Zeus, kráľ bohov, vládca Olympu a boh hromu, je s Krétou spojený viac než úzko. Podľa gréckej mytológie sa tu narodil. Bol vládcom bohov a ľudí, darcom života a ľudských osudov. Stál na čele najmladšej generácie bohov.
Socha Dia v Museo Pio-Clementino, Vatikán
Diovo narodenie v Diktijskej jaskyni
Kronos, Diov otec a vodca Titánov, prehltol svoje deti (Hestia, Démétér, Héra, Poseidón, Hádes) hneď po ich narodení, pretože sa bál veštby, podľa ktorej ho mal syn zbaviť vlády. Rheia, Kronova manželka, chcela zachrániť aspoň jedno dieťa, a preto sa rozhodla porodiť Dia na odľahlom ostrove Kréta. Kronovi dala namiesto novorodenca prehltnúť kameň zabalený v plienke.
Diktijská jaskyňa, známa aj ako Diova jaskyňa, je hlavnou atrakciou náhornej planiny Lasithi. Táto planina sa rozkladá v priemernej nadmorskej výške 850 m a zaberá 60 km². V minulosti bola planina posiata tisíckami veterných mlynov, ktoré slúžili na čerpanie podzemnej vody na zavlažovanie a napájanie zvierat.
Prístup autom na planinu je možný z dvoch smerov - od Heraklionu okolo Malie alebo od Agios Nikolaos cez Mesa Lasithi. Cesta sa vlní a stúpa do kopca, pričom jedna serpentína strieda druhú. Na náhornú planinu sa vstupuje cez dedinku Pinakiano. Okruh okolo planiny má cca 23 kilometrov a nachádza sa na ňom 18 tradičných dediniek, ktoré ponúkajú príjemnú zastávku na občerstvenie.
Kršlenica a jaskyňa Deravá skala
Dedinka Psychros je k „Diovej“ jaskyni najbližšie. Neďaleko nej je záchytné platené parkovisko s reštauráciami a obchodíkmi pre turistov. Výstup k jaskyni trvá asi 15 minút a je možné si vybrať z dvoch trás - strmšej a menej strmej. Vstupné do jaskyne je 6 € (zľavnený lístok 3 €).
Diktijská jaskyňa má rozlohu 2 200 m² a ako svätyňa slúžila od stredomínojského obdobia až do 1. storočia nášho letopočtu. Prvý archeologický prieskum tu vykonal v roku 1886 Joseph Hatzidakis, nasledovaný Sirom Arthurom Evansom v roku 1896. V roku 1900 tu viedol rozsiahlejšie vykopávky britský archeológ David Hogarth. Mnohé z nálezov sú vystavené v archeologickom múzeu v Heraklione.
Jaskyňa pozostáva z hornej a dolnej časti, ktoré sú prepojené schodiskom. Výzdoba jaskyne je tvorená stalaktitmi a stalagmitmi, z ktorých jeden nesie pomenovanie „Diov plášť“. K videniu je malá komnata, kde sa Zeus údajne narodil, ako aj kamenné vodné nádrže a jazierko.
Ideon Andron - alternatívne miesto Diovho narodenia
Podľa iných zdrojov sa Zeus narodil v jaskyni Ideon, alebo Ideon Andron, v pohorí Psiloritis. Nech je to už akokoľvek, Dia na Kréte vychovávala Gaia (personifikácia Matky Zeme), starali sa oňho nymfy a dojčila ho božská koza Amaltheia.
Pod najvyšším pohorím ostrova, Psiloritis, leží náhorná planina Nida (1 400 m). Cesta k nej je pomerne zdĺhavá. Z mestečka Anója je to ešte ďalších zhruba 40 minút po 23 km dlhej asfaltke. Jaskyňa Ideon Andron je od parkoviska vzdialená asi 1 km.
Jaskyňa bola preskúmaná dvakrát, prvýkrát v roku 1885 Federicom Halbherrom, druhýkrát Yannisom Sakellarakisom v roku 1982. Bola posvätným miestom už na sklonku 4. tisícročia p.n.l. a konali sa tu púte. Jedným z pútnikov bol údajne aj veľký Pythagoras zo Samosu, ktorý sa zúčastnil ceremónií v jaskyni a bol zasvätený do mystérií Krétskeho Dia. O mystériách jaskyne Ideon, žiaľ, veľa nevieme. Zasvätenci nemali dovolené o nich verejne hovoriť.
Zeus a Európa: Zrod kontinentu
Hoci mal Zeus zákonitú manželku, Héra, nebránilo mu to v mnohých milostných avantúrach. Zaplietol sa s množstvom bohýň aj smrteľných žien, viaceré mu porodili deti. Zeus často používal lesť, aby získal priazeň vyvolených.
Jednou z jeho obetí bola aj kráľovská dcéra Európa, do ktorej sa Zeus bezhlavo zamiloval. Aby oklamal svoju manželku Héru, premenil sa na pekného bieleho býčka a vydal sa na pastviny kráľovských stád, kam Európa so svojimi družkami často chodievala. Európa neodolala a pohladila utešeného býčka. Ten zamieril k moru a uniesol ju na Krétu, na pláž Matala. Tam sa Zeus opäť premenil na boha.
Pláž v Matale je miestom, kde Zeus v podobe býka vystúpil s Európou na chrbte z mora na krétsku pevninu. Z Mataly sa autom dostanete do Gortyne za 40 minút. Gortyna bola počas rímskej nadvlády nad ostrovom jeho hlavným mestom.
Minos a Minotaurus: Labyrint hrôzy
Kráľ Minos, syn Európy a Dia, si od boha Poseidóna vyprosil býka na znamenie toho, že má priazeň bohov. Sľúbil ho obetovať, ale keď z morských hlbín vystúpil krásny biely býk, Minos na svoj sľub rýchlo zabudol a býka začlenil do svojho stáda.
Boh Poseidon sa za tento čin pomstil a spôsobil, že sa Minosova manželka Pasifae zamilovala do býka. S pomocou Daidala, staviteľa a vynálezcu, ktorý po úteku z Atén získal u kráľa Minoa azyl, sa Pasifae s býkom spojila a porodila Minotaura, tvora s ľudským telom a býčou hlavou.
Minos nariadil Daidalovi vybudovať labyrint, v ktorom Minotaura uväznil. Vo väzení však, za pomoc kráľovnej, skončil aj samotný Daidalos a jeho syn Ikaros. Každých deväť rokov mali Atény posielať na Krétu sedem mládencov a sedem panien, ktorí mali poslúžiť ako potrava pre Minotaura. Až kým sa neobjavil hrdina Tézeus, ktorý sa rozhodol s touto hrôzou skoncovať.
Tézeus zabíja Minotaura, rímska mozaika
Knossos: Centrum mínojskej civilizácie
Návšteva mínojských palácov patrí medzi vrcholné zážitky pobytu na Kréte. Najväčším a najznámejším je Knosský palác, ktorý odkryl britský archeológ Sir Arthur Evans v rokoch 1889 - 1928. Postavili ho okolo roku 2000 pred n. l. Bol dvakrát zničený prírodnými katastrofami, aby ho opäť postavili a ešte viac rozšírili. Sir Evans sa neuspokojil iba s odkrývaním paláca, v jednotlivých častiach obnovoval pôvodný vzhľad siení, terás, schodísk, stĺporadí a sčasti aj nástenných malieb.
Fascinujúce na tomto mieste sú aj 3500 rokov stará kanalizácia, vodovod či absencia hradieb. Namiesto nich tu nachádzame zvyšky letohrádkov a víl. K palácu Knossos sa ľahko dostanete autom, leží vlastne na predmestí Heraklionu. Pravidelne sem premáva aj mestský autobus. Vstupné do Knossosu je 15 €, seniori zaplatia 8 €, mládež do 25 rokov to má zadarmo. Existujú zvýhodnené balíčky zahŕňajúce tiež vstup do archeologického múzea v Heraklione.
Okrem paláca v Knossose poznáme na Kréte zatiaľ ďalšie štyri paláce - Faistos, Malia, Zakros a Kydonia. Ale to ešte nemusí byť konečné číslo.
Daidalos a Ikaros: Let do slobody
V čase, kedy Tézeus zabil Minotaura a následne musel z Kréty spolu s Ariadnou uniknúť, sa o útek pokúsil aj staviteľ Labyrintu Daidalos so svojím synom Ikarom. Kráľ Minos ich chcel udržať na Kréte, aby tajomstvo labyrintu ostalo zachované. Daidalos však vo väzení potajomky vyrobil dva páry krídel. Použil na to zvyšky vosku a vtáčie perá, ktoré dokonale zlepil.
Vzlietli. Na Kréte tak prvý raz vzlietol človek do výšky, vyhradenej do tých čias iba vtákom. Ikaros, omámený slasťou letu, aj napriek otcovým varovaniam, stúpal stále vyššie a vyššie. Vosk povolil, Ikarove krídla sa rozpadli a on sa zrútil do mora, kde sa utopil. Nešťastný Daidalos našiel mŕtve Ikarovo telo vyplavené na brehu ostrova, ktorý po ňom pomenoval (Ikaria).
Minos sa nechcel zmieriť s útekom svojho prominentného väzňa a po čase sa mu ho podarilo na Sicílii vypátrať. Požiadal kráľa Kókala o jeho vydanie. Vládca Sicílie navrhol Minosovi kúpeľ, ktorý sa mu stal osudným. Minosa zabila vriaca voda počas jeho očisty.
Väčšina zdrojov hovorí o tom, že Daidalos a Ikaros odštartovali na svoj riskantný let z Knossosu, kde boli väznení, prípadne o blízkom prístave Amnisos. Spomína sa aj jaskyňa na južnom pobreží Kréty v Agia Galini, kde sa vraj schovávali. Majú tam dokonca aj svoju sochu.
V Knossose sa pravidelne objavuje motív obojstrannej (dvojitej) sekery, symbolu mínojskej dynastie. Grécke slovo pre takúto sekeru je labris a odtiaľ je odvodený aj názov labyrintu, ktorý postavil Daidalos pre Minosa.
Príbehom Daidalosa a Ikarosa našu prehliadku po mýtických miestach Kréty zakončíme. Nekončíme však s Krétou ako takou. Tá toho ponúka podstatne viac.
| Miesto | Význam |
|---|---|
| Diktijská jaskyňa | Miesto Diovho narodenia (podľa niektorých verzií) |
| Ideon Andron | Alternatívne miesto Diovho narodenia |
| Matala | Pláž, kde Zeus priviedol Európu |
| Knossos | Centrum mínojskej civilizácie, palác kráľa Minosa |