Františkánsky Kostol svätého Jozefa, ľudovo známy ako Františkánsky kostol, je slovenský ranobarokový rímskokatolícky kláštorný kostol v Prešove z konca 14. storočia. Kostol sa nachádza v južnej časti Slovenskej ulice, najstaršej ulice v Prešove, na námestí, ktoré v súčasnosti nesie názov Františkánske námestie. Je vo vlastníctve Rádu menších bratov, ktorého súčasný rektor je od 1. augusta 2019 br.
Pri západnej strane kostola sa rozlieha Františkánske námestie, po ktorého obvode rastú majestátne pagaštany. Tieto v lete poskytujú príjemný tieň, na jeseň radosť deťom zo zbierania spadnutých plodov a v zime na nich svieti dekoračné osvetlenie.
Hoci história františkánskeho Kostola sv. Jozefa v Prešove siaha až do 14. storočia, neskoršie prestavby v 17. - 19. storočí jeho stredovekú podobu takmer úplne potlačili.
Súčasnú stavbu postavili vo vyvýšenej polohe v jednej z najstarších častí Prešova okolo roku 1380 karmelitáni, ktorí k nemu pripojili aj menší kláštor. Chrám zasvätený Najsv. Trojici vznikol na mieste staršieho kostola, ktorého pôvod mal siahať až do 11. storočia.
Stredoveký pôvod chrámu dnes pripomína okrem orientácie predovšetkým polygonálny tvar presbytéria s opornými piliermi na nárožiach. Gotický objekt mal podobu väčšieho jednolodia s polygonálnym presbytériom s osembokým ukončením.
Počas nepokojného 16. storočia karmelitání z Prešova odišli a kostol s kláštorom prevzalo mesto, v tej dobe už prevažne protestantské.
V rokoch 1531 - 1673 bol Prešov v prevažnej miere protestantský. Z neďalekého kláštora v Nižnej Šebastovej (z roku 1634) posielali františkáni kňazov do Prešova, aby katolíkom, ktorí v meste zostali, slúžili bohoslužby. Pretože katolíci nemali v meste vlastný kostol, vykonávali sa bohoslužby v súkromných domoch. Františkáni si svojou obetavosťou získali srdcia prešovských katolíkov.
Na ich prosby dal františkánom cisár Ferdinand III. kostol i s kláštornou budovou, pôvodne patriacou karmelitánom, ktorí však v čase reformácie mesto opustili. Panovník Leopold I. v roku 1661 rozhodol o odovzdaní kostola s kláštorom františkánom z neďalekej Nižnej Šebastovej.
Bratia však mohli prevziať kostol s kláštorom až v roku 1671, avšak čoskoro boli zasa vyhnaní thokolyovskými povstalcami, ktorí kostol i kláštor zničili.
Po upokojení politických sporov nábožná grófska rodina Klobusiczkých a barónka Sóssová podporovali obnovu života františkánskej rehole v Prešove. Už po krátkom čase františkáni pristúpili k prestavbe kláštora v barokovom štýle. Práce pomohli financovať aj barón František Klobušický (Klobusiczky). K lodi kostola v tej dobe pristavali bočné kaplnky.
Františkánsky kostol sv. Jozefa v Prešove
Rozsiahlejšia rekonštrukcia kostola a kláštora sa realizovala v rokoch 1708 - 1718 pod vedením košického staviteľa Jána Tornyossiho. Finančne ju podporovala rodina Klobušickovcov, kostol bol daný pod patrocínium svätého Jozefa, bolo upravované priečelie kostola s dvomi vežami. Hlavný zásah bol urobený v pôdoryse pôvodne gotického presbytéria. Obvodové múry ponechali, zaklenuli ich ale dvoma poliami ranobarokovej lutenovej klenby. Zvnútra vystavali priečku, ktorá z polygónu vytvorila obdĺžnik.
Kláštor patril do Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa. Patrónom chrámu je svätý Jozef (19. 3.) a slávnosť bola a zostáva obľúbenou jarnou púťou nábožného šarišského ľudu. Kláštor prežil reformy cisára Jozefa II. a nebol zrušený, pretože sa nehodil na zriadenie kasárne. V rokoch 1801 - 1852 viedli františkáni gymnázium, ktoré malo dobrú úroveň.
Požiare (1692, 1870, 1888) a napokon aj letecké bombardovanie v roku 1944 ťažko poškodili budovy kláštora i kostola a bolo potrebné ich s veľkými obetami rekonštruovať.
V roku 1963 získal objekt status národnej kultúrnej pamiatky. Posledná veľmi rozsiahla rekonštrukcia kostola sa začala v roku 1984. Rozsiahla rekonštrukcia kostola sa realizovala v rokoch 1984 - 1991/92. Františkáni pôsobia v Prešove dodnes a v kostole sa konajú pravidelné bohoslužby.
Pri vonkajšom pohľade na kostol dominujú dve 30-metrové veže - severná je zvonica. Na ich vrchoch sú umiestnené dvojramenné, tzv. kardinálske kríže. Druhý zvon má priemer 83 cm a nápis: „S. FRANCISCE ORA PRO NOBIS,“ čo v preklade znamená: „Sv. František, oroduj za nás!“ Tretí zvon má priemer 70 cm a nápis: „S. ANTONI DI PADVA ORA PRO NOBIS,“ čo v preklade znamená „Sv. Anton Paduánsky, oroduj za nás!“
Barokové priečelie zdobí štuková ornamentika a štyri pieskovcové sochy zobrazujúce svätých Róchusa s malým psíkom, ako prstom ukazuje na morovú ranu na svojej nohe, Františka, Floriána hasiac oheň a Antona. Autorom sôch je košický mešťan Šimon Griming. Kópie vytvoril v roku 1987 majster Ladislav Rezek z Hoříc. Na pravej strane z čelného pohľadu je umiestnený kríž. Vstupný portál na prízemí, lemovaný piliermi vystupujúcimi zo steny, je zakončený prelomeným trojuholníkovým štítom, v strede s erbom v barokovom ornamente.
Sochy svätých na priečelí Františkánskeho kostola sv. Jozefa
Interiér kostola
Františkánsky Kostol svätého Jozefa je jednoloďovým kostolom s šiestimi pribudovanými kaplnkami po stranách. Oltárnemu priestoru dominuje iluzívna nástenná olejomaľba, ktorá bola vytvorená 1872 františkánom Konrádom Švestkom z Kroměříža. Maľba zobrazuje pôvodný oltár od Františka Streciusa z roku 1732, ktorý však 21. decembra 1870 ľahol popolom. Flamis interne combusta 21. dec. To v preklade znamená: „Plameňom zhubným zničený 21. decembra 1870“.
Po bokoch oltárneho obrazu sú na pravo z pohľadu ľudu svätý apoštol Peter s kľúčmi od Nebeského kráľovstva a knihou a na ľavo svätý apoštol Pavol s mečom a knihou. Nad apoštolmi sú vitrážové okná do kaplnky Svätých Relikvií za oltárom, ktoré zobrazujú Zvestovanie od Mikuláša Jordána. Tieto boli doplnené roku 1956. V najvyššej časti oltára sú štyri sochy apoštolov - evanjelistov, naľavo: svätí Matúš a Marek; napravo: svätí Lukáš a Ján. Nad nimi je už len tzv. ďatelinový kríž. Na menze hlavného oltára je umiestnené tabernákulum, ktoré má na svojich diverkach grécke písmená A (alfa) a Ω (omega) odkazujúce na výrok Ježiša Krista: „Ja som Alfa a Omega, Prvý a Posledný, Počiatok a Koniec.“ Po bokoch sú dvaja skláňajúci sa, adorujúci anjeli.
Kaplnky
- Kaplnka sv. Antona Paduánskeho: Prvá južná kaplnka, ktorá je najbližšie k hlavnému oltáru je ozdobená oltárom s podobizňou svätého Antona Paduánskeho, františkánskeho kňaza a učiteľa Cirkvi. Podľa roku, ktorý je napísaný na oltári vedľa erbu donátorov Klobušikovcov bol tento vybudovaný roku 1719, socha svätca potom pochádza zo začiatku 20. storočia. Po bokoch svätého stojaceho uprostred stoja dvaja proroci s knihami. Na vrchu je plastika Ducha Svätého v podobe holubice obklopený anjelmi a mrakmi.
- Kaplnka Svätého Kríža: Prostredná južná kaplnka obsahuje barokový oltár Svätého Kríža, ktorému dominuje ukrižovaný Syn Človeka, pri ktorom sú jeho matka Mária a apoštol Ján. V hornej časti oltára je na modrom podklade Božie oko obklopené malými anjelmi (putti). Na menze v tvare rakvy sú uložené symboly ukrižovania: kríž, tŕňová koruna, remienky z biča a stĺp s povrazom. Celý komplex pochádza z druhej polovice 18. storočia.
- Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie: Tretia južná kaplnka má v sebe barokový oltár Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, z druhej polovice 18. storočia. V prostrednej časti za sklom je samotná Panna Mária držiac mŕtveho Ježiša, po stranách sú (tiež za sklom) dve rehoľníčky, jedna drží Bibliu a druhá kríž. Na vrchu oltára je zobrazený Boh Otec držiac v ruke glóbus, čo symbolizuje, že Zem je v Božích rukách.
- Kaplnka Matky ustavičnej pomoci: Kaplnka je najmenšou z postranných kaplniek v kostole, nachádza sa v južnej veži. Pôvodne išlo o kaplnku Svätého Kríža, čo znázorňoval aj oltárny obraz, na kaplnku Matky ustavičnej pomoci bola prebudovaná v roku 1947.
- Kaplnka svätého Františka z Assisi: Prvá severná kaplnka je kaplnkou svätého Františka z Assisi, zakladateľa Rádu menších bratov. Jeho oltár pochádza z 30. rokov 20. storočia a je postavený v novobarokovom štýle. Ústrednú plastiku tvorí Ježiš Kristus, ktorý z kríža obíjma svätého Františka z Assisi. svätá Alžbeta Uhorská s chlebom a ružami, ktorá podľa povesti niesla v zástere chlieb chudobným, a keď ju stretol manžel a opýtal sa jej, čo nesie, ona mu odpovedala, že ruže. Nad Ukrižovaným je erb Rádu menších bratov - dve prekrížené prebodnuté ruky: holá ruka je Kristova a ruka v odeve je Františkova. Na vrchole oltára je Boh Otec držiac glóbus.
- Kaplnka Najsvätejšieho Srdca Ježišovho: Prostredná severná kaplnka je určená pre Najsvätejšie Srdce Ježišovo, dominuje jej barokový oltár, na ktorom je plastika Ježiša Krista z prvej polovice 20. storočia. Nad Ježišom je baldachýn, ktorý pridržiavajú dvaja anjeli.
- Kaplnka svätej Terézie z Lisieux: Tretia severná kaplnka je kaplnkou svätej Terézie z Lisieux, ktorá je ľudovo nazývaná „Terezkou od Ježiša“. Kaplnke dominuje secesno-novorománsky oltár kľačiacej rehoľníčky - karmelitánky - svätej Terézie z Lisieux, ktorá berie ruže od malého Ježiša, ktorý sedí v náručí svojej Matky, Panny Márie. Toto odkazuje na jej prísľub, že ak sa dostane do Neba, bude oditaľ sypať na Zem ruže dobrodenia. Pri ich nohách sú tri okrídlené hlavičky anjelov, anjeli sú aj po stranách oltára. Uprostred menzy oltára je vyrezávaný kríž s umučením. Na oltári boli až do tzv. novej liturgickej reformy (1970) tri kanonické tabuľky v ozdobných rámoch so stálymi omšovými textami.
Na chóre sa týči organ, ktorého zvuk dokonale zapĺňa celý priestor kostola. Organová skriňa je v klasicistickom slohu. V porovnaní s celkovou honosnosťou chrámu je orgán celkom jednoduchý. Keď ho postavil Otto Rieger z Budapešti bol dvojmanuálový, v roku 1995 bol prebudovaný na trojmanuálový.
Baroková kazateľnica z prvej polovice 18. storočia je umiestnená na severnej strane kostola. Z vnútornej strany zvukovej striešky, ktorá usmerňuje zvuk tak, aby bol kňazov hlas počuť v celom kostole je Duch Svätý ako holubica. Uprostred je vyučujúci Ježiš.
Barokové lavice, ktoré sú používané do dnešných čias boli v kostole osadené v polovici 18. storočia. Štrnásť sadrových reliéfov zastavení krížovej cesty zo začiatku 20. storočia.
Paralelne s loďou kostola je severne vybudovaná súvislá freskami zdobená chodba, cez ktorú sa dá dostať k spovedniciam, do sakristie, do kláštora a do kostola. V chodbe je postavená kaplnka Panny Márie Lurdskej určená k adorácii mariánskych ctiteľov. Na mieste, kde sú dnes spovednice, stál v minulosti barokový tzv. Porcinkulový oltár, ktorého ústredný motív bol vyobrazený na obraze zobrazujúcom svätého Františka z Assisi ako dostáva od Ježiša Krista dar plnomocných odpustkov pre Kostol Panny Márie Anjelskej v Assisi. Jeden je rovnako aj vo vnútri chrámu, cez vianočné obdobie sa nachádza na mieste kaplnky Svätého Kríža a je často označovaný za najkrajší betlehem v Prešove.
Zbierka relikvií
Prešovský Františkánsky kostol je známy svojou bohatou zbierkou relikvií svätých a blahoslavených, ktorá v súčasnosti činí už 471 relikvií. Sú vystavené v čase novény a oktávy sviatku Všetkých svätých. V roku 2001 začal zbierku budovať františkán Tomáš Becket Pila. Trvalo vystavená je len jediná, a to síce relikvia svätého Jána Pavla II., ktorá je stále vystavená v bočnej kaplnke Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Zvyšok relikvií je uložených v kaplnke Svätých Relikvií za oltárom, kde je sa na vyžiadanie možné dostať a uctiť si relikvie.
Bohoslužby
Bežne sú cez pracovné dni odslúžené tri bohoslužby denne (6.30; 8.00; 16.30), cez letné prázdniny dve (8.00; 16.30).
História kláštora
História kláštora je spätá s rekatolizáciou mesta. V rokoch 1531 - 1673 bol Prešov v prevažnej miere protestantský. Z neďalekého kláštora v Nižnej Šebastovej (z roku 1634) posielali františkáni kňazov do Prešova, aby katolíkom, ktorí v meste zostali, slúžili bohoslužby. Pretože katolíci nemali v meste vlastný kostol, vykonávali sa bohoslužby v súkromných domoch. Františkáni si svojou obetavosťou získali srdcia prešovských katolíkov. Na ich prosby dal františkánom cisár Ferdinand III. kostol i s kláštornou budovou, pôvodne patriacou karmelitánom, ktorí však v čase reformácie mesto opustili.
Bratia však mohli prevziať kostol s kláštorom až v roku 1671, avšak čoskoro boli zasa vyhnaní thokolyovskými povstalcami, ktorí kostol i kláštor zničili. Po upokojení politických sporov nábožná grófska rodina Klobusiczkých a barónka Sóssová podporovali obnovu života františkánskej rehole v Prešove. Kláštor patril do Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa. Patrónom chrámu je svätý Jozef (19. 3.) a slávnosť bola a zostáva obľúbenou jarnou púťou nábožného šarišského ľudu. Kláštor prežil reformy cisára Jozefa II. a nebol zrušený, pretože sa nehodil na zriadenie kasárne. V rokoch 1801 - 1852 viedli františkáni gymnázium, ktoré malo dobrú úroveň. Požiare (1692, 1870, 1888) a napokon aj letecké bombardovanie v roku 1944 ťažko poškodili budovy kláštora i kostola a bolo potrebné ich s veľkými obetami rekonštruovať. Posledná veľmi rozsiahla rekonštrukcia kostola sa začala v roku 1984.
tags: #frantiskansky #chram #sv #jozefa