V priebehu prvej polovice 18. storočia priniesla expanzia rakúskeho neskorobarokového umenia nové podnety aj na Slovensko. Reprezentovali ju umelci združení okolo viedenskej Akadémie výtvarných umení, ktorej jedným z najvýznamnejších predstaviteľov bol Paul Troger, pôvodom z Tirolska, rektor Akadémie v rokoch 1754 - 1757.
Jeden z najznámejších kostolov v Bratislave, Kostol sv. Jána z Mathy, známy ako Trojica alebo Trojička, patrí k najlepšie zachovaným barokovým pamiatkam v meste. V rokoch 1717 - 1725 ho postavil rád trinitárov, ktorého poslaním bolo vykupovať kresťanských zajatcov z tureckého zajatia.
„Všetko je pôvodne zachované, od fresiek až po oltár," vysvetľuje historik Maroš Mačuha z Bratislavského okrášľovacieho spolku. „Začalo zatekať na vzácne fresky, ktoré sú dielom talianskeho umelca Galli da Bibbiena.“
Od marca prebieha oprava poškodenej fasády Trojice s použitím pôvodných techník a materiálov, ako klasická vápenná malta.
Interiér Kostola Najsvätejšej Trojice v Bratislave
Franz Anton Maulbertsch a jeho pôsobenie na Slovensku
Franz Anton Maulbertsch, pochádzajúci z juhonemeckého Švábska z rodiny maliara, bol jedným z umelcov, ktorých prilákala osobnosť Paula Trogera na viedenskú Akadémiu. Na Akadémiu nastúpil prvý raz v roku 1739 a opäť po obnovení výučby v rokoch 1750 - 1752. V roku 1759 sa stal členom vedenia Akadémie a bol menovaný cisárskym dvorným maliarom.
Už počas štúdia na viedenskej Akadémii upozornil na seba prvými realizáciami monumentálneho charakteru, ako napríklad v piaristickom Kostole Maria Treu vo Viedni, freskami kostola v Sümegu, kostolom piaristov v Mikulove a freskou v sále biskupskej rezidencie v Kroměříži.
Za vrcholné obdobie jeho tvorby možno považovať roky 1755 - 1765. Anton Franz Maulbertsch obsiahol všetky maliarske techniky, bol aj vynikajúcim kresličom a grafikom. Za vrchol jeho tvorby je však jednoznačne považovaná sakrálna tvorba (fresky a oltárne obrazy).
Prvé významné práce mimo svojej vlasti vytvoril na Morave. Významnú časť jeho prác predstavujú diela vytvorené v druhej polovici 18. storočia na Slovensku.
K Maulbertschovým obdivovateľom, mecénom a objednávateľom patrili okrem iného aj cisársky dvor, cirkevné rehole, preláti a popredné šľachtické rody na Slovensku.
Kaplnka v Trenčianskych Bohuslaviciach
Pozoruhodným Maulbertschovým dielom je maliarska výzdoba kaplnky niekdajšieho erdődiovského kaštieľa v Trenčianskych Bohuslaviciach z roku 1763. V roku 1759 začal gróf Anton Erdődy so stavbou kaštieľa a priľahlého parku, ktorý bol unikátnym napodobením francúzskeho parku známeho zámku vo Versailles. Kaštieľ bol však v roku 1905 zbúraný a jediným jeho pozostatkom je kaplnka, ktorej výzdoba patrí k jedným z najkrajších a najimpozantnejších diel tohto umelca.
Obrazy troch oltárov a klenbové fresky sú vyvrcholením umelcovej tvorby na Slovensku. K ideovo najdokonalejším patrí figurálna kompozícia Triumf katolíckej Cirkvi, personifikovanej majestátnou figúrou v pápežskom ornáte so zväzkom kľúčov v ruke nad tzv. panským oratóriom a ústredná kruhová kupola v lodi s výjavom Nanebovzatie Panny Márie doplnená v pendatívoch postavami štyroch cirkevných otcov.
Primaciálny palác v Bratislave
V roku 1780 prijal pozvanie ostrihomského arcibiskupa a prímasa Jozefa Baťána, aby maľbami dotvoril novostavbu jeho bratislavského Primaciálneho paláca. Výsledkom Maulbertschovho umeleckého pôsobenia v Bratislave je nástropná kupolová freska Zázrak svätého Ladislava v palácovej kaplnke svätého Ladislava. Freska je vizuálne rozdelená na dve sféry - pozemskú a nebeskú.
V centre fresky je postava uhorského kráľa sv. Ladislava ako udiera kopijou do skaly. Po stranách je vidno vojenský tábor. Udalosť z nebies sleduje Panna Mária (ako patrónka Uhorska) s Ježiškom na rukách.
Detail fresky Zázrak svätého Ladislava v Primaciálnom paláci v Bratislave
Je dôležité poznamenať, že popri freskovej výmaľbe kaplnky bol F. A. Maulbertsch často podporovaný svojimi žiakmi a spolupracovníkmi, ktorí mu pomáhali pri realizácii jeho diel.
Anton Schmidt a jeho diela na Slovensku
Anton Schmidt vymenil rodnú Viedeň za pokojnejšiu Banskú Štiavnicu a jeho najvýznamnejšie maliarske diela sa zachovali najmä v stredoslovenských banských mestách.
Anton Schmidt, ktorý sa narodil 7. januára 1713 vo Viedni, získal nadanie a vzťah k maliarskemu umeniu po otcovi. Po absolvovaní štúdií na Akadémii výtvarných umení v rodnom meste sa dostal na cisársky dvor ako spolupracovník dvorného divadelného dekoratéra a architekta Giuseppeho Galli Bibbiena. Jediným jeho známym dielom z tých čias je oltárny obraz Zasnúbenie Panny Márie v kaplnke Kurhausu pri Dóme sv. Štefana.
Nemal ešte ani tridsať, keď sa rozhodol radikálne zmeniť svoj život. Príčinou mohla byť priveľká konkurencia v metropole cisárstva a tak dal prednosť pokojnejšej Banskej Štiavnici, ktorá patrila medzi najvýznamnejšie a prosperujúce mestá Uhorska a kde si rýchlo získal prirodzené uznanie i solventných zákazníkov.
Anton Schmidt maľoval portréty, ale i žánrové výjavy. Medzi ne patria unikátne strelecké terče, ktorá môžeme doteraz vidieť v múzeu na Starom zámku, ale aj výzdoba mesta pri návšteve cisára Františka Lotrinského v lete 1751. Samozrejme, že najviac objednávok dostával z cirkevných kruhov.
Medzi pamiatky na maliarske umenie Antona Schmidta patrí výzdoba Kostola sv. Kríža na banskoštiavnickej Kalvárii, ktorú realizoval v roku 1745, a fresky v presbytériu piaristického kostola Najsvätejšej Trojice v Prievidzi, kde sa zoznámil s ďalším vynikajúcim umelcom - sochárom Dionýzom Stanettim.
Ako „Schemniciensis pictor academicus“ sa podpísal aj pod výzdobu barokového kaštieľa Koháryovcov vo Svätom Antone, kde v rokoch 1750 - 52 maľoval fasádové tympanóny, schodisko, zámockú i prícestnú mariánsku kaplnku sv. Jána Nepomuckého.
Z ďalších kostolov, v ktorých interiéri sa nachádzajú maľby Antona Schmidta, spomeňme farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Kremnici, kostoly v Štiavnických Baniach, Podolínci a Brhlovciach.
V roku 1761 vyhorel farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici a to bola ďalšia príležitosť, aby sa Anton Schmidt prezentoval svojím umením.
Hoci tvorba rakúskeho barokového maliara Antona Schmidta bola sústredená do stredoslovenských banských miest, stal sa ako umelec príkladom pre svojich nasledovníkov. Zanechal po sebe umelecké diela, ktoré majú trvalú hodnotu.
Zomrel v Banskej Štiavnici pred 245 rokmi, 30. decembra 1776.