Oslava a zvyky pravoslávnych Vianoc na Slovensku

Zatiaľ čo rímskokatolíckym veriacim pomaly končí vianočné obdobie, pravoslávni veriaci na Slovensku slávia Štedrý deň 6. januára. Na Slovensku ich je približne 50 000 a v súčasnosti sa k nim pripájajú aj odídenci z Ukrajiny. Aj pre nich, rovnako ako pre iných kresťanov, sú to sviatky radosti, lásky a porozumenia.

Pravoslávni veriaci na Slovensku slávia Vianoce podľa juliánskeho kalendára, čo znamená, že Štedrý deň pripadá na 6. januára a samotné Vianoce na 7. januára. Tento článok sa zameriava na pravoslávne vianočné tradície na Slovensku, s dôrazom na jedlá, recepty a regionálne zvyklosti.

Vianoce v pravoslávnej cirkvi začínajú 40-dňovým pôstom, ktorý vyvrcholí na Štedrý deň. Štyridsaťdňový pôst bez mäsitých jedál sa pre pravoslávnych veriacich začína už 28. novembra a trvá do 6. januára.

Východné Slovensko je obzvlášť bohaté na vianočné zvyky a tradície. Na východnom Slovensku pred Vianocami dodržiavajú pôstny advent, počas ktorého by sa mali vzdať akejkoľvek zábavy, vyhýbať sa aj ťažkým jedlám a venovať sa hlavne modlitbe a príprave na príchod malého Ježiška. Aj na Štedrý deň je až do večere prísny pôst.

Vianočnými sviatkami si pravoslávna cirkev pripomína udalosť, ktorá sa stala na prelome starého a nového letopočtu. V roku 5508 od stvorenia sveta sa v Judejskom meste Betleheme narodil Náš Spasiteľ Isus Christos. Preto pravoslávna cirkev nazýva tieto sviatky Roždestvo Christovo.

Roždestvo Christovo je veľkým a radostným sviatkom, ktorým si pripomíname epochálnu udalosť v dejinách ľudstva a v Božom pláne Spásy. Boh posiela v tom čase veľkú blahodať, ktorú každý cíti a vníma. Nie každý však verí, že táto radosť, atmosféra ktorú možno krájať vo vzduchu, pocity vzájomnej spolupatričnosti, sú inšpirované Svätým Duchom, lebo aj dnes má Boh zaľúbenie - blahovolenije - vo svojom ľude.

Všetci pravoslávni veriaci v Česku a na Slovensku - s výnimkou niektorých obcí na východnom Slovensku - sa riadia juliánskym kalendárom podobne ako napríklad pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku, Gruzínsku a iných krajinách.

Rozdiel medzi Juliánskym a Gregoriánskym kalendárom:

Prípravy na Vianoce

Pôst a duchovné očistenie

Pravoslávnym Vianociam predchádza 40-dňový pôst, známy ako Filipovka alebo Adventný pôst. Počas tohto obdobia sa veriaci zdržiavajú konzumácie mäsa, mliečnych výrobkov a často aj oleja. Pôst však nie je len o jedle - jeho cieľom je duchovné očistenie, modlitba a zmierenie s blízkymi.

Pravoslávne Vianoce v Prešovskej eparchii

V Prešovskej eparchii, ktorá združuje približne 140 pravoslávnych cirkevných obcí (z ktorých asi 90 % slávi narodenie Spasiteľa podľa starého kalendára), sa Vianoce spájajú s 40-dňovým pôstom. Počas tohto obdobia sa veriaci zdržiavajú konzumácie mastných jedál, mäsa, mlieka a akýchkoľvek živočíšnych produktov. Podľa protodiakona Jána Husára z Katedrálneho chrámu sv. Alexandra Nevského v Prešove, je v tomto predvianočnom období najdôležitejšie venovať sa duchovnej príprave vrátane spovede.

Štedrý deň a večera

Na Štedrý deň pravoslávne rodiny zvyčajne nejedia až do večera. Prvým jedlom je štedrovečerná večera, ktorá sa podáva až po východe prvej hviezdy. Na stole sa nachádzajú jednoduché jedlá pripravené z vlastnej úrody. Ryba so zemiakovým šalátom, ktorá je bežná v rímskokatolíckych rodinách, tu nemá tradíciu. Medzi ďalšie tradície patrí slama pod stolom, kde si deti hľadajú orechy a ovocie, a reťaz okolo stola, ktorá má symbolizovať súdržnosť rodiny.

Podvečer Štedrého dňa bývajú u pravoslávnych veriacich bohoslužby známe ako Veľké povečerie. Asi trojhodinové bohoslužby - veľké povečerie sa podľa slov správcu pravoslávnej farnosti v Bratislave Jozefa Haverčáka začnú v Kostole sv. Mikuláša pod Bratislavským hradom v predvečer sviatku Narodenia Christosa 6. januára o 17.00 h.

Pravoslávni veriaci nechodia na polnočnú bohoslužbu. Namiesto toho navštevujú chrám po štedrovečernej večeri, kde sa koná Veľké povečerie, obrad trvajúci tri a viac hodín. Na prvý sviatok vianočný sa veriaci stretávajú v chrámoch na liturgii oslavujúcej Narodenie Isusa Christa.

Štedrovečerný stôl pravoslávnych veriacich sa líši od stola u rímskokatolíkov. Štedrá večera pravoslávnych pozostáva výlučne z pôstnych jedál ako sú diétna kapustnica bez klobásy, pirohy, na stole nechýba chlieb, med a cesnak.

V okolí Oravy sa hlavne vo viacgeneračných rodinách zachovalo mnoho z pôvodných zvykov. Vo veľa rodinách sa stále dodržiava zvyk jedného taniera navyše pre náhodného hosťa alebo tuláka. Niektorí si zas dávajú pod obrus peniaze na zabezpečenie bohatstva a cesnak na stôl ako symbol zdravia pre všetkých členov rodiny. Štedrá večera začína krátkym príhovorom hlavy rodiny. Potom nasleduje modlitba najstaršieho člena za celú rodinu. Ďalej nasledujú oblátky s medom a cesnakom.

V regióne Medzilaboriec sa vianočné tradície úzko spájajú s duchovným rozmerom a kultúrnymi zvyklosťami. Štedrovečerná večera je jednoduchá a skromná, s jedlami pripravenými z vlastnej úrody. Namiesto polnočnej bohoslužby sa veriaci zúčastňujú Veľkého povečeria v chráme.

V regióne sa zachovali aj špecifické zvyky, ako napríklad postavy "dida" a "žida", ktorí v kožuchoch, baraniciach a s palicami v rukách obchádzajú domy so zvukom zvoncov. Pastieri, dido a žid rozprávajú o udalostiach v Betleheme a spievajú koledy byzantského obradu východných cirkvi.

Na stole nesmú chýbať jablká a orechy, ktoré sú symbolom zdravia a hojnosti. Pred večerou sa všetci rodinní príslušníci umyjú vo vode, do ktorej bola hodená minca - aby boli zdraví a bohatí.

Štedrá večera pravoslávnych Rusínov na severovýchode Slovenska pozostáva z pôstnych jedál, ako sú kapustnica bez klobásy, fazuľa či pirohy. Na stole nechýbajú chlieb, med a cesnak. Večera sa začína na slovenské pomery netradične chlebom a cesnakom, ktoré symbolizujú zdravie. Hojnosť domu má priniesť fazuľa a hrach, ktoré sa robia ako prívarok. Neskôr Rusíni jedia pirohy, môžu sa pripravovať na rôzne spôsoby - so slivkami, bryndzou a zemiakmi, alebo s hubami. Až po pirohoch nasleduje polievka, byď kapustnica alebo rybacia.

Na celú večeru by mal stačiť každému jeden tanier. Nikto nesmie od stola odísť, takže všetky jedlá sú poukladané na stole alebo blízko neho. Rusíni sa ešte pred štedrou večerou umývajú vo svätenej vode, do ktorej vhodia mince, aby boli úspešní a darilo sa im po celý rok. Svätená voda sa potom vylieva pod strechou domu.

Aj pre Rusínov sú vianočné sviatky predovšetkým príležitosťou na to, aby sa doma stretla celá rodina, ako aj možnosťou navštíviť a stráviť chvíle so širokou rodinou a príbuzenstvom.

Na Štedrý deň: Svjatyj večur sa všetci tešia. Všetci sa mimo iného pripravujú aj na štedrú večeru, aj keď jej súčasťou by mali byť ešte stále len pôstne jedlá (nemala by tam byť ani ryba). Pred štedrou večerou sa členovia rodiny poumývajú v studenej vode, napríklad aj v potoku. Všetky jedlá sú už pripravené, aby nikto, ani gazdiná, nemusel odbiehať od stola. Ak niekto z rodiny nie je prítomný, odložia mu na stôl tanier.

Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou v staroslovienčine. Po nej zvyčajne pán domu povie úvodnú reč. Gazdiná následne vyznačí každému na čelo kríž z medu. Následne sa prítomní začnú ponúkať z navarených pokrmov. Dôležité je, že musia zo všetkého jedla aspoň trošku okoštovať. Začína sa cesnakom, medom, oblátkami, chlebom a soľou.

Potom sa podávajú jedlá: pôstna kapustnica (bez klobásy), hubová mačanka, domáci šalát (s rybou), plnené pirohy a makové bobaľky. Po absolvovaní večere sa členovia rodiny pomodlia, idú sa pozrieť pod vianočný stromček a vyberú sa na bohoslužbu.

Vianočný stromček zvyknú ozdobovať až v tento deň. Zvyčajne sa zdobí tradičnými dekoráciami, ktoré sa v rodinách dedia z generácie na generáciu. V niektorých rodinách sa však stromčeky zdobia aj moderným spôsobom podľa súčasných trendov. Pred štedrou večerou sa tiež spoločne modlia a ďakujú za celý rok, za zdravie rodiny, spomínajú na príbuzných, ktorí tu už bohužiaľ nie sú medzi nimi. Tanierik na stole je pre chýbajúceho člena rodiny alebo pre toho, kto v tomto roku v rodine zomrel.

Na štedrú večeru sa Rusíni pripravujú už od rána. Zdobia vianočný stromček, pripravujú stôl, ktorý symbolizuje súdržnosť rodiny. Nohy stola sú preto obviazané reťazami.

Na druhý deň už nie je pôst, a tak je nálada a oslava sviatkov radostná. Veriaci sa už zdravia pozdravom Christos raždajetsja! Slavite Jeho!

Tradičné jedlá pravoslávnych Vianoc

Štedrovečerný stôl pravoslávnych veriacich sa líši od stola u rímskokatolíkov. Mnohé jedlá sú pôstne, teda pripravené bez mäsa, mlieka a masla.

Kuťa (Kolivo)

Kuťa je tradičné jedlo, ktoré sa pripravuje z varenej pšenice s medom a orechmi. Niekedy sa pridávajú aj hrozienka.

Recept:

• Potrebujeme: pšenicu (ideálna je špalda), soľ, med, vlašské alebo lieskové orechy.
• Postup: Vopred namočenú pšenicu alebo špaldu uvaríme v mierne osolenej vode, až kým nebude mäkká a nezačne praskať. Vmiešame do nej med a orechy, prípadne aj namočené hrozienka.

Rusínska polievka s mletými hubami a kapustou

Táto polievka je typická pre Rusínov, etnickú skupinu žijúcu na severovýchode Slovenska.

Recept:

• Potrebujeme: zmes sušených húb, kyslú kapustu, cibuľu, olej, mletú červenú papriku, cesnak, zemiaky, soľ, mleté čierne korenie.
• Postup: Sušené huby namočíme na niekoľko hodín do studenej vody. Potom huby scedíme a pomelieme ich na mäsovom mlynčeku. Aj kapustu scedíme a pomelieme, kapustovú aj hubovú šťavu si však odložíme. Na oleji orestujeme cibuľu, pridáme k nej pomleté huby a kapustu a osmažíme ich. Poprášime paprikou, podlejeme šťavou z kapusty a z húb a povaríme. Pridáme bobkový list, cesnak a guľky nového korenia. Na panvici alebo v menšom kastróliku pripravíme zápražku - na oleji osmažíme múku, zalejeme ju vodou a pridáme do polievky. Ak je to potrebné polievku ešte môžeme zahustiť múkou, povaríme ju a na záver do nej pridáme nakrájanú a na troche oleja osmaženú cibuľu.

Mačanka

Mačanka je tradičná polievka, ktorá sa jedáva s chlebom, ktorý sa do nej namáča.

Ďalšie jedlá

Na Štedrý deň sa v pravoslávnych rodinách podávajú aj fazuľová polievka, hrachová polievka, slivčanka (polievka zo sliviek), kapustnica a zemiaky s rybou. V okolí Martina sa ešte podáva aj pečená hus alebo kačka. V okolí Rimavskej Soboty sa zas robieva tzv. “slávnostný trojboj” - z kapusty, klobásy a jaterničiek.

Sviatky po Štedrom dni

V nedeľu 7. januára o 10.00 sa uskutoční svätá liturgia k sviatku Narodenia Isusa Christosa (Ježiša Krista). Po ňom 8. januára nasleduje sviatok presvätej Bohorodičky a 9. januára si pravoslávni pripomínajú sviatok sv. Štefana - mučeníka. Cirkevný Nový rok budú v Pravoslávnej cirkvi sláviť 14. januára a sviatok Bohozjavenia pripadá na 19. januára.

Prečo 6. január?

Pravoslávni začínajú sláviť Vianoce 24. decembra podľa juliánskeho kalendára, čo zodpovedá 6. januáru podľa gregoriánskeho kalendára. Dôvodom je, že kalendár nie je len matematicko-astronomickou záležitosťou, ale aj faktorom kultúrnej a náboženskej identity.

Starý kalendár dnes nasledujú ešte patriarcháty Jeruzalem, Moskva, Srbsko a kláštory na Hore Athos. Tieto cirkvi slávia nepohyblivé sviatky o trinásť dní neskôr, ako stanovuje Gregoriánsky kalendár, t. j. Vianoce 25. decembra podľa Starého štýlu, t. j. 7. januára podľa Nového štýlu.

tags: #oslava #a #zvyky #pravoslavnych #vianoc