Františkánsky Kostol sv. Jozefa v Prešove: História a Súčasnosť

Františkánsky Kostol svätého Jozefa, ľudovo známy ako Františkánsky kostol, je slovenský ranobarokový rímskokatolícky kláštorný kostol v Prešove z konca 14. storočia. Kostol sa nachádza v južnej časti Slovenskej ulice, najstaršej ulice v Prešove, na námestí, ktoré v súčasnosti nesie názov Františkánske námestie. Je vo vlastníctve Rádu menších bratov, jeho súčasný rektor je od 1. augusta 2019 br.

Prešov zažil v minulosti okrem priaznivých období - keď ho napríklad nazývali Aténami nad Torysou - aj menej šťastné časy. Tie boli poznamenané smutnými udalosťami, akými boli napríklad tzv. Prešovské jatky. Pohnuté dejiny zanechali v metropole Šariša veľa krásnych pamätihodností, ktoré sa oplatí vidieť.

Barokový jednoloďový rímskokatolícky kostol s dvojvežovým priečelím je spojený na severnej strane s kláštorom.

História Kostola

Pôvodný gotický slovenský rímskokatolícky kostol, ktorý stál na konci dnešnej Slovenskej ulice (na dnešnom Františkánskom námestí) pravdepodobne už v 11. st. Zasvätený bol Svätej Trojici. V 14. st. ho mesto poskytlo karmelitánom, ktorí prišli do Prešova z Poľska v roku 1288. Okolo r. 1380 karmelitáni na jeho mieste postavili nový kostol - chrám sv.

V 17. storočí existoval predmestský kostol sv. Existoval v 17. storočí. Zachytáva ho Rothova rytina z roku 1667.

Kostol sv. Štefana a sv. Kostol zasvätený uhorským svätcom sv. Štefanovi a sv. Ladislavovi (1077-1095) stál na mieste dnešného evanjelického Chrámu Svätej Trojice. Prešovskí mešťania ho dali postaviť v 15. st. a pravdepodobne slúžil maďarskému obyvateľstvu. Po náraste jeho počtu po takmer 80 rokoch si maďarskí evanjelici postavili nový kostol - dnešný Chrám Svätej Trojice.

Postavený bol v roku 1715 na západnom predmestí Prešova, keď po poslednom protihabsburskom povstaní Františka II. Rákócziho (1706-1710) stratili evanjelici svoje kostoly v meste. Miesto na stavbu kostola im v roku 1711 určil gróf Pálffy. Pri kostole bola aj drevená školská budova. V r. 1722 vyhorel, ale zakrátko bol obnovený. Po necelých 30 rokoch sa začal rozpadávať. Mesto povolilo evanjelikom v r. 1750 postaviť nový kostol, väčší, ale tiež len drevený.

Kostol mal chór s organom, 2 bočné chóry. Zanikol v 80. rokoch 18. st., keď bol evanjelikom vrátený Chrám Sv.

Z Nariadenia cisára Leopolda I. z roku 1661 kostol s kláštorom pripadli františkánskej reholi z neďalekej Nižnej Šebastovej. 1671: bratia františkáni prevzali kostol a kláštor, dostať sa k nemu im trvalo 10 rokov kvôli tomu, že evanjelická mestská rada nebola ochotná ani po viacerých intervenciách panovníka vpustiť bratov do mesta.

Významné udalosti

• 1682: Počas Tököliho povstania bol v auguste toho roku Prešov obsadený povstaleckými vojskami, ktoré zničili časť vybavenia farského kostola sv. Mikuláša a kostola sv.
• 1704: Počas povstania Františka II. Rákócziho.
• 1708 - 1718: Rozsiahlejšia rekonštrukcia kostola a kláštora, ktorú viedol košický staviteľ Ján Tornyossi a ktorú finančne podporovala rodina Klobušickovcov, kostol bol daný pod patrocínium svätého Jozefa, bolo upravované priečelie kostola s dvomi vežami.
• 1732: Bol novovytvorený oltár svätej Rodiny a získal bohatú sochársku výzdobu.
• 1734: Chrámové priečelie doplnené štukovou ornamentikou a štyrmi pieskovcovými plastikami. Plastiky predstavujú svätých Róchusa, Floriána, Františka a Antona.
• 1735: Kostol bol v roku 14. Obnovený chrám bol slávnostne vysvätený v r. 1735.
• 1870: Dňa 21. decembra 1870 ľahol popolom oltár od Františka Streciusa z roku 1732.
• 1888: Po nákladných rekonštrukčných prácach vypukol 3. decembra 1888 v poradí druhý požiar, pri ktorom zhoreli obe štíhle kostolné veže a zostalo z nich len torzo.
• 1950: V rámci nezákonnej násilnej likvidácie mužských kláštorov, ktorá je známa pod názvom Akcia K boli všetci rehoľníci v Česko-Slovensku interovaní a kláštory boli zrušené, to sa nevyhlo ani Františkánskemu kláštoru v Prešove.

Architektúra a Interiér

Hlavný zásah bol urobený v pôdoryse pôvodne gotického presbytéria. Obvodové múry ponechali, zaklenuli ich ale dvoma poliami ranobarokovej lutenovej klenby. Zvnútra vystavali priečku, ktorá z polygónu vytvorila obdĺžnik.

Barokové priečelie zdobí štuková ornamentika a štyri pieskovcové sochy zobrazujúce svätých Róchusa s malým psíkom, ako prstom ukazuje na morovú ranu na svojej nohe, Františka, Floriána hasiac oheň a Antona. Autorom sôch je košický mešťan Šimon Griming. Kópie vytvoril v roku 1987 majster Ladislav Rezek z Hoříc. Na pravej strane z čelného pohľadu je umiestnený kríž. Vstupný portál na prízemí, lemovaný piliermi vystupujúcimi zo steny, je zakončený prelomeným trojuholníkovým štítom, v strede s erbom v barokovom ornamente.

Pri vonkajšom pohľade na kostol dominujú dve 30-metrové veže - severná je zvonica. Na ich vrchoch sú umiestnené dvojramenné, tzv. kardinálske kríže. Druhý zvon má priemer 83 cm a nápis: „S. FRANCISCE ORA PRO NOBIS,“ čo v preklade znamená: „Sv. František, oroduj za nás!“ Tretí zvon má priemer 70 cm a nápis: „S. ANTONI DI PADVA ORA PRO NOBIS,“ čo v preklade znamená „Sv. Anton Paduánsky, oroduj za nás!“

Františkánsky Kostol svätého Jozefa je jednoloďovým kostolom s šiestimi pribudovanými kaplnkami po stranách. Oltárnemu priestoru dominuje iluzívna nástenná olejomaľba, ktorá bola vytvorená 1872 františkánom Konrádom Švestkom z Kroměříža. Maľba zobrazuje pôvodný oltár od Františka Streciusa z roku 1732, ktorý však Flamis interne combusta 21. dec. To v preklade znamená: „Plameňom zhubným zničený 21. decembra 1870“ ľahol popolom. Po bokoch oltárneho obrazu sú na pravo z pohľadu ľudu svätý apoštol Peter s kľúčmi od Nebeského kráľovstva a knihou a na ľavo svätý apoštol Pavol s mečom a knihou. Nad apoštolmi sú vitrážové okná do kaplnky Svätých Relikvií za oltárom, ktoré zobrazujú Zvestovanie od Mikuláša Jordána. Tieto boli doplnené roku 1956. V najvyššej časti oltára sú štyri sochy apoštolov - evanjelistov, naľavo: svätí Matúš a Marek; napravo: svätí Lukáš a Ján. Nad nimi je už len tzv. ďatelinový kríž. Na menze hlavného oltára je umiestnené tabernákulum, ktoré má na svojich diverkach grécke písmená A (alfa) a Ω (omega) odkazujúce na výrok Ježiša Krista: „Ja som Alfa a Omega, Prvý a Posledný, Počiatok a Koniec.“ Po bokoch sú dvaja skláňajúci sa, adorujúci anjeli.

Kaplnky

• Kaplnka sv. Antona Paduánskeho: Prvá južná kaplnka, ktorá je najbližšie k hlavnému oltáru je ozdobená oltárom s podobizňou svätého Antona Paduánskeho, františkánskeho kňaza a učiteľa Cirkvi. Podľa roku, ktorý je napísaný na oltári vedľa erbu donátorov Klobušikovcov bol tento vybudovaný roku 1719, socha svätca potom pochádza zo začiatku 20. storočia. Oltár pôvodne stál v kaplnke svätého Františka z Assisi, ktorá je oproti.
• Kaplnka Svätého Kríža: Prostredná južná kaplnka obsahuje barokový oltár Svätého Kríža, ktorému dominuje ukrižovaný Syn Človeka, pri ktorom sú jeho matka Mária a apoštol Ján. Celý komplex pochádza z druhej polovice 18. storočia.
• Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie: Tretia južná kaplnka má v sebe barokový oltár Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, z druhej polovice 18. storočia.
• Kaplnka Matky ustavičnej pomoci: Kaplnka je najmenšou z postranných kaplniek v kostole, nachádza sa v južnej veži. Pôvodne išlo o kaplnku Svätého Kríža, čo znázorňoval aj oltárny obraz, na kaplnku Matky ustavičnej pomoci bola prebudovaná v roku 1947.
• Kaplnka svätého Františka z Assisi: Prvá severná kaplnka je kaplnkou svätého Františka z Assisi, zakladateľa Rádu menších bratov. Jeho oltár pochádza z 30. rokov 20. storočia a je postavený v novobarokovom štýle. Ústrednú plastiku tvorí Ježiš Kristus, ktorý z kríža obíjma svätého Františka z Assisi.
• Kaplnka Najsvätejšieho Srdca Ježišovho: Prostredná severná kaplnka je určená pre Najsvätejšie Srdce Ježišovo, dominuje jej barokový oltár, na ktorom je plastika Ježiša Krista z prvej polovice 20. storočia.
• Kaplnka svätej Terézie z Lisieux: Tretia severná kaplnka je kaplnkou svätej Terézie z Lisieux, ktorá je ľudovo nazývaná „Terezkou od Ježiša“. Kaplnke dominuje secesno-novorománsky oltár kľačiacej rehoľníčky - karmelitánky - svätej Terézie z Lisieux, ktorá berie ruže od malého Ježiša, ktorý sedí v náručí svojej Matky, Panny Márie.

Na chóre sa týči organ, ktorého zvuk dokonale zapĺňa celý priestor kostola. Organová skriňa je v klasicistickom slohu. V porovnaní s celkovou honosnosťou chrámu je orgán celkom jednoduchý. Keď ho postavil Otto Rieger z Budapešti bol dvojmanuálový, v roku 1995 bol prebudovaný na trojmanuálový.

Baroková kazateľnica z prvej polovice 18. storočia je umiestnená na severnej strane kostola. Z vnútornej strany zvukovej striešky, ktorá usmerňuje zvuk tak, aby bol kňazov hlas počuť v celom kostole je Duch Svätý ako holubica.

Barokové lavice, ktoré sú používané do dnešných čias boli v kostole osadené v polovici 18. storočia. Štrnásť sadrových reliéfov zastavení krížovej cesty zo začiatku 20. storočia.

Paralelne s loďou kostola je severne vybudovaná súvislá freskami zdobená chodba, cez ktorú sa dá dostať k spovedniciam, do sakristie, do kláštora a do kostola. V chodbe je postavená kaplnka Panny Márie Lurdskej určená k adorácii mariánskych ctiteľov.

Františkánske námestie

Pri západnej strane kostola sa rozlieha Františkánske námestie, po ktorého obvode rastú majestátne pagaštany. Tieto v lete poskytujú príjemný tieň, na jeseň radosť deťom zo zbierania spadnutých plodov a v zime na nich svieti dekoračné osvetlenie.

Pieskovcové súsošie sv. Róchusa bolo roku 1733 umiestnené na voľnom priestranstve pred kostolom. Úplne bolo dokončené až v roku 1795. Súsošie je vedené ako Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky pod číslom ÚZPF 2258/3. Za kultúrnu pamiatku bolo vyhlásené 4. marca 1963.

Súčasnosť

Františkánsky kostol bol v r. Františkánsky kláštor nebol oproti iným kláštorom zrušený nariadeniami cisára Jozefa II. Bratia opustili Solivar v druhej polovici 16. storočia.

Prešovský Františkánsky kostol je známy svojou bohatou zbierkou relikvií svätých a blahoslavených, ktorá v súčasnosti činí už 471 relikvií. Sú vystavené v čase novény a oktávy sviatku Všetkých svätých. V roku 2001 začal zbierku budovať františkán Tomáš Becket Pila. Trvalo vystavená je len jediná, a to síce relikvia svätého Jána Pavla II., ktorá je stále vystavená v bočnej kaplnke Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Zvyšok relikvií je uložených v kaplnke Svätých Relikvií za oltárom, kde je sa na vyžiadanie možné dostať a uctiť si relikvie.

Bežne sú cez pracovné dni odslúžené tri bohoslužby denne (6.30; 8.00; 16.30), cez letné prázdniny dve (8.00; 16.30). V sobotu sú dve bohoslužby (6.30 a 16.30 - s nedeľnou platnosťou) V nedeľu sú 4 sväté omše (8.00; 9.30; 11.00; 19.00). Ak prikázaný sviatok pripadne na deň pracovného pokoja, sväté omše sú v časoch: 8.00, 9.30, 11.00, 19.00.

Zaujímavosťou je, že na oltári Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v strednej zo severných bočných kaplniek je vyobrazený bocian držiac kúsok zlata. Na toto sa viaže povesť o tom, že barón František Klobušický bol jedného dňa na poľovačke, keď tu zrazu mu zhodil bocian kus zlata.

tags: #frantiskansky #kostol #svatoplukova #presov