Starobylé záhorské mestečko Skalica patrilo v minulosti do skupiny tzv. slobodných kráľovských miest. Šlo o najvýznamnejšie mestá v krajine, ktoré sa tešili mnohým výsadám. Väčšina týchto miest sa dnes honosí významnými kultúrnymi pamiatkami odkazujúcimi na ich slávnu minulosť. Skalica vyniká najmä cirkevnými pamiatkami. Nachádza sa tu spolu až 15 kostolov - 6 veľkých a 9 malých. Medzi tieto významné pamiatky patrí aj Františkánsky kostol Sedembolestnej Panny Márie.
Dôstojným pamätníkom stredovekého duchovného a kultúrneho života je rozsiahly areál kostola a kláštora františkánov. Kostol Sedembolestnej Panny Márie je gotickou stavbou pochádzajúcej z polovice 15. storočia.
Františkánsky kláštor svojmu účelu slúžil s malými prestávkami, vynútenými morovými epidémiami a vojnovými stavmi, takmer 500 rokov, až do ich násilného vyhnania v apríli 1950. Tento kláštor a pôsobenie františkánov by si zaslúžilo pozornosť rozsiahlej, samostatnej knižnej publikácie. V Skalickom presse vychádzajú na pokračovanie časti z knihy Mgr. M.
Po revolúcií kostol prešiel do vlastníctva farnosti a kláštor opäť patril františkánom. Mesto si ho od tej doby od nich prenajíma.
Príchod a pôsobenie františkánov v Skalici
Františkáni boli známi tým, že svoje chrámy budovali v menej obývaných častiach miest. Svoje učenie hlásali medzi chudobných obyvateľov hlavne tým, že s nimi zdieľali životný štýl - žili v biede a chudobe. Ale okrem skromného života hlásali františkánski mnísi najmä pokoj a dobro medzi ľuďmi.
Do Skalice sa tento rehoľný rád dostal už v prvej polovici 15. storočia, a tým sa stali prvou a zároveň aj najdlhšie pôsobiacou rehoľou v tomto meste. Rád slúžil v Skalici až do 50. rokov 20. storočia, kedy ich odtiaľ vyhnali komunisti. Po odchode husitskej posádky z mesta usadili sa pri mestských hradbách v mestskom špitáli založenom Ctiborom zo Ctiboríc v roku 1414.
Františkáni pôsobili v Skalici až do barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950, bola to prvá a zároveň najdlhšie pôsobiaca rehoľa v meste. Existencia synov sv. Františka z Assisi je v Skalici písomne doložená v roku 1442 ako bosácky kláštor.
V rokoch 1650 - 1670 si františkáni postavili kostol i kláštor. V rámci histórie mesta nevšednou udalosťou bolo vysvätenie kostola, ktoré sa podľa zachovaných dokladov uskutočnilo 21. novembra 1484 - pred 531 rokmi. Kostol spolu s kláštorom znamenali príchod ďalších františkánov, ktorí do Skalice prichádzali najmä zo susedných Čiech.
Niekoľko desaťročí tu našli sídlo tzv. Provinciála, čiže predstaveného všetkých kláštorov tzv. Salvatoriánskej provincie. Mnohí z františkánov boli prínosom v rámci literatúry i hudby. V priebehu 19. storočia to boli práve františkáni, ktorí sa zaslúžili, že skalické gymnázium sa v meste zachovalo.
Pár najstarších Skaličanov, najmä bývalých študentov skalického gymnázia, si pamätajú na pôsobenie ojedinelých františkánov - niekdajších profesorov skalického gymnázia (Emanuel Cubínek, Aloiz Čapkovič a ďalší), ktorí odišli zo Skalice v lete roku 1950.
Výstavba a architektúra kláštora
S výstavbou kostola a kláštora františkánov sa začalo v roku 1467. Kostol Sedembolestnej Panny Márie je gotickou stavbou pochádzajúcej z polovice 15. storočia. V presbytériu sa zachovala bohatá gotická sieťová klenba a v sakristii krížové klenby. Chrám ale v 18. storočí vyhorel, a preto ho museli znovu postaviť. Pri jeho rekonštrukcií sa použili nové umelecké slohy. Avšak pôvodná konštrukcia aj naďalej zostáva gotická. Na rozdiel od zovňajšku, vnútro kostola tvoria najmä barokové prvky. Výzdoba interiéru a mobiliár je zhotovený v neskorobarokovom slohu.
Napravo od vstupných dverí sa nachádza Kalvária, ktorú stavali v rokoch 1705 až 1710. Uprostred nádvoria je kamenný kríž z roku 1746 so Sedembolestnou Pannou Máriou a v pravom rohu nádvoria kostnica, ktorá bola neskôr prestavaná na kaplnku Sv. Jána Nepomuckého. Bočné oltáre kostola pochádzajú z roku 1750 a kazateľnicu vybudovali v rokokovom štýle. Hlavný oltár pochádza z roku 1953.
Interiéry kostola sú veľmi prítulné pre veriacich kresťanov (rímskokatolíkov) a vynovené priestory kláštora slúžia viacerým účelom (okresný archív, ľudová škola umenia - dnes základná umelecká škola, koncertná sála, rajské nádvorie).
Kláštorný kostol sa stal vyhľadávaným miestom posledného odpočinku mešťanov alebo šľachticov. V lodi chrámu sa v roku 1993 zistilo 17 krýpt, v ktorých sa pochovávalo od roku 1500 až do roku 1855.
Súčasťou tejto stavby je aj:
- Františkánsky kláštor
- Františkánska záhrada
- Niekoľko nádvorí
K františkánskemu komplexu patrí okrem kostola aj kláštorná budova s nádvorím, galériou v krížových chodbách, čiernej kuchyne (kde sa tradičným spôsobom pripravuje skalický trdelník) a vinotéky (kde si môžete zakúpiť Skalický trdelník a Skalický rubín - 2 regionálne produkty s chráneným zemepisným označením).
V priestoroch vyššie už spomínaného Františkánskeho kláštora v súčasnosti sídli Základná umelecká škola. Na prízemí budovy sa nachádza koncertná sála, v ktorej umelecká škola pravidelne usporadúva koncertné predstavenia svojich študentov.
V minulosti bol františkánsky kláštor sídlom provincie, rehoľnej bohosloveckej školy a knižnice. Najstaršia časť kláštora sa sústreďuje okolo Rajského dvora. K vonkajším priestorom kláštora patria aj nádvoria a veľká záhrada. V súčasnosti kláštor a najmä jeho areál slúžia pre potreby kultúrneho života mesta - chodby pre potreby mestskej galérie, pivničné priestory pre potreby vinotéky.
K najhodnotnejším klenotom konventu patrila kláštorná knižnica, ktorá bola na výstave pomerne hojne prezentovaná. Knižnicu začal kláštor budovať najneskôr v 1. pol. 16. storočia. Pravdepodobne najstarší zachovaný rukopisný exlibris knižnice pochádza z roku 1523. Podľa rozhodnutia rádu z roku 1581 sa mali vytvárať kláštorné knižnice a viesť súpisy kníh, v roku 1678 sa mala vykonať revízia všetkých kníh. Knihy sa smeli požičiavať len členom kláštora, a to iba na základe písomného potvrdenia. Vynášanie kníh mimo knižnice bez dovolenia sa trestalo exkomunikáciou.
Predstavu o rozsahu knižnice si vieme urobiť podľa knižničného katalógu z roku 1662, ktorý sa používal až do roku 1783. Vyhotovil ho gvardián kláštora Skaličan Klement Padela. Knihy sa doňho zapisovali do roku 1783. Súpis evidoval 1251 zväzkov a knižnica bola treťou - po trnavskej jezuitskej knižnici a panonhalmskej benediktínskej knižnici - najrozsiahlejšou rádovou knižnicou vo vtedajšom Uhorsku.
Do roku 1950, keď bola knižnica zrušená a knihy rozdelené medzi viacero inštitúcií, mohla obsahovať 8- až 10-tisíc zväzkov z rozmedzia 15. - 20. storočia.
V roku 1938 vykonal analýzu knižnice františkán Vševlad Jozef Gajdoš. Evidoval v nej do 70 inkunábul (kniha vytlačená do roku 1500), niekoľko stoviek tlačí zo 16., 17. a 18. storočia.
Pre región sú cenné knihy s possesorskými záznamami. Z knižnice skalického učiteľa a kostolníka Lukáša Luboveckého, ktorý pôsobil v službách mesta do roku 1645 a je známy publikovaným inventárom skalického farského kostola z roku 1623, získal kláštor prvotlač Sentencií Petra Lombardského z roku 1487.
Podobne latinská tlačená biblia z roku 1485, skôr ako ju získali františkáni, mala viacerých majiteľov: Mateja Radoviča z Radošoviec, Macka z Koválovca a Ignáca Andreja Hasprunského.
V súčasnosti kláštor a najmä jeho areál slúžia pre potreby kultúrneho života mesta - chodby pre potreby mestskej galérie, pivničné priestory pre potreby vinotéky.
Skalické organy
Na počiatku milénia sa skalické organy nachádzali v štyroch chrámoch - vo farskom sv. Michala Archanjela, evanjelickom a. v., milosrdných bratov sv. Trojice a františkánskom Sedembolestnej Panny Márie.
Mesto Skalica kompletne financovalo jeho generálnu rekonštrukciu, ktorá sa uskutočnila v roku 2005. Nateraz najväčší skalický organ máme vo františkánskom kostole na Kráľovskej ulici. Má 30 registrov a dva manuály. Je to krásny romantický nástroj plný farieb, ktoré sa dajú krásne kombinovať, a preto je na ňom potešenie hrať.
Hra na organe nejde štýlom „sadneš a hráš“. Dá sa však naučiť a môže sa ju naozaj naučiť hocikto.
Turistické informácie
Počas celého roka Vám ponúkame sprevádzanie po našich pamiatkach so sprievodcom. Čas prehliadky, jeho trvanie a taktiež výber pamiatok si zvolíte Vy. Spravidla za 1 hodinu sa stihnú prejsť 3 pamiatky.
Letnú turistickú sezónu zaháji mesto Skalica festivalom Trdlofest.
Pamiatky otvorené na základe turistického pasu
- Dom kultúry
- Farský kostol sv. Michala Archanjela
- Veža farského kostola
- Rotunda sv. Juraja
- Jezuitský kostol sv. Františka Xaverského
- Mlyn bratov Pilárikových
- Lekáreň milosrdných bratov (vstup zdarma)
V týchto vybraných pamiatkach sa počas víkendov (sobota a nedeľa) a počas sviatkov v čase od 11:00 do 17:00 hod. bude nachádzať sprievodca, ktorý návštevníkom poskytne odborný výklad o danej pamiatke.
Sprevádzanie bude fungovať na základe turistického pasu, ktorý si návštevníci zakúpia v Turistickej informačnej kancelárii alebo v Rotunde sv. Juraja a tento im umožní vstup do daných pamiatok.
Tradičné aj netradičné prehliadky pamiatok mesta Skalica sú oživením a doplnením letnej sezóny. Zamerané sú tematicky pre deti aj pre dospelých. Staňte sa i vy aspoň na chvíľu súčasťou nášho mesta, ktoré vám ponúka veľa možností ako sa zabaviť a stráviť voľné chvíle.
Či už ste veriaci, alebo vás len zaujíma architektúra alebo história odporúčam, aby ste Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Skalici zaradili na svoj zoznam.
Ďalšie sakrálne pamiatky v Skalici:
- Kostol sv. Michala
- Kostol sv. Františka Xaverského
- Kostol Najsvätejšej Trojice
- Kostol sv. Urbana
- Kaplnka sv. Alžbety
Rotunda sv. Juraja pochádza najneskôr z 12. storočia. Podľa odborníkov ide o pôvodný románsky kostolík z 11. storočia v lokalite starého hradiska. Iní kladú jej vznik do obdobia prelomu 12. a 13. storočia.
V 15. a neskôr v 17. storočí bola goticky a barokovo prestavovaná, čo znamenalo postupne jej zvýšenie a zastrešenie kupolou. V súčasnosti sa priestor rotundy využíva na účely cestovného ruchu.
Rotundy sú stavby s centrálnym - najčastejšie kruhovým - pôdorysom, ktoré sa počas 9. až 13. storočia objavili aj na území dnešného Slovenska najmä ako starobylé románske kostolíky.
Z útržkovitého odpisu listiny ostrihomského arcibiskupa, kardinála Dionýza, uloženého v archíve v Skalici, napísaného po latinsky, sa dozvedáme, že Skaličania prosili ostrihomského arcibiskupa o pomoc pri oprave farského kostola sv. Michala, pretože bol v prvej polovici 15. storočia rozborený.
Farský kostol svätého Michala bol postavený za panovania kráľa Mateja (Matyáša) Corvina v r. 1460. Zároveň s kostolom bola tiež stavaná Kapla sv. Anny.
Slovenská pošta vydala 15. novembra 2024 poštovú známku „UMENIE: Franz Anton Maulbertsch“, s nominálnou hodnotou 3,80 €. Zobrazuje výrez z oltárneho obrazu „Alegória spásy“ z farského Kostola Sv. Michala Archanjela v Skalici.
Kostol a kláštor sa začali stavať v roku 1467. Kostol bol vysvätený v roku 1484. Františkáni v Skalici pôsobili až do roku 1950, kedy boli odtiaľ násilne vysídlení. Po roku 1989 sa o svoj majetok prihlásili v rámci cirkevných reštitúcií. Budovy kostola i kláštora boli v uplynulých storočiach niekoľkokrát prestavované a rozširované. V roku 1993 sa uskutočnila náročná rekonštrukcia priestoru lode kostola.
V polovici 17. storočia bol na Potočnej ulici vybudovaný pôvodne evanjelický kostol, ktorý ešte v tom istom storočí prešiel do rúk rádu jezuitov. V roku 1700 ho osídlili karmelitáni, ktorí postavili kláštor a založili lekáreň (1711). Karmelitánov po zlikvidovaní ich rehole koncom 18. storočia vystriedali milosrdní bratia. Milosrdní bratia tu pôsobili až do roku 1950.
Karner postavili koncom 14. storočia severne od farského Kostola sv. Michala (po roku 1390). Išlo o polygonálnu rotundu osemuholníkového pôdorysu, na ktorú sa z východnej strany pripája kvadratická apsida. V priebehu 17. a 18. storočia bol objekt barokovo prestavaný. Loď dostala novú klenbu (kupolu) a strechu zakončenú lucernou.
Pôdorys stavby v podobe osemuholníkovej lode a kvadratickej svätyne je na našom území ojedinelý.
Karner patrí pod miestnu farnosť Rímskokatolíckej cirkvi a je v ňom umiestnená predajňa náboženskej literatúry a predmetov. Stavba je v dobrom stave. Karner sa nachádza v strede námestia pri farskom kostole.
Obyvatelia sa zaoberali výlučne roľníctvom a vinohradníctvom. Obec mala už na začiatku 19. storočia viac obyvateľov ako v súčasnosti. Úbytok obyvateľstva sa datuje od šesťdesiatych rokov 20. storočia z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí. Z kultúrno-historických pamiatok je pozoruhodný klasicistický kostol Všetkých Svätých postavený v roku 1822.
tags: #frantiskansky #klastor #skalica