Svedkovia Jehovovi sú náboženské hnutie, ktoré vzniklo koncom 19. storočia. Vo svete je ich dnes približne osem miliónov, na Slovensku v súčasnosti zhruba 11-tisíc. Ich členovia sa považujú za jediných pravých kresťanov a dištancujú sa od iných cirkví. Niektoré veľké kresťanské cirkvi dokonca tvrdia, že Svedkovia Jehovovi sú sekta. Spoločenstvo založil koncom 19. storočia Charles Russell, ako skutočného zakladateľa však svedkovia vnímajú Ježiša Krista.
Svedkovia Jehovovi sú známi svojou aktívnou misionárskou činnosťou. Pravdepodobne ste mali do činenia so svedkami Jehovovými, ak u vás zazvonili dvaja cudzí ľudia a prišli vás svojím spoločenstvom presvedčiť, aby ste sa vydali správnou cestou života. Ide o jedno z najaktívnejších misionárskych náboženstiev, ktorého členovia šíria svoje učenie prakticky kdekoľvek, či už na ulici, na autobusovej zastávke, v metre alebo v domoch ľudí. Svedkovia Jehovovi sú náboženské hnutie založené na vlastnom preklade Biblie.
Ak chceme žiť zodpovedne svoju vieru, je len logické, že sa najprv chceme presvedčiť, kto sú títo ľudia, čo učia a potom sa rozhodnúť či ich počúvať alebo nie. Medzi prvý a základný blud, v ktorý veria Svedkovia Jehovovi a ktorý aj mňa osobne pobúril je, že sa nazývajú kresťanmi a dokonca si dovolia tvrdiť, že oni sú jediní praví kresťania. Týmto pojmom, sa chcelo poukázať na to, že patria Kristovi. Jehovovi svedkovia nemajú vôbec Bibliu preloženú z pôvodných hebrejských textov, ako všetky ostatné cirkevné spoločenstvá.
História a Vznik
Spoločenstvo Svedkov Jehovových bolo založené v Spojených štátoch začiatkom 70. rokov 19. storočia pod pôvodným názvom Študenti Biblie. Založila ho skupina veriacich, ktorých životným poslaním bolo štúdium Písma. Medzi spoluzakladateľmi tejto náboženskej spoločnosti bol okrem iných aj kazateľ Charles Taze Russell, ktorého úsilie viedlo v roku 1879 k vydaniu mesačníka Strážna veža, ktorý hlásal Jehovovo kráľovstvo a vychádza dodnes. Počas svojho pôsobenia sa Charles Taze Russell venoval predovšetkým písaniu a publikovaniu a jeho náboženské knihy a články sa tešili pomerne veľkému úspechu.
Zaujímavé je, že táto publikácia vzbudila celosvetovú pozornosť čitateľov najmä kvôli časti pojednávajúcej o konci sveta, ktorý podľa Russella nastane v roku 1914 (28 rokov po prvom vydaní knihy). Spoločnosť zažila ťažké časy v roku 1916, keď zomrel Charles Taze Russell. V tom čase začali zúriť spory o to, kto prevezme vedenie spoločnosti, čo viedlo k tomu, že do roku 1931 postupne opustilo hnutie približne 50 000 študentov, teda približne tri štvrtiny členov. V tom istom roku sa pod vedením nového predsedu spoločnosti Josepha F. Rutherforda premenovala na Svedkov Jehovových.
Podobne ako jeho predchodca, aj Joseph F. Rutherford vtedy predpovedal koniec sveta, ktorý sa opäť nenaplnil, a spoločnosť následnými spormi opäť stratila značnú časť svojich členov. Táto kontroverzná osobnosť dokonca strávila istý čas vo väzení za kritiku účasti USA v prvej svetovej vojne.
Sídlo Jehovových svedkov na Slovensku sa nachádza v Bratislave-Krasňanoch. Krátko po zmene režimu sa na Slovensku začali stavať Sály kráľovstva (miesto pre bohoslužby, pozn. autora). Viliam sa stal starším a, ako dnes vraví, učenie svedkov mu dalo v živote štruktúru. Z muža, ktorý mal rád alkohol a ženy, sa stal chlap so zásadami.
Organizačná Štruktúra
Svedkovia Jehovovi neuznávajú udeľovanie cirkevných titulov, pretože sú presvedčení, že nie je správne, ak sa niekto prostredníctvom týchto hodností povyšuje nad ostatných. Namiesto toho majú vo svojom hnutí tzv. vodcovský zbor svedkov Jehovových, ktorý tvoria členovia, ktorí sa odovzdali Jehovovi a prijali jeho ducha. V každom zbore máš radových členov, služobných pomocníkov a starších. Rada vedúcich svedkov Jehovových okrem iného dohliada na prípravu materiálov používaných pri ich vyučovaní v školách a na zhromaždeniach. Okrem toho, pokiaľ ide o organizáciu aktivít svedkov Jehovových, každý člen tohto zboru je zodpovedný za jeden alebo viacero zo šiestich výborov, ktoré boli zriadené na dohľad nad aktivitami hnutia. Jednotlivé výbory sa zameriavajú na špecifické oblasti činnosti, za ktoré sú tiež zodpovedné.
Základné Princípy Viery
Ako vyplýva z pôvodného názvu hnutia (Študenti Biblie), život jehovistov je založený predovšetkým na štúdiu Svätého písma, ktoré patrí ku každodenným povinnostiam členov tohto spoločenstva. Okrem toho majú členovia hnutia za úlohu šíriť svoju vieru medzi ostatnými ľuďmi. Preto zvyčajne nájdete jehovistu pri dverách svojho domu alebo bytu s časopisom „Strážna veža“ alebo „Prebuďte sa!“ v ruke.
Každý svedok Jehovov môže svoj voľný čas tráviť podľa vlastného uváženia. Musí sa však správať tak, aby to nebolo v rozpore s jeho vierou. To napríklad znamená, že nesmie chodiť do podnikov, kde sa používajú drogy alebo sa praktizuje nemravnosť.
Svedkom Jehovovým sa človek stáva krstom, ktorý sa vykonáva ponorením celého človeka do vody. Ako náhle sa stane členom, je povinný zúčastňovať sa na hodinách štúdia Biblie, ktoré sa organizujú v menších spoločenstvách a hlásať božie slovo od domu k domu. Toto je zároveň činnosť, ktorá mu umožní spasiť sa a ak bude veľmi horlivý, tak sa môže dopracovať medzi 144 000 vyvolených, ktorí budú s Kristom vládnuť v nebi.
Zvýrazňujú hodnotu rodiny, avšak ak by jeden z partnerov ohrozoval duchovný stav toho druhého, vtedy je povolená a potrebná rozluka. Neuctievajú si obrazy, kríže, ani sochy. Tvrdia, že Kristus bol ukrižovaný nie na kríži, ale na mučiacom kole. Neuctievajú štátne vlajky, nespievajú hymny a národné piesne. Majú zákaz zúčastňovať sa ekumenických akcií. Nesmú sa stretať ani s členmi, ktorí odišli od Svedkov Jehovových, alebo boli vylúčení. Trestom je vylúčenie.
Kto je Boh Jehovistov?
Svedkovia Jehovovi veria v jediného pravého Boha, ktorým je Jehova. Ide o pomenovanie vychádzajúce z hebrejských a aramejských náboženských textov, v ktorých je Božie meno vyjadrené tetragramom JHVH (v origináli הוהי). Slovo Jahve označuje vlastné meno Boha Izraela, ktoré sa v hebrejských a aramejských textoch vyskytuje v podobe tetragramu JHVH.
Používajú nasledujúce pomenovania:
- Boh (Hb.
- Boh všemohúci (Hb.
- Hospodin (Hb.
- Hospodin zástupov (Hb.
Tetragram JHVH v rôznych písmach:
Ježiš Kristus
Pokiaľ ide o Ježiša Krista, hoci ho svedkovia Jehovovi nepovažujú za súčasť Svätej Trojice, rešpektujú ho a nasledujú jeho učenie. Členovia hnutia považujú Krista za Božieho syna, pretože ho Boh stvoril rovnako ako Adama. Podľa ich výkladu však bol Ježiš stvorený dávno predtým, ako prišiel na svet v Betleheme. Dovtedy mal existovať v podobe nebeskej duchovnej bytosti. V novozmluvných časoch Ježiš označoval Boha ako „Otca“ (gr.
Duša a Peklo
Hnutie svedkov Jehovových tiež verí, že duša po smrti nikam neodchádza. Podľa ich učenia len 144 000 ľudí bude jedného dňa vzkriesených a poslaných do neba, kde budú spolu s Ježišom vládnuť v samotnom Božom kráľovstve. V skutočnosti považujú nebo za miesto, kde žije iba Jehova, Ježiš, anjeli a vláda, ktorú ustanovil Boh.
Okrem toho svedkovia Jehovovi na rozdiel od iných cirkví neveria v nesmrteľnosť duše ani v samotné peklo. Namiesto toho ich učenie uvádza, že Boh potrestá zlých ľudí smrťou bez ďalších vyhliadok na budúci život. Zjednodušene to znamená, že jehovisti veria v takzvané večné zničenie.
Sviatky a Tradície
Vianoce aj Veľká noc sú dôležité sviatky v živote kresťanov. Ale čo svedkovia Jehovovi? Svedkovia Jehovovi neslávia ani jeden z týchto sviatkov. Dôvodom je to, že ich považujú za pohanského pôvodu. Svedkovia Jehovovi veria, že Vianoce nie sú založené na učení Ježiša Krista. Toto presvedčenie opäť vychádza z ich výkladu Biblie, v ktorej sa nikde neuvádza, že by sa malo oslavovať Ježišovo narodenie. Namiesto Veľkej noci však slávia tzv. Pamätnú slávnosť. Nesmú prijímať krvné transfúzie, pretože aj v písme, sa píše, že sa máme zdržiavať krvi.
V otázke používania antikoncepcie sa svedkovia Jehovovi a ostatné cirkvi opäť rozchádzajú. Na rozdiel od katolíkov jehovisti jej používanie nezakazujú, pretože tvrdia, že Biblia nehovorí, že manželské páry musia mať deti.
Deti svedkov Jehovových môžu, ale nemusia byť pokrstené. Hnutie im to neprikazuje a to, či tak urobia, závisí výlučne od rozhodnutia príslušných rodičov. Výchova detí v rodinách svedkov Jehovových prebieha, samozrejme, podľa biblických zásad a ich potomkovia sa učia viere od útleho veku. Pokiaľ ide o trestanie neposlušných detí, je to podobné ako v iných rodinách, katolíckych aj neveriacich. V skutočnosti Písmo hovorí, že rodičia majú svoje deti trestať. Kázeň v tomto prípade znamená skôr poučovanie. O fyzickom trestaní detí sa v Biblii nehovorí.
Keďže svedkovia Jehovovi veria, že každé jedlo je darom od Boha, pred jeho konzumáciou sa vždy modlia. Každý člen hnutia môže túto modlitbu predniesť nahlas alebo v duchu podľa vlastného výberu. Výnimkou sú však rodinné a spoločenské jedlá. V takom prípade modlitbu nahlas prednáša najstarší člen pri stole. Kedysi sa však tradovalo, že svedok Jehovov nejedol mäso, v ktorom ešte bola krv. V skutočnosti vraj toto hnutie neprijíma krv v žiadnej forme, dokonca ani vo forme transfúzie. Členovia spoločnosti sú veľmi prísni najmä voči alkoholu a fajčeniu. Keďže Biblia alkohol v rozumnej miere nezakazuje, svedkovia Jehovovi si ho môžu dopriať v obmedzenom množstve.
Kontroverzie a Kritika
Svedkovia Jehovovi sú často kritizovaní za svoje učenie a praktiky, ktoré sa odlišujú od tradičného kresťanstva. Medzi najčastejšie kritizované body patrí ich postoj k transfúzii krvi, sláveniu sviatkov a ich výklad Biblie. Problémom je aj to, že Svedkovia Jehovovi tvrdia, že človek sám z Biblie bez štúdia Russellových Štúdii písma nemôže poznať pravdu. Ale ak by iba študoval Štúdia písma bez toho, žeby poznal Bibliu, vtedy pochopí a spozná Boží plán. Týmto tvrdením sa pripravujú o možnosť tvrdiť, že vychádzajú z biblie. Tým by boli podobní protestantom. Ibaže biblia pre nich vôbec nie je dôležitá. Strach, ktorý katolíci často cítia pri iných vierovyznaniach a pohľadoch na svet ukazuje najmä neistotu ich vlastného presvedčenia. Katolícka viera však má človeka vnútorne upevniť, aby v dobrom ustál svet a nie robiť mu ochranný inkubátor, v ktorom nefúka.
Mnohí ľudia napriek pochybnostiam v zbore ďalej zostávajú. Nechcú prísť o všetkých priateľov. Iných totiž často nemajú. Celé učenie je nastavené spôsobom, aby človeka vyraďovalo z kolektívu v škole i práci. Všetky tie narodeniny, oslavy a Vianoce, ktoré nemôžeš sláviť, do ktorých sa nemôžeš zapájať. Je to najsilnejšia páka, ktorú komunita svedkov má v rukách voči svojim pokrsteným členom. Niektorí to volajú láska, iní bezbrehá manipulácia.
To, či je spoločenstvo okolo teba sekta, spoznáš najlepšie vtedy, keď z neho chceš vystúpiť. Ak si prišiel neskôr, máš osobnosť, na ktorú môžeš po vystúpení opäť nadviazať. Alan má 27 rokov a iný svet ako ten, ktorý mu predostreli v zbore, nepoznal. „Narodil som do toho Matrixu ako Neo.“ Inú možnosť nemal, v komunite má celú svoju rodinu. Poznačilo to aj celý jeho proces odchodu. Boli to roky, čo sa trápil a hľadal. Alanovi bolo fyzicky zle, vracal. Deje sa to mnohým, ktorí sa odtiaľ dostávajú. Nie je to hneď, deje sa to postupne, jeden po druhom prichádzaš o piliere, na ktorých si stál.
Časť nášho zboru berie lieky, Xanax, Helex, to je štandard. Aby bol človek v pohode, musia byť v súlade jeho presvedčenie aj skutky. Stav, keď sa do rozporu dostáva naše správanie a postoje, sa nazýva kognitívna disonancia. Aby človek zmenšil tú disonanciu, musí si všetko racionalizovať. Povie si, že to on robí niekde chybu. Nasledujú výčitky a ešte väčšia snaha. Môžeš sa zblázniť.
Viliam chvíľu len sleduje okolie. Myslím si, že mnohí pochybujú, Chcem im povedať, že je to v poriadku. Že je v poriadku premýšľať, hľadať a pýtať sa. Všetky tie pravidlá sú nepísané, no každý presne vie, ako fungujú. Je to iba o tlaku na tvoje svedomie. Je to 130 rokov, čo svedkovia hlásajú svoje učenie, a tá ľudská pýcha vám prosto nedovolí povedať, že to všetko boli bludy. Pôvodný úmysel bol dobrý, len sa to zvrhlo. V počiatkoch, keď svedkov viedol Charles Russel, bola organizácia iná. Slobodnejšia. Ľudia sa mohli vyjadrovať, diskutovať, spoločne hľadali Boha. Neskôr však prevzal učenie sudca Rutherford a komunite dal striktný, priam dogmatický charakter.
Počet Svedkov Jehovových na Slovensku
Pokiaľ ide o počet svedkov Jehovových v Slovenskej republike, interné údaje a presné štatistiky týkajúce sa ich členov nie sú nikde k dispozícii. Jediný spôsob, ako zistiť skutočné údaje, je pravidelné sčítanie ľudu, kde je možné uviesť, k akému náboženstvu sa osoba hlási. V roku 2011 sa k tomuto náboženstvu údajne hlásilo okolo 11 000 osôb, kým v roku 2021 ich bolo viac, a to 11 276 osôb.
| Rok | Počet Svedkov Jehovových |
|---|---|
| 2011 | Približne 11 000 |
| 2021 | 11 276 |
Zvestovanie a Šírenie Viery
Kazateľskú činnosť predstavil Ježiš ako dôležitú súčasť kresťanstva a je obdivuhodné, aké obrovské úsilie Jehovovi svedkovia venujú práve zvestovaniu. Vzniká ale otázka: je ich názor, že iba oni napĺňajú tento Ježišov príkaz, obhájiteľný ?
Sú Jehovovi svedkovia jediná skupina, ktorá zvestuje dobré posolstvo? Ak áno, aký základ má veľký nárast ostatných kresťanských denominácií a to, že kresťanstvo sa stalo najrozšírenejším svetovým náboženstvom? Napĺňa vo väčšej miere Ježišovo proroctvo Organizácia Jehovových svedkov s 8 miliónmi členov v porovnaní s ostatnými kresťanskými denomináciami s počtom viac ako 2 miliardy členov?
Ďalšou kresťanskou skupinou, ktorá je dobre známa svojím kazateľským úsilím, sú baptisti. Baptisti majú najviac misionárov zo všetkých náboženstiev. V roku 2004 bolo 7 miliónov baptistov mimo Ameriky, vykonali 600 000 krstov a postavili 21 000 nových budov uctievania. Pre porovnanie, v roku 2004 Jehovovi svedkovia pokrstili 200 000 nových členov.
Ďalšie kresťanské spoločenstvá, ktoré nevykonávajú konkrétnu formu zvestovania “z domu do domu”, podporujú iné formy služby. Pozoruhodným prípadom veľkej kazateľskej kampane je Projekt film o Ježišovi (Jesus Film Project). Oficiálna stránka www.jesusfilm.org (15.
Ďalším kresťanským spoločenstvom, ktoré podporuje “šírenie evanjelia” sú gideoni. Každé náboženstvo zvestuje nejakou formou. Dôvod, prečo je kresťanstvo najväčším náboženstvom na svete s miliardami nasledovníkov, je stáročia trvajúce zvestovanie obetavých kresťanov po celom svete. Milióny misionárov oddali svoj život kazateľskej činnosti, ďalšie stovky miliónov neformálne hovoria druhým o dobrom posolstve.
Tvrdenie, že iba Jehovovi svedkovia zvestujú je značne nepoctivé a ignorantské voči ostatným kresťanským denomináciám. Najväčšia zvestovateľská práca bola vykonaná Katolíckou cirkvou s viac ako 1 miliardou členov a táto práca pokračuje dodnes. Vedúci zbor dodnes kladie najväčší dôraz práve na túto formu služby, ktorú prezentuje ako dôkaz “pravosti” a “vyvolenosti” svedkov Jehovových oproti ostatným kresťanským cirkvám.
Napriek tomu, že organizácia sa nespočetne veľa krát odvoláva na službu “z domu do domu”, toto nie je forma akou ranní kresťania zvestovali. Na viac ako 30-tich miestach v Preklade nového sveta je zmienka o zvestovaní v synagógach, trhoviskách a chráme. Oproti tomu sú iba tri verše v celom Novom zákone, ktoré používajú výraz “z domu do domu”.
Pôvodný grécky výraz v Skutkoch 5:42 a 20:20 nie je ex oikias eis oikian (z domu do domu), ale kat´oikous. Z tohto dôvodu väčšina biblických prekladov uvádza “po domoch” alebo “doma”. Preklad nového sveta so študijnými poznámkami v Skutkoch 20:20 používa výraz “z domu do domu” no v poznámke pod čiarou priznáva, že grécky výraz znamená “v súkromných domoch”.
Modernita a Fundamentalizmus
Správanie náboženských fundamentalistov, ktoré napĺňa spravodajstvo každý deň, nám pripadá nepochopiteľné a zbytočne kruté. So slovnými spojeniami ako „moderná spoločnosť“ sa stretávame v médiách skoro denne. Zaujímavé je, že sa málokedy dozvieme, čo sa vlastne pod týmto prídavným menom schováva. Mnohí máme určité predporozumenie toho, čo je moderna, napríklad z umenia. Moderna ale nie je len Picasso, počítače a liberálna demokracia.
Náboženstvo Jehovových svedkov rýchlo vysvetlené a vyvrátené
Pod pojmom „moderna“ rozumiem novú civilizáciu, ktorá vznikala v západnej Európe od 16. až do 19. storočia postupnou premenou tradičnej európskej spoločnosti na súčasnú (modernú) a neskôr sa vďaka kolonializmu rozšírila do celého sveta. Modernu v praxi pekne opisuje priblíženie jej troch hlavných rozmerov, ako ich vníma islandský sociológ Jóhann P.
Ekonomický rozmer moderny sa podľa neho zhoduje s kapitalizmom, chápe ho weberovsky ako racionálnu organizáciu slobodnej práce s cieľom zisku. Hlavný obrat oproti minulosti spočíva v dôraze na inštitúciu peňazí. Peniaze sú symbolické nitky, ktoré spájajú modernú spoločnosť s jej inštitúciami, a dochádza k ich čiastočnej „sakralizácii“. Kapitalizmus tak ponúka nepriamo spásonosný prísľub absolútneho bohatstva, ktorý môže suplovať niektoré funkcie náboženstva z tradičnej spoločnosti.
Jadrom politického rozmeru moderny je súhra demokracie a kapitalizmu. Okrem demokracie ale dejiny ukazujú, že druhou možnosťou vo vývoji je rozvoj totalitných režimov, ktoré vznikajú kombináciou ideologickej, politickej a kultúrnej moci s cieľom podriadiť verejnú a súkromnú sféru svojim záujmom.
Práve rozdiely medzi príkladom ruského komunistického režimu a západnou liberálnou spoločnosťou pomáhajú porozumieť kultúrnym rozmerom moderny. Každý z režimov symbolizoval odlišný spôsob chápania racionality. Sovietsky komunistický režim prišiel s určitým druhom politického náboženstva, ktoré sakralizovalo ústrednú úlohu strany v spoločnosti a odsunulo pravoslávie do šedej zóny, zatiaľ čo na Západe sa objavil koncept sekularizácie, ktorý taktiež upravoval úlohu náboženstva v spoločnosti, konkrétne na jeden z možných svetonázorov z jednej veľkej množiny možných.
Pekným príkladom uchytenia moderny v mimoeurópskom kultúrnom kontexte je čínsky komunizmus. Pre modernu je dôležitá vízia autonómie jedinca, ktorý disponuje možnosťou slobody a objektívneho poznávania sveta a jeho následného ovládania. Viedlo to k dôležitému posunu v štruktúre moci, spoločnosť môže odrazu utvárať vedomá ľudská činnosť, napríklad revolúciami. Človek má v modernej dobe nekonečné množstvo možností, je viazaný minimom záväzkov a môže patriť k širším a premenlivejším spoločenstvám. Táto situácia preto otvára dvere rôznym spoločenstvám, ako napríklad aj fundamentalistickým hnutiam, ktoré ponúkajú istoty v modernej dobe neobmedzených možností. Náboženský fundamentalizmus sa proti predpokladom vedcov o miznutí náboženstva z verejného priestoru začal celosvetovo šíriť od 70. rokoch 20. storočia a znova ponúkať náboženské istoty v dobe, keď ani modernými technológiami a vierou v sil...