Kremnica, známa ako mestská pamiatková rezervácia, sa pýši bohatou históriou a množstvom architektonických pamiatok. Medzi ne patrí aj františkánsky kláštor s kostolom, ktorý predstavuje významnú súčasť kultúrneho dedičstva mesta.
Panoramatický pohľad na Kremnicu
História a založenie kláštora
Prví františkáni prišli do Kremnice 26. decembra 1649 z kláštora v Hlohovci za podpory arcibiskupa Juraja Lippaya. Ich hlavnou úlohou bola rekatolizácia mesta a okolitých obcí. Prvé dni františkáni bývali v arcibiskupskom mlyne, ktorý stál pred hradbami mesta.
2. januára 1650 sa presťahovali na námestie do Pizetarovského domu, v ktorom začali slúžiť prvé omše pre hŕstku katolíkov, keďže kostoly v tom období patrili evanjelikom. Františkáni v západnej časti námestia kúpili dva meštianske domy pre kostol a kláštor sv. Františka z Assisi. Základný kameň kostola a kláštora bol posvätený 16. februára 1653 a do kláštora sa františkáni nasťahovali 18. apríla toho roku.
Architektúra a vývoj
Kláštor františkánov s kostolom v barokovom slohu je z rokov 1653 - 1660. Kláštor bol rozšírený v roku 1732 a kostol v roku 1758 o loretánsku kaplnku, nachádza sa tu obraz J. Lippaya. Hlavný oltár je v neskorobarokovom slohu, interiér je v barokovom a rokokovom slohu z 2. polovice 18. storočia.
Činnosť Františkánov v Kremnici
Ako vyzerala činnosť Františkánov v Kremnici v priebehu storočí? Ich hlavnou činnosťou bolo pomáhať ľuďom, venovať sa chudobným a chorým. Tiež pôsobili v meste ako vychovávatelia a učitelia chudobnej mládeže, ktorú vzdelávali niekedy aj na vlastné náklady. V roku 1679 im bola pridelená farnosť špitálskeho Slovenského kostola aby ju dočasne spravovali pre nedostatok katolíckych kňazov.
Významní boli preto, lebo si svojím pôsobením v meste a u ľudí vybudovali veľký rešpekt a úctu tým, že sa im venovali, pomáhali, hrávali s deťmi a dospelými veriacimi divadlá a chodili spolu na rôzne výlety. Nerobili rozdiely či je ten človek bohatý či chudobný, katolík či evanjelik.
Františkáni spolu s veriacimi z Kremnice a okolia hrávali rôzne divadlá, ktoré si františkáni často písali a režírovali. K týmto predstaveniam si často krát sami vyrábali kulisy či šili oblečenia. Prvá písomná zmienka o františkánskych divadlách pochádza z roku 1769. Divadlá sa vtedy hrávali v jednom dome pri vtedajšej škole. Neskôr sa už divadlá hrávali aj v samotnom kláštore. V divadlách účinkovali deti a mládež a tiež dospelí veriaci. Tieto divadlá boli medzi veriacimi veľmi obľúbené.
Františkánsky kláštor v Kremnici
Knižnica Františkánov
Františkáni získavali knihy do ich vlastníctva postupne, buď im ich niekto daroval alebo si ich kupovali sami zo svojich prostriedkov. Prvá zmienka o františkánskej knižnici pochádza z roku 1753 a nachádzala sa v západnej časti kláštora. V roku 1929 františkáni túto knižnicu presťahovali z tejto časti kláštora na chodbu 1. poschodia, južnej časti kláštora. Nachádzala sa tam do roku 1950, kým ju nepresťahovali do Bellovho domu na námestí po zrušení rehole komunistami.
Nedá sa presne určiť koľko kníh obsahovala, ale okolo tých 10 000 kusov obsahovať mohla. Knihy boli písané v nemčine, slovenčine, maďarčine a latinčine.
Františkánska knižnica obsahovala okolo 10 000 kníh.
Obnova a súčasnosť
Františkánov do Kremnice pozvali v roku 1649, aby sa podieľali na rekatolizácii mesta. Kláštor postavili zhruba v polovici 17. storočia na mieste starších gotických stavieb.
Rehoľníci sa v meste stali významným prvkom z pohľadu rozvoja kultúry a vzdelávania. Vyučovali náboženstvo, budovali a spravovali vzácnu knižnicu. Venovali sa deťom, nepočujúcim, organizovali tiež vystúpenia ochotníckeho divadla. Aj dnes možno nájsť v kláštore divadelnú miestnosť a priestory, kde v 20. storočí pôsobili redakcie periodík Serafínsky svet či Priateľ dietok.
Súčasťou areálu a priľahlého kostola sú rozsiahle podzemné priestory s kryptami, kde v minulosti pochovávali aj rehoľníkov. Koniec kláštora prišiel v polovici 20. storočia, keď komunistický štát zasiahol proti mužským rehoľám. Po odchode františkánov ostal kláštor opustený.
„Žiaľ, stav, v ktorom sa nachádza, je výsledkom snahy bývalej socialistickej garnitúry, keď z pôvodne funkčného a obývaného kláštora urobilo komunistické vedenie ,objekt pre ľudové využitie‘,“ hovorí riaditeľ biskupského úradu.
V júli 2008 vznikla myšlienka na báze dobrovoľníckej činnosti na obnove kláštora, ktorú zastrešovala farnosť Kremnica. Myšlienka bola, že by sa svojpomocne, v rámci dobrovoľníctva začal čistiť kláštor. Táto akcia sa konala každý rok počas prvého týždňa v lete a stretávali sme sa takto pravidelne do roku 2018. V súčasnosti to už nefunguje.
V roku 2013 ukončili historicko - architektonický výskum, ktorý je podkladom pre začatie obnovy Národnej kultúrnej pamiatky a keďže ide o cennú kultúrnu pamiatku, radi by jej dali v budúcnosti zmysluplné využitie.
V súčasnosti sa plánuje využitie kláštora na hotelové bývanie apartmánového typu, s mini reštauráciou a info pointom, kde získa návštevník informácie o kláštore a začnú sa tu prehliadky. Veľmi zaujímavá historická sála bude po obnove opäť patriť kultúrnym a spoločenským účelom práve tak, ak to v minulosti robili aj františkáni.
Dávid Neuschl a jeho prínos k záchrane kláštora
Dávid Neuschl sa venuje histórii Kremnice už desať rokov. V súčasnosti sprevádza turistov historickou Kremnicou a jej okolím a skúma takmer zabudnuté miesta tohto kraja. Od roku 2008 do roku 2018 bol dobrovoľníkom na projekte záchrany bývalého františkánskeho kláštora v Kremnici. Stal sa autorom najväčšej zbierky fotografií z ich života v Kremnici.
Podarilo sa mu za tie roky zozbierať mnoho informácií a fotografií v digitálnej podobe zo života františkánov v Kremnici. Dnešná zbierka fotografií má okolo 400 fotiek, niektoré mám odfotené priamo z kroník, ktoré si františkáni viedli, tiež od ľudí, ktorí mali u seba doma fotku s nimi.
Františkáni ho zaujali hlavne svojou jednoduchosťou života, láskou k blížnym bez rozdielov a tiež ich nezištnou pomocou. Aj v dnešnej dobe by sme si z ich pôsobenia v našom v meste vedeli načerpať veľa inšpirácie.
Zozbieranie informácií a fotografií o františkánoch v Kremnici som zobral ako vec, na ktorú sa nesmie v dejinách mesta Kremnica nikdy zabudnúť. Po roku 1950, keď františkáni násilne odišli z mesta, sa komunistický režim snažil, aby sa na nich zabudlo.
V júli 2008 vznikla myšlienka na báze dobrovoľníckej činnosti na obnove kláštora, ktorú zastrešovala farnosť Kremnica. Myšlienka bola, že by sa svojpomocne, v rámci dobrovoľníctva začal čistiť kláštor. Tak som sa tiež prihlásil. Oslovilo ma to tým, že zažijem niečo úplne iné a spoznám pri tom aj veľa nových ľudí a tiež získam do života nové skúsenosti. Hlavne, že sa pomôže kláštoru.
Sieň slávy šachového hnutia
Dlhé roky opustený františkánsky kláštor zo 17. storočia, ktorý v centre Kremnice susedí s Kostolom sv. Správca farnosti Marian Krajč hovorí, že v kláštore v roku 2013 ukončili historicko - architektonický výskum, ktorý je podkladom pre začatie obnovy Národnej kultúrnej pamiatky a keďže ide o cennú kultúrnu pamiatku, radi by jej dali v budúcnosti zmysluplné využitie.
Vzhľadom na rozsiahlosť komplexu to však pôjde zrejme iba postupne. Práve Sieň šachovej slávy môže byť prvou lastovičkou. V minulosti sa dokonca uvažovalo o predaji pamiatky a tiež o rôznych možnostiach využitia kláštora, až teraz však prichádza prvé konkrétne riešenie.
Farnosť verí, že ak sa zriadi na prízemí Sieň slávy, ozvú sa postupne aj ďalší záujemcovia. Bol by to naozaj dôstojný priestor pre takúto aktivitu,“ dodal prezident zväzu s tým, že v Sieni slávi by chceli sprístupniť najznámejšie trofeje, artefakty a dokumenty z bohatej šachovej histórie Slovenska.
Tabuľka: Významné udalosti v histórii kláštora
| Rok | Udalosť |
| 1649 | Príchod prvých františkánov do Kremnice |
| 1653 | Posvätenie základného kameňa kostola a kláštora |
| 1660 | Dokončenie stavby kláštora a kostola |
| 1732 | Rozšírenie kláštora |
| 1758 | Rozšírenie kostola o loretánsku kaplnku |
| 1753 | Prvá zmienka o františkánskej knižnici |
| 1950 | Zrušenie rehole komunistami a presťahovanie knižnice |
| 2008 | Začiatok dobrovoľníckej obnovy kláštora |
Obnova františkánskeho kláštora v Kremnici
Kremnica, s bohatou banskou a mincovníckou históriou, ponúka návštevníkom jedinečnú možnosť spoznať kultúrne dedičstvo regiónu.
Ako môžete pomôcť?
- Prispejte svojim kúskom k obnove kláštora.
- Ak sa zaujímate o históriu a chcete sa stať súčasťou obnovy kláštora Staňte sa našim dobrovoľníkom. Napíšte nám a my vám pošleme všetky potrebné informácie.
- Ak sa chcete finančne podieľať na projekte Prispieť môžete priamo na náš transparentný účet SK4909000000005177970865, do správy pre prijímateľa môžete uviesť „DAR klastor Kremnica“.
- Budujte komunitu ľudí, ktorí milujú pamiatky a pomáhajú so starostlivosťou o ne Do kláštora sa môžete prísť osobne pozrieť, otvárame ho pre verejnosť.
tags:
#frantiskansky #klastor #kremnica