Pojem božskej nekonečnosti vyžaduje, aby neexistoval konkrétny súčet aspektov Božej povahy. A každá z Jeho bezmedzných a nezmerateľných povahových vlastnosti je nevyčísliteľná. Nemožno Ho zmerať, spočítať alebo úplne pochopiť.

Apoštol Pavol nám ale rýchlo pripomína, že „hlbokosť bohatstva, múdrosti a známosti Božej“ je taká veľká, že ju žiadna myseľ nedokáže plne pochopiť (R 11:33). Boh je nevyčísliteľný. V nebi nebude existovať ani milisekunda, kedy by sme neboli vystavení ďalšej pravde o Bohu, ďalšej dimenzii Jeho majestátu, dodatočnej črte Jeho nádhery, moci, slávy a sily. Edwards nám je nápomocný v tom, že nám pripomína, že s každým novým objavom niečoho o nevyčerpateľnom a nekonečnom Bohu prichádza poznanie, s poznaním fascinácia a radosť, s radosťou spokojnosť a so spokojnosťou neutíchajúca chvála a uctievanie. Nuda v nebi? To sotva!

Uzavriem to so slovami samotného Edwardsa, ktorý hovorí o svätých v nebi spôsobom, ktorý je hodný Božej nekonečnosti. „… bude rásť nekonečne. A ak ich poznanie, nepochybne aj ich svätosť. Pretože ako rastú v poznaní Boha a Božích skutkov, tým viac vidia Jeho excelenciu a čím viac vidia Jeho excelenciu… tým viac Ho budú milovať a čím viac budú milovať Boha, tým viac radosti a šťastia v ňom budú mať.“ (Miscellanies, str.

Ako sa pripraviť na nebo

Na slávnosť Všetkých svätých slávime jeden z najznámejších cirkevných sviatkov! Každý svätý, či už kanonizovaný alebo nie, sa dnes uctieva. Úryvok z Matúšovho evanjelia opisuje spôsob, akým títo svätí vstúpili do neba. Kým boli na zemi, títo veľkí muži a ženy žili životom chudobným v duchu, plným posvätného plaču, mlčania, hladu a smädu po spravodlivosti, milosrdenstve, pokoji, čistote srdca, a dokonca aj prenasledovania. Blahoslavenstvá nás pozývajú k výšinám svätosti. Nie sú určené pre tých, ktorí žijú vlažným duchovným životom. Oni predstavujú vrchol svätého života a sú pre nás výzvou ponoriť sa do hĺbky. Ale každé úsilie vynaložené na život podľa týchto blahoslavenstiev sa oplatí už tu na zemi a nakoniec aj v nebi.

Druhé blahoslavenstvo hovorí, že „tí, čo plačú… budú potešení“. Je to zaujímavé blahoslavenstvo. Prečo je sväté plakať? Jednoducho povedané, táto forma svätého smútku znamená, že máme nielen svätý plač nad vlastnými hriechmi, ale že máme smútok, keď vidíme zlo vo svete. To je dnes veľmi dôležité. Po prvé, mať smútok nad vlastnými hriechmi znamená, že naše svedomie pracuje a vyzýva nás, aby sme sa zmenili. Ale musíme mať aj svätý plač, keď vidíme zlo v našom svete. Príliš často sa dnes objavuje tendencia podkopávať toto blahoslavenstvo tým, že sa prezentuje všeobecné prijímanie všetkých vecí ako dobrých. Sekulárny svet nás zvádza k tomu, aby sme ignorovali mnohé objektívne morálne pravdy, ktorými nám Boh dáva poznať všetku pravdu. Ako kresťania máme odmietnuť všetko, čo je objektívne morálne zlé. A keď sa stretneme s nemorálnym životným štýlom, primeranou reakciou musí byť svätý plač, nie prijatie hriechu.

Štvrté blahoslavenstvo nás vyzýva, aby sme „hladovali a žíznili po spravodlivosti“. To znamená, že máme mať nielen svätý zármutok nad svojimi hriechmi a objektívnym zlom sveta, ale máme byť naplnení aj hladom a smädom po pravde a svätom živote. Táto túžba sa v nás musí stať spaľujúcou motiváciou, aby sme robili všetko, čo je v našich silách, na podporu Božieho kráľovstva na svete. Toto blahoslavenstvo nám umožňuje prekonať ľahostajnosť a inšpiruje nás k zmenám napriek všetkému odporu. Zamyslime sa dnes nad krásnou pravdou, že sme povolaní stať sa svätým. A najistejšou cestou k svätosti sú blahoslavenstvá. Ešte raz si ich pozorne prečítajme.

Dôležitou zložkou osobného aj zdravého rastu cirkvi je zdieľanie evanjelia a misijné zameranie kresťanov. Ak bola spásonosná milosť preukázaná nám, o to viac sa máme modliť za tých, ktorí ju ešte nepočuli a za tých, ktorí sú pre túto službu povolaní a oddelení. Spolu s nimi znášajme bremeno služby.

Každý evanjelizátor musí poslucháčom povedať, že sa previnili proti Svätému Bohu, sú pod jeho súdom a že potrebujú uveriť Dobrej novine evanjelia. Posolstvo kríža je vo svojej podstate pre tzv. dobrých a samospravodlivých ľudí nepríjemné oznámenie. Bez poznania a zjavenia Božej svätosti sotva niekto pochopí vlastnú hriešnosť a stratenosť. Posol Dobrej noviny sa musí spoliehať na to, že im Duch Svätý otvorí uši, aby túto spásonosnú pravdu pochopili.

Na svete sú milióny ľudí, ktorí evanjelium ešte nepočuli. Existuje africké príslovie, ktoré hovorí: „Horší zločin ako vražda je to, keď v púšti vieš, kde je voda, ale zatajíš to.“ My vieme, kde voda je, máme tú najlepšiu dobrú novinu pre celý svet: Boh odpúšťa hriechy. Túto dobrú novinu si nesmieme nechať pre seba. Aj my v našej redakcii sa ju snažíme zvestovať všetkým vám, milí poslucháči. Veľmi si ceníme a máme radosť z toho, že mnohí z vás túto dobrú správu prijímajú s vďačnosťou. Svedčia o tom vaše reakcie a ohlasy. Ale vieme, že mnohí ešte túto dobrú správu neprijali a hlavne pre nich sme pripravili aj dnešné vysielanie.

Bázeň je to, čo nás udrží v spoločenstve s Bohom. Pán Ježiš túži, aby sme s Ním žili v neustálom spoločenstve, až kým sa s Ním raz stretneme v nebi. Chce, aby sme na takéto stretnutie boli plne pripravení. Čo nás udrží v takomto spoločenstve s Bohom?

Nedbanlivosť sa dá jednoducho vysvetliť ako niečo, na čo nedbám v potrebnej miere. V Evanjeliu podľa Matúša, 22.kap., verš 5 nájdeme podobenstvo o kráľovi, ktorý pozval ľudí na svadbu. Oni však na to dôležité pozvanie nedbali a odišli za svojimi vlastnými záležitosťami a na svadbu neprišli.

• Počuli odkaz od kráľa, ale ignorovali ho. Zanedbávanie Božieho Slova. Starosti a povinnosti bežného života “uprednostníme” pred každodenným časom stráveným pri Božom Slove.
• Zanedbávanie každodennej modlitby. Kráľ nás volá do svojej prítomnosti. Využívame ho každý deň? S Bohom sa môžeme stále rozprávať. Aké privilégium! Ako môžeme okrem iného chcieť, aby nás Boh žehnal, keď s Ním netrávime čas?
• Čas v spoločenstve. Písmo nám hovorí, aby sme neopúšťali spoločné zhromaždenia. V tom podobenstve tí ľudia uprednostnili pred hostinou/spoločenstvom iné veci. Neboli to priamo hriešne veci, ale dostali sa na prvé miesto. Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší než inde tisíc. (Žalm 84,11); Zákon tvojich úst je mi vzácnejší než tisíce v zlate a striebre. (Žalm 119,72); V každom čase v Duchu proste vo všetkých modlitbách a prosbách.

Ako prežívať Advent v lockdowne? V Advente si pripomíname príchod Mesiáša, ale tento príchod je viacnásobný. Preto nám aj liturgia Adventu ponúka príchod historický - očakávanie narodenia Ježiša Krista, potom eschatologický - príchod Ježiša na konci čias, osobný advent - príchod Krista po mojej smrti, a ešte máme Ježišove „malé“ príchody každý deň.

Tri postavy, ktoré nám pomáhajú prežívať Advent: Prorok Izaiáš, Ján Krstiteľ a Panna Mária. Izaiáš hovorí o tom, ako po Mesiášovi túžiť, ako budú vyzerať mesiášske časy. Ján Krstiteľ nám hovorí, ako sa pripraviť na Mesiášov príchod. Vraví obrazne: aby sa jamy zasypávali a kopčeky vyrovnávali. A keď si všimneme liturgiu od 17. decembra, začíname meditovať, ako Panna Mária prijala Božie Slovo - Ježiša - do svojho srdca. Máme s ňou ísť do nazaretského zátišia. Ona nás učí, ako mať v srdci tichosť, nežnosť a čakať Dieťatko...

Advent má trošku pôstny charakter, ale cítiť v ňom aj radosť: už-už, ale ešte nie. Denné spytovanie svedomia o tom, kedy som nemal ducha evanjelia, čo je vo mne dolinou - v čom som rozbitý, kedy som sa trápil nad hlúposťami. Tú „dolinu“ treba naplniť dôverou. Zisťovať treba aj to, kde som bol pyšný a kde napríklad v pýche utláčam svojich blízkych. To treba odstrániť. Mám pracovať na tom, aby som „chytil“ pokoj, ktorý je na Vianoce veľmi potrebný. A mal by som prechádzať aj do úžasu. To je emócia, ktorú dnes akosi strácame, ale ktorá je nesmierne potrebná. Deti ju majú viac rozvinutú. Úžas nás až tak pozdvihne nad tajomstvom, že Boh prichádza.

Ako pomôcky nám môžu pomôcť rôzne aktivity ako adventné kalendáre, prípadne aj „prázdne jasličky“, do ktorých - aby Ježiška neomínalo - mu robíme podstielku z dobrých skutkov, modlitieb. Advent je úzko spätý s modlitbou. Zbožnosť je nežnosť pred Bohom, nežnosť k Bohu. Najprv zo svojho vnútorného sveta potrebujem vyhodiť to, čo tam nepatrí - a to sa dá cez spytovanie svedomia, spoveď a ľútosť… Tým to tam v sebe očistím. A potom nutne potrebujem „natiahnuť“ do seba dobrého, pravého, radostného Božieho Ducha. Ducha nežnosti. A to sa robí cez modlitbu. Veľkou učiteľkou v tom je Panna Mária. Ona čakala na čas navštívenia, kedy Boh do nej jemnučko príde. Biblia to pozná pod slovom kairos. Panna Mária to zažila pri počatí, keď Ježiša nosila pod srdcom, ale aj inokedy… A do takého stavu by sme mali dostať svoju dušu.

Na Advent naša kresťanská tradícia vytvorila veľa modlitieb. Veľmi odporúčam vrúcne sa modliť modlitbu Anjel Pána, pretože toto je cesta druhej Božskej osoby medzi nás a do nás. Potom sú tu roráty, ktoré vznikli vo Francúzsku. Nazývajú sa podľa najznámejšej pesničky Ro...

Lectio divina: Jánovo videnie Božej nádhery posilňuje našu vieru v Boha Stvoriteľa a tiež nádej, že jemu patrí celý svet, v ktorom zvíťazil nad silami zla.

Tri body, ktoré nám pomáhajú pochopiť dnešný text:

• Svet patrí Bohu.
• Význam liturgie. Každá bohoslužba je predsieňou neba, cez gestá a slová sa spájame s Božím svetom. Liturgia je anticipáciou, preddavkom, nebeskej liturgie. Kristu otvoril dvere neba a tieto dvere zostávajú otvorené navždy, modlitby, ktoré prednášame pri bohoslužbe, sú pozdvihnuté a spájajú sa s nebeskou liturgiou.
• Neviditeľný Boh dáva hlboký zmysel celému svetu a neviditeľný svet je výsostnou skutočnosťou.

Verím, že aj dnes k nám náš živý a mocný Boh hovorí. Slová nádeje a povzbudenia sú tak veľmi dôležité a potrebné. Náš Boh k nám hovorí prostredníctvom svojho Slova, dáva nám zasľúbenia, o ktoré sa môžeme v životných situáciách oprieť. Jedným z týchto zasľúbení je aj to, že nám dá do srdca bázeň, aby sme od Neho neodstúpili (Jeremiáš 32,40).

Tabuľka: Porovnanie života na Zemi a v nebi

Tento článok je len pokusom o pochopenie života v nebi. Je dôležité, aby sme sa snažili žiť podľa Božích prikázaní a pripravovali sa na stretnutie s Ním.

tags: #vsetci #zideme #sa #v #nebi #kde