Gréckokatolícka farnosť Čemerné: História a vývoj

Gréckokatolícka cirkev v Čemernom má hlboké korene v histórii obce. Dedina Čemerné sa v písomnostiach od 13. storočia vyskytuje pravidelne pod názvom „Chemernye“, čo bol tvar staršieho slovenského názvu „Čemerná“ (Ves). Jej názov korení v slove „Čemer“ - choroba a „Čemerica“ - byliny, ktorá lieči túto chorobu. Názov „Márk-Csemernye“ sa datuje od roku 1473. Čemerná (Ves) nepochybne existovala už pred 13. storočím, prípadne pred 11. storočím. Obec patrila viacerým zemepánom a často menila majiteľov. Pred rokom 1332 bola farnosťou s Kostolom sv. Alžbety. Miestne sídlisko malo v roku 1 600 obývaných 13 poddanských domov, kúriu zemanov, kostol, faru aj školu.

Samotné mesto Vranov nad Topľou, v ktorého blízkosti sa Čemerné nachádza, datuje svoj vznik od prvej písomnej zmienky z roku 1270. Táto zmienka je o južnej časti Vranova, bývalej samostatnej dedine Vranovské Dlhé. Kráľ Štefan v roku 1270 daroval šľachticovi Rainoldovi panstvo Čičva, kde patrila aj dedina Dlhé .Archeologické pamiatky, slovenský pôvod a starobylý tvar názvu, zemepisná poloha a spoločenská rozvinutosť Vranova začiatkom 14. storočia dokazujú, že Vranov jestvuje nepretržite od 9. storočia. V 14. storočí sa stáva Vranov mestom. Už pred rokom 1333 bol vo Vranove kostol sv. Štefana.

Počiatky Gréckokatolíckej cirkvi v Čemernom

Prvou zmienkou o gréckokatolíckej farnosti, ktorá sa nám zachovala, je dokument o vizitácii gréckokatolíckeho biskupa Michala M. Tento dokument uvádza, že fara bola vedená pod titulom Vranov - Čemerné. Dokument pochádza z roku 1723.

Rok pred vizitáciou zomrel farár. Administrovali ju z Porúbky. Poľnosti tvorili jednu štvrtinu usadlosti cca 5 ha. No po smrti farára ju panstvo požadovalo naspäť. V oblci bolo päťdesiatjeden veriacich pri spovedi a vo Vranove štyridsaťdva. Filiálka tu nebola. Gazdov bolo 9. Dávali ročnú dávku 2/4 korca žita. Babicu mali sprisahanú. Na fare bola matrika a v chráme mali aj krstiteľnicu. Mali tu dva felóny: jeden z plátna a druhý z látky. Okrem toho dva sticháre a jeden náplecník. Ostatné veci v chráme boli v poriadku.

Chrám bol v dobrom stave okrem strechy, ktorá zatekala. Štóla bola riadne vyberaná. Kantorom sa stal syn nebohého. Nemal plat, ale bol oslobodený od poddanstva. Ikony v chráme boli pekné a požehnané. Cintorín bol pri chráme a bol v poriadku. Oltárne náčinie bolo strieborné. Liturgikon a Trebník boli staršie, ale opravené. Evanjelium mali rukopisné. Dvere chrámu mali železný zámok. Na veži boli dva zvony. Posvätil ich biskup. Nakoľko farár zomrel a nový ešte nebol ustanovený, tak aj odpust bol preložený až na budúci rok.

Ďalšiu vážnu a priamu zmienku o gréckokatolíkoch v tejto obci nachádzame tiež v roku 1749. Dokument o vizitácii uvádza, že v Čemernom v danom roku (1749) žilo 96 gréckokatolíckych veriacich, ktorí už mali svoju cerkev a aj svojho kňaza Andreja Radošického. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že gréckokatolíci v Čemernom boli už pred spomínaným rokom 1749. Z tohto obdobia sa nám však viac správ nezachovalo.

Druhý chrám bol postavený v roku 1797. Stál na mieste, kde sa momentálne nachádza starý cintorín. Tento chrám bol drevený. Nepodarilo sa však zistiť, komu bol zasvätený: Je však možné, že bol zasvätený Usnutie Presvätej Bohorodičky, pretože jediná vec, ktorá sa nám z neho zachovala je obraz Uspenia Presvätej Bohorodičky z roku 1842. Tento chrám bol zbúraný v roku 1903. Tento cintorín je aj miestom posledného odpočinku o. Adolfa Vislockého, jeho hrob však bol vandalmi zničený. Z iniciatívy o. Michala Kučeru bol však v roku 2005 znova opravený. Bola vyhotovená nová náhrobná tabuľa s jeho menom a s údajom, kedy pôsobil vo farnosti a že za jeho pôsobenia bol vybudovaný terajší chrám.

Terajší chrám zasvätený Uspeniu Presvätej Bohorodičky pochádza z roku 1913.

V histórii Gréckokatolíckej cirkvi v Čemernom nachádzame aj školstvo. Už v roku 1740 v obci vznikla gréckokatolícka škola. Druhá gréckokatolícka škola v našej farnosti bola vybudovaná v roku 1911. Pozemok na školu daroval gróf Hadík Barkóci. Zemepán daroval škole aj tehly, drevo a škrídlu. Prvým riaditeľom na tejto škole bol Emil Manajlov, ktorý bol aj kantorom v gréckokatolíckom chráme. Ako učiteľ pôsobil až do roku 1958. Budova tejto školy sa nachádza po pravej strane terajšej gréckokatolíckej fary.

Po tzv. "nežnej revolúcii" nastalo úplné "oslobodenie" Cirkvi spod útlaku štátu. V roku 1989 prichádza do Čemerného nový správca farnosti o. František Puci. Mladý kňaz, plný energie a sily začína svoju činnosť. Nová fara (v poradí už tretia) bola dokončená v roku 1992. V roku 1990 bol z iniciatívy o. F. Puciho založený spevácky zbor Petra Pavla Gojdiča, ktorý sa rýchlo dostal do povedomia všetkých veriacich a širokého okolia. V tomto zbore nepôsobia profesionálni speváci, ale laickí veriaci. Preto je ešte viac hrdosti na strane veriacich, že môžu a vedia aj takýmto spôsobom reprezentovať svoju farnosť.

Po odchode o. Františka Puciho v roku 1993 prišiel do farnosti ďalší kňaz o. Peter Rusnák. Ďalší správcovia farnosti o. František Takáč a o. Po príchode o. Pavla Nižníka sa opäť začalo veľké dielo. Zreštauroval sa celý ikonostas - bol natretý, pozlatený a opravené ikony. Tiež sa zrekonštruoval aj celý oltár, baldachýn, žertvenník, bočné oltáre i tetrapód. V chráme sa položila nová dlažba, nainštalovalo sa podlahové kúrenie, celý chrám bol vymaľovaný. Do chrámu boli zakúpené aj nové lavice. Taktiež sa opravila celá fasáda chrámu. Takmer všetky práce vykonali veriaci sami. Každodenne ich mnoho prichádzalo pomáhať pri prácach. Tí, ktorí nemohli pomôcť fyzicky, pomáhali duchovne. Všetci však hojne pomáhali finančnými darmi. Je potrebné poďakovať za pomoc aj rímskokatolíckym bratom, ktorí tiež ochotne pomáhali pri opravách chrámu.

Po ukončení všetkých opráv boli chrám i farská budova slávnostne posvätené 14. septembra 1997 J. E. Mons. Jánom Hirkom, prešovským sídelným biskupom. Na tejto slávnosti sa zúčastnilo veľké množstvo veriacich. V roku 1999 do farnosti prišiel nový okresný dekan o. Michal Kučera, ktorý tu pôsobí dodnes. Svoju aktivitu vyvíja vo farnosti neúnavne a naplno. Za jeho pôsobenia sa dokončili niektoré detaily, ktoré bolo ešte potrebné urobiť. O život farnosti sa stará skutočne svedomito, stále sa snaží o jej rozvoj. Okrem duchovných potrieb veriacich sa stará aj o mládež, vyučuje náboženstvo na základnej škole, organizuje rôzne športové podujatia a čo je podstatné - komunikuje s farnosťou či už prostredníctvom farskej rady alebo priamo pri rozhovoroch s veriacimi. V novembri 2003 bol menovaný do Zboru konzultorov a do Kňazskej rady Prešovskej eparchie. To nepochybne svedčí o jeho životných skúsenostiach získaných štyridsaťročnou kňazskou službou. Od 1. augusta 2005 do júla 2011 pôsobil vo farnosti ako farár.

V súčasnosti pôsobí ako výpomocný duchovný v gréckokatolíckej farnosti sv. Od 15. júla 2011 pôsobí v našej farnosti o. Peter Gavaľa. A výpomocnými duchovnými otcami sú o. Michal Hulaj a o.

Gréckokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie vo Vranove nad Topľou

Kňazi pôsobiaci vo farnosti Čemerné

Nepochybne všetci títo kňazi vykonávali vo farnosti záslužnú činnosť. Pre rozsah uvedieme hlavne tých, ktorí prispeli (s pomocou veriacich) významným a nezanedbateľným dielom do novšej histórie farnosti. Preto nie je možné obísť o. arcidekana Jána Sitkára, o. Františka Puciho, o. Pavla Nižníka a o.

• Ján Sitkár: Narodil sa 16. mája 1931 vo Veľatoch. Vysvätený za kňaza Pravoslávnej cirkvi v roku 1954. Od roku 1968 pôsobil v Gréckokatolíckej cirkvi. Po ťažkej chorobe zomrel 6. januára 2004.
• František Puci: Vo farnosti Čemerné pôsobil od roku 1989 až do roku 1993. V rokoch 1991 - 1993 bol okresným dekanom vranovského dekanátu.
• Peter Rusnák: Po odchode o. Františka Puciho v roku 1993 prišiel do farnosti ďalší kňaz o. Peter Rusnák.
• Pavol Nižník: Po príchode o. Pavla Nižníka sa opäť začalo veľké dielo. Zreštauroval sa celý ikonostas.
• Michal Kučera: V roku 1999 do farnosti prišiel nový okresný dekan o. Michal Kučera, ktorý tu pôsobí dodnes.
• Peter Gavaľa: Od 15. júla 2011 pôsobí v našej farnosti o. Peter Gavaľa.

Otec Michal Kučera

Zbor sv. Cyrila a Metoda

Skupina nadšencov a vyznávačov najkrajších tradícií, z odkazu sv. Cyrila a Metoda, staroslovienskych liturgických obradov založila v roku 1990 pod vedením o. ThLic.

V júli 1990 sa zbor prvýkrát predstavil na Cyrilo - Metodskej slávnosti ekumenickej jednoty v amfiteátri vo Vranove nad Topľou. Zbor postupne rástol do kvantity i kvality. Dirigovania sa ujali sestry Mgr. Mária Šandorová, rod. Višňovská a Mgr. Jana Višňovská. V súčasnosti zbor diriguje Mgr.

Počet vystúpení na liturgiách, festivaloch a rôznych cirkevných a iných slávnostiach dosiahol počet vyše 400. Počet členov vzrástol z 20 na cca 45.

Jeho prvé vystúpenie bolo 5. júla 1990 na Cyrilo-Metodskej slávnosti ekumenickej jednoty v amfiteátri vo Vranove nad Topľou, kde svojimi nádhernými staroslovienskymi spevmi zaujal všetkých divákov. Dodnes sa zbor považuje za nositeľa a šíriteľa cyrilometódskej tradície.

V novembri 2001 zbor navštívil Rím a spieval spolu s ďalšími zbormi na blahorečení o. biskupa P.P.Gojdiča a rehoľného kňaza - redemptoristu o. Metoda Dominika Trčku. Na osobnej audiencii u Sv. Otca Jána Pavla II. bola dirigentka Mgr. Mária Šandorová, čo bolo veľké ocenenie dirigentky i celého zboru.

V roku 2019 bola Mons.

Ďalším míľnikom v našom zborom živote bol 14. september 2021, kedy sme v Prešove na sviatok Povýšenia úctyhodného a životodarného Kríža nad celým svetom spievali sv. liturgiu, ktorá bola celebrovaná Sv. Otcom Františkom. Samotnej slávnostnej sv.

V roku 2022 bol zbor hneď dvakrát ocenený striebrom. Na súťažnom festivale v Prahe “MUSICA ORBIS PRAGUE FESTIVAL” získal začiatkom júla striebro a špeciálnu cenu poroty za uchovávanie tradícií a takisto st...

Prehľad kňazov, ktorí pôsobili v Gréckokatolíckej farnosti Čemerné

tags: #greckokatolicka #farnost #cemernom