Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce (ďalej len PRO) je základným programovým dokumentom podpory regionálneho rozvoja na lokálnej úrovni. Je to strednodobý programový dokument hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce. PRO sa tvorí, riadi a implementuje na úrovni NUTS V. Vypracovaním PRO splní obec jeden zo základných princípov regionálnej politiky EÚ- princíp programovania.
Princíp programovania hovorí, že podpora zo zdrojov EÚ sa viaže na vypracovanie programových dokumentov. Je v súlade s cieľmi a prvoradými potrebami ustanovenými v príslušnom PR-ZASK. PRO nadväzuje na príslušné strategické dokumenty a programové dokumenty podpory regionálneho rozvoja na národnej a regionálnej úrovni.
Zámerom tohto materiálu je umožniť predstaviteľom lokálnej samosprávy vniknúť do celkovej filozofie a základných princípov strategického plánovania podpory regionálneho rozvoja a poskytnúť návod na jeho využitie v oblasti tvorby a realizácie PRO. Realizácia tohto zámeru vychádza zo všeobecnej charakteristiky hlavných procesov strategického plánovania podpory regionálneho rozvoja.
Účinného PRO je zložitý proces, ktorý si vyžaduje množstvo väzieb. Ide hlavne o väzby na: strategické a programové dokumenty SR a EÚ, realizáciu príslušných odvetvových politík, realizované rozvojové programy. Činnosti sú riadené tak, aby viedli k naplneniu vopred stanovených a hierarchicky usporiadaných cieľov. Celý proces sa končí hodnotením. Táto postupnosť krokov sa cyklicky opakuje.
PRO sa tvorí, riadi a implementuje na úrovni NUTS V. Je v súlade s cieľmi a prvoradými potrebami ustanovenými v príslušnom PR-ZASK. Vypracovaním PRO splní obec jeden zo základných princípov regionálnej politiky EÚ- princíp programovania. Princíp programovania hovorí, že podpora zo zdrojov EÚ sa viaže na vypracovanie programových dokumentov.
Financovanie je často previazaná na schopnosť obce spolufinancovať rozvojové projekty z vlastných zdrojov, prípadne zo zdrojov súkromných investorov. Na úrovni obce je základným územno-plánovacím dokumentom územný plán obce alebo zóny.
Obec si želá vychádzať z dlhodobej vízie obyvateľov využiť geografickú polohu obce a krásu krajiny s prírodnými danosťami, predovšetkým v cestovnom ruchu. Obec má byť turistickou pozvánkou, dedina pódiom folklóru pre hostí Liptova, dedina pestrofarebných tradícií, dedina s novou funkciou zvýrazňujúcou príchod, ubytovanie a kultúrne vyžitie sa obcí (Prof. Ing. arch. I. Gočár).
Obyvatelia obce majú možnosť vyjadriť svoj názor na ďalšie smerovanie obce. Na tvorbe rozvojových dokumentov sa podieľa pracovná skupina. Pri tvorbe a zverejňovaní jednotlivých zámerov obce bol aktívne využitý celý územno-plánovací proces tvorby a prerokovania ÚP. Aktívne bol do procesu zapojený zástupca starostu obce Ing. M. Hanula. Občania majú možnosť celý proces pripomienkovať.
Geografická charakteristika
Obec sa nachádza v okrese Ružomberok, od sídla okresu mesta Ružomberok je vzdialené cca 10 km a rozprestiera sa na ploche 19,59 km2 s nadmorskou výškou 500-1261 m n.m.. Katastrálne územie obce susedí s k.ú. Lisková a k.ú. Martinček v severnej časti katastra.
Územie obce bolo osídlené už v neolite, nachádzalo sa tu výšinné sídlisko s kanelovanou keramikou, žiarové pohrebisko z doby hallaštattskej. Prvé písomné zmienky sú doložené listinou z r. 1251, ktorou ich Belo IV. daroval Bohumírovi. Patrili panstvu Zniev. R. 1516 vrchnosť prijala relúciu naturálnych dávok za peniaze, obec si volila magistrát a odvtedy sa považovala za mesto. Od 17. storočia mala jarmočné právo.
Mestečko bolo známe najmä obchodom s dobytkom. V L. Sielnici bol mlyn a valcha. V roku 1715 mala obec mlyn a 96 daňovníkov, 1784 147 domov a 1227 obyvateľov. Časť obyvateľstva odchádzala od pol.19.stor. do Ameriky.
Obec sa nachádza v severnej časti Liptovskej kotliny v priemernej nadmorskej výške 550 m. Na juhu jej kataster vyúsečuje do hlbokých lesov Nízkych Tatier. Klíma je typická pre kontinentálne oblasti obklopené zo všetkých strán horstvami - chladné zimy a horúce letá. V geologickom podloží územia obce prevládajú dolomity a vápence. V katastri obce sa nachádzajú hlinité a piesočnatohlinité zeminy lúk, vápence, pieskovce a íly. Reliéf územia je tvorený členenej pahorkatiny, až vrchoviny s dobre vyvinutým reliéfom. V severnej časti katastrálneho územia obce sú prevažne podzolové pôdy. Horninové podložie tvoria prevažne flyšové súvrstvia. Obrábaná pôda je hlinitá, na niektorých miestach sú glejové a štrkovité pôdy.
Územím obce preteká potok Sielnický potok. Do Sielnického potoka sa vlieva na vodu dosť bohatý potok Zúbra, ktorý vyviera pri Medokýši. V lese nad prameňom Medokýš sa nachádza zaujímavý prírodný útvar, nazývaný tiež Vrátna skala. Sielnický potok je dlhý asi 9 km a ústi do Váhu oproti výšinnému koncu obce Lisková.
Lesy pokrývajú v katastri obce asi jednu tretinu. Najviac je zastúpený buk a hrab, menej sú zastúpené jedľa a borovica. Na okrajoch lesov a na medziach na slnečných miestach je zastúpený hloh, šípová ruža, trnka a lieska. Bylinný porast je dosť rozmanitý. Sú tu machy, trávy a paprade. Vyskytuje sa tu aj chránený lykovec najmä, konvalinka a iné. Rastú tu huby ako rýdzik korenistý, hríb smrekový, hríb bronzový, muchotrávka korálová, masliak zrnitý, kuriatko, suchohríb hnedý a iné. V okolí sa nachádzajú vzácne travertíny a minerálne pramene, hlavne v oblastiach Nízkych Tatier.
Prírodná rezervácia motesového prameňa bola vyhlásená v roku 1951 s výmerou 1450 m2, v roku 1983 bola rozšírená na výmeru 7,0162 ha. V roku 2004 bola schválená 100 m vzdialená od hranice vlastnej prírodnej rezervácie. Táto oblasť je významnou prírodnou lokalitou európskeho významu. Obec je súčasťou európskej sústavy chránených území NATURA 2000.
V katastri obce sa nachádzajú minerálne pramene: Medokýš, Teplica a Čertovica. MEDOKÝŠ - minerálna voda je vyhľadávaná pre liečebno-preventívnym pobytom. Teplica - sírna voda v nadmorskej výške 588 m je aj s okolím s výmerou 14,5 hektára chránenou prírodnou rezerváciou. Samotný prameň sa odborne nazýva mofetový. Prameň sa nachádza v Zúbrej. Vyviera z paleogénnych flyšových bridlíc na lúke. V lete je priemerná teplota vody asi 10°C, prameň má výdatnosť 4,3l /min s obsahom 1540mg CO2 na liter vody. Prameň je pomerne dosť mineralizovaný, svojou povahou sa radí medzi zemité kyselky. V čas zimy potok opúšťajúci prameň nezamŕza. Prameň "Čertovica" je najvýdatnejší z prameňov. Vyviera zo severnej strany travertínovej kopy vo výške 583m. Pramenisko vytvára plochu s rozmermi 300 x 200 metrov so sedimentáciou travertínov v podobe kopy. Voda z prameňa má v lete teplotu asi 20°C a výdatnosť 81,1 l/min. Obsah CO2 je 1850 mg/liter. Na juh a juhozápad od prameňa je zostatok masívneho výtvoru mŕtvych travertínových terás, kde sa táto hornina ťažila. Je to lokalita Kotlisko a Skálie, miesta nálezov po dávnych obyvateľoch prehistorických sídlisk. Na travertínovej kope nad prameňom sú zastúpené vápnomilné druhy rastlín.
Demografický vývoj v rokoch 1991-1998 je charakterizovaný postupným spomaľovaním reprodukcie obyvateľstva. Jedným z negatívnych črtami vývoja je neustále znižovanie pôrodnosti. Želaný výhľadovej veľkosti obce je prirodzený priemerný prírastok. Smerný územný plán v roku 1985 predpokladal 3600 obyvateľov, t.j. s prírastkom 15 obyvateľov/1 rok. Intenzifikácia zastaveného územia obce má predpoklady vytvoriť spolu 129 nových bytových jednotiek-rodinných domov. Nároky nového demografického vývoja pri obložnosti bytovej jednotky- rod.domu /3,1 predstavujú potrebu 86 bytových jednotiek. Po zhodnotení trhovej situácie nie je možné predpokladať dosiahnuteľnú ponuku v prelukách, preluky sú nepredajné.
Zachovanie dreveníc je jedným z hlavných zámerov. Drevenice sú predmetom záchrany, staré domy predpokladajú rekonštrukcie v záujme ubytovania hostí. Tento fond nie je aktuálny v plnom rozsahu na náhradu bytových jednotiek.
Dôležitá je väzba na dopravný koridor západ - východ, cesta E 50 smer Ružomberok - Liptovský Mikuláš ako mesto najbližšieho kontaktu. Okres Ružomberok, Bešeňovej ako aj na Magurku - Železné. Širšie vzťahy tohoto zamerania vytvárajú pozitívne predpoklady rozvoja obce. Obec patrí k rázovitým liptovským obciam s bohatou ľudovou kultúrou. Nachádzajú sa v spádovom území sídla okresného významom - Ružomberka. Územné vzťahy je nutné posudzovať vo väzbe na mesto Ružomberok, z hľadiska susedných obcí je dôležitá väzba na k.ú. Lisková a k.ú. Martinček v severnej časti katastra.
SWOT analýza sa zameriava na prezentáciu poznatkov získaných v prechádzajúcich analytických postupoch vo forme silných a slabých stránok, príležitostí a ohrození. SWOT analýza slúži na prezentáciu výsledkov makroekonomickej analýzy a socio-ekonomickej analýzy. Zhrňuje výsledky analýzy vnútorného a vonkajšieho prostredia cieľovej oblasti. Je určená pre definovanie stratégie a slúži ako základný model pre budúce riadenie podpory. Oblasti SWOT analýzy sú: Technická infraštruktúra, Občianska infraštruktúra, Životné prostredie a ekológia, Bývanie. Neobývané a schátralé rodinné domy.
Strategia musí byť v súlade so strategickými dokumentmi SR a EÚ a vychádzať z výsledkov realizovaných analýz. Identifikuje kľúčové disparity a hlavné faktory rozvoja. V procese definovania stratégie sa všetky uvedené dokumenty transformujú do vymedzenia cieľov a aktivít na ich naplnenie. Hodnoty sú zohľadnené v procese definovania stratégie pre jednotlivé opatrenia alebo aktivity. Významnou vlastnosťou programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja by mala byť životaschopnosť tohto dokumentu. Program je dynamický, a že v budúcnosti sa toto poznanie a potreby môžu a budú dopĺňať a meniť. Je dôležité, aby v ňom aj budúce myšlienky a projekty našli svoje uplatnenie. Zároveň je dôležité, aby obec zmenami v programe nezľavovala z najdôležitejších rozvojových princípov a hodnôt.
Pri realizácii zámerov na úrovni obce a regiónu je nielen praktické, ale regionálna politika EÚ to od nás priam vyžaduje, aby sme sa spájali s partnermi, ktorí majú podobné ciele a zámery ako my, aj keď na ich realizáciu budú používať odlišné prístupy. Ide o tzv. princíp partnerstva, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach (medzi verejnými inštitúciami, podnikateľskými subjektmi, občianskymi a mládežníckymi združeniami, náboženskými a kultúrnymi organizáciami, profesijnými združeniami, odbormi, nadáciami, mimovládnymi organizáciami, občianskymi neziskovými zoskupeniami) s verejnou správou (samospráva a štátna správa). Partneri môžu čerpať prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Partnerstvo sa realizuje najmä pri realizácii projektov spoločného záujmu.
Partnerstvo sa realizuje najmä pri realizácii projektov spoločného záujmu. Partnerstvo môže nadobúdať formu zmluvného vzťahu dvoch, alebo viacerých fyzických či právnických osôb bez právnej subjektivity na základe zmluvy o spolupráci, alebo ako združenie s právnou subjektivitou. Obec je členom Združenia miest a obcí Slovenska, a Združenia mesta a obcí okresu Ružomberok. Obec aktívne rozvíja partnerstvo s Poľskou republikou - gminou STARCZA, powiat Czestochowski, woj. Slaskie. Obec sa zúčastňuje Programu obnovy dediny a v roku 2003 bola v súťaži Dedina roka ocenená za udržiavanie ľudových tradícií. Obec udržuje spoluprácu taktiež s A - projektom, n.o z Liptovského Hrádku a RRA - L.Hrádok. Obecný úrad spolupracuje s Rozvojovou agentúrou Žilinského samosprávneho kraja, n.o pri spracovaní žiadostí zo štrukturálnych fondov. Obecný úrad má podporu banky Dexia a.s. Aktívnu spoluprácu má obec s okresným mestom Ružomberok a taktiež so správou Národného parku Nízke Tatry. Realizácia mnohých zámerov, ktoré sú zahrnuté do rozvojového programu, si vyžaduje vznik partnerstiev (na základe zmluvy o spolupráci, prípadne založením nového právneho subjektu).
Aktívna spolupráca s občianskymi združeniami prispieva k rozvoju obce. Dobrovoľnícka činnosť miestnych obyvateľov je neoceniteľná. Občania sa aktívne zúčastňujú na rôznych spoločenských a kultúrnych akciách. Občania sa angažovali v roku 2004 vo výstavbe šatní na tenisových kurtoch. Občania sa angažovali aj práce vo vnútri budovy na prízemí. Medzi najaktívnejších dobrovoľníkov patrili J.Šiška - ved.výstavby, J.Morava - stavebná firma, V. Lako - vodoinaštalácia, P.Ivák - autodoprava, Ľ.Sleziak - stavebný dozor a ďalší. Množstvo času a brigádnických hodín venovali J.Dvorský a Ľ.Berka. Občania sa budú podieľať budovaním šatní a sociálnych zariadení na prízemí.
V priebehu rokov 2004 až 2006 je možné využívať na financovanie projektov zdroje zo štrukturálnych fondov EÚ. Cieľom je Operačný program cielený na zvýšenie atraktivity územia s cieľom zlepšiť podmienky konkurencieschopnosti regiónov. Ďalej je to Operačný program zameraný na rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb s využitím rozvoja domáceho rastového potenciálu. Operačný program je zameraný na rast zamestnanosti, rozvoj aktívnej politiky trhu práce, posilnenie sociálnej inklúzie a rovnosti príležitostí na trhu práce. Sektorový operačný program "Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka".
V rámci cezhraničnej spolupráce je možné využiť: Program susedskej spolupráce a vyváženého rozvoja medzi SR, Maďarskom a Ukrajinou, Sociálna a ekonomická spolupráca. Program susedskej spolupráce a vyváženého rozvoja medzi SR a Rakúskom, Známa hospodárska spolupráca. Známa prístupnosť, Ľudské zdroje. Program susedskej spolupráce a vyváženého rozvoja medzi SR a ČR, Ľudské zdroje a sociálno-kultúrny rozvoj. Program susedskej spolupráce a vyváženého rozvoja medzi SR a Poľskom, Rozvoj infraštruktúry. Iniciatívy Spoločenstva, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce a ďalších podporných programov. Česko-slovenská a slovensko- poľská spolupráca. Financovanie je možné aj zo zdrojov iných štátov. Vypracovaním FIP - t.j. finančného investičného plánu maximalizujeme využitie finančných zdrojov z rôznych podporných programov tým, že ich navzájom kombinujeme a dopĺňame vlastnými zdrojmi (princíp doplnkovosti). Zabezpečíme, aby sa financovalo to, čo je pre štát - región a obec najdôležitejšie. Takto sa naplní princíp koncentrácie. Spojením síl v rámci štátu-regiónu a obce naplníme princíp partnerstva. Plánujeme financovanie projektov dopredu. Od úrovne Európskej únie cez národnú a krajskú úroveň sa dostaneme do regiónu Liptov, mikroregiónu až po obce. Všetky tieto úrovne vlastnia nejaké podporné mechanizmy, ktoré môžeme pre jednotlivé projekty využiť. Aby sme ich dokázali využiť, je potrebné poznať priority a strategické ciele jednotlivých úrovní. Prehľad všetkých možností financovania a koordinácie projektov presahuje možnosti tohto dokumentu.
Tabuľka: Príklady projektov a ich financovanie
| Názov projektu | Rok realizácie | Financovanie (v mil. Sk) | Zdroj financovania | Program |
|---|---|---|---|---|
| Kynologický areál - dobudovanie | 2005 | 0,1 | Podnikateľská sféra | SOP - poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka |
| Lyžiarsky vlek (prenosný) | 2005 | 2,0 | Podnikateľská sféra | - |
