Kláštor pod Znievom: Historický klenot Turca

Kláštor pod Znievom je obec s mimoriadne bohatou a pestrou históriou, ktorá zohrala významnú úlohu v dejinách Turca i celého Slovenska. Táto obec sa nachádza v okrese Martin v Žilinskom kraji, v západnej časti Turčianskej kotliny a na jej styku s Malou Fatrou.

Panoráma Kláštora pod Znievom.

Najstaršie dejiny a prvá písomná zmienka

Hoci prvé stopy po osídlení pochádzajú v rámci širšieho regiónu už zo staršej doby kamennej (3200 - 1900 p. n. l.), bezprostredné okolie Znieva bolo osídlené až v dobe bronzovej. V jej chotári odkryli hromadné nálezy z mladšej bronzovej doby a sídlisko púchovskej kultúry. Dokladajú to zlomky dvoch medených sekeromlatov zo staršej doby bronzovej (1900 - 1500 p. n. l.) ako aj hromadný nález bronzových predmetov z mladšej doby bronzovej (1200 - 1000 p. n. l.). V dobe rímskej (1. - 4. stor. n. l.) bolo už územie obce i poloha neskoršieho hradu osídlená ľudom púchovskej kultúry.

Prvá písomná zmienka o území pod hradom Zniev, ktorý sa pôvodne nazýval Turčiansky hrad, sa nachádza v hraničnej listine kráľa Kolomana z roku 1113. Táto listina uvádza jediný majetok a to ”Villa sancti Ypoliti”, čo podľa neskorších prameňov bol dnešný Kláštor pod Znievom. Túto skutočnosť môžeme považovať za dôkaz centra väčšej občiny na území Kláštora pod Znievom už na prelome 10. - 11. storočia.

Obec sa vyvinula z podhradia a v 12. storočí patrila zoborským benediktínom. V roku 1183 je tam doložené mýto.

Mestské výsady a rozvoj

V roku 1266 obci udelil kráľ Belo IV. ako prvej v Turci mestské výsady. Mestečko Zniev dostalo okolo roku 1266 od kráľa Belu IV. aj prvé mestské práva v Turci. Odvtedy sa Zniev menoval mestom (suburbium oppidum Turoch). V roku 1643 udelil cisár Ferdinand III. Znievu výsadu usporadúvať týždenné trhy a jarmoky.

Hrad sa stal neskôr sídlom znievskeho panstva. V roku 1243 je nad obcou doložený hrad Zniev. V roku 1248 tam premonštráti založili kláštor (priamo podriadený materskému kláštoru v Prémontré v Pikardii vo Francúzsku) a Turčianske prepoštstvo Panny Márie. V roku 1251 Belo IV. vydal zakladaciu listinu kláštora a listinou z roku 1252 mu daroval niekoľko osád a dedín i dôchodky z rôznych častí kráľovstva. Poddaní kláštora boli vyňatí spod právomoci turčianskeho komesa (správcu Turčianskej župy) a podliehali len svojej zemepanskej vrchnosti, ktorej platili desiatky a pre ktorú vykonávali roboty. Na základe privilégií sa stali najväčšími feudálmi v Turci.

V roku 1442 dal Vladislav III. Varnenčík (Vladislav I.) celý majetok prepoštstva českému žoldnierovi Nebojsovi, ktorý kláštor opevnil. V roku 1541 premonštráti kláštor opustili.

Znievsky hrad, kedysi kráľovská pevnosť.

Hospodárstvo a život obyvateľov

Miestni obyvatelia sa okrem roľníctva a práci v lese venovali chovu dobytka, salašníctvu, lovu a rybolovu. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, remeslami a obchodom.

V roku 1578 vznikla v Kláštore pod Znievom prvá botanická záhrada liečivých rastlín v strednej Európe, ktorá sa stala základom neskoršieho olejkárstva a šafraníctva. Rehoľníci tu zriadili lekáreň. V roku 1732 dovolil prepošt obyvateľom mestečka postaviť pivovar a variť pivo, čím sa potvrdil mestský charakter Kláštora pod Znievom. Do popredia sa dostávala výroba olejov a olejčekov. Olejkárstvo sa v neskoršom období stalo významným obchodným artiklom, s ktorým sa neobchodovalo len v rámci územia vtedajšieho Uhorska, ale turčianski olejkári podnikali i v ďalekom Rusku, Nemecku, Švédsku či iných európskych krajinách.

Na prelome 19. a 20. storočia sa mnohí z miestnych obyvateľov vysťahovali do Ameriky.

Kláštor a jeho význam

Aby sa tento málo obývaný kraj mohol povzniesť a prinášať kráľovi a krajine náležitý úžitok, rozhodol sa kráľ Belo IV. založiť pod Turčianskym hradom kláštor Panny Márie pre rehoľu premonštrátov, ktorého založenie sa podľa známej kráľovskej listine datuje približne do obdobia roku 1251. Navyše, Belo IV. usídlenie sa rehole premonštrátov (v tej dobe známej v celej západnej Európe) a vybudovanie kláštora Panny Márie v Turci bolo požehnaním pre celý tento kraj stredného Slovenska.

Premonštrátski mnísi v duchu programu svojej rehole pracovali nielen na zúrodnení ľudských duší, ale i na zúrodnení kraja, v ktorom sa osadili. Vysušovali močiare a takto získanú pôdu menili na úrodné role. Vyrubovali alebo vypaľovali neprehľadné lesy a na ich miestach zriaďovali lúky, role a záhrady. Na uskutočňovanie takéhoto pracovného programu bolo potrebné stále viac pracovných síl. V rámci svojich kompetencií premonštráti plnili v cirkvi aj staviteľskú funkciu. Už v 13. storočí začala svoju činnosť staviteľská gotická škola, ktorá najskôr v Znieve vystavala budovy kláštora, prepoštského a farského kostola a neskôr vybudovala kostoly v Turci.

Výsadné postavenie získal Zniev od roku 1251, kedy tu bol ustanovený konvent s právomocou hodnoverného miesta (locus credibilis). Obvod konventu zahŕňal komitáty Turiec, Orava, Liptov, Zvolen, Trenčín a plnil funkciu neskorších štátnych notárov a pozemkovoknižných úradov.

Jezuiti a ich vplyv

V roku 1566 sa hrad i prepoštstvo dostali spolu so všetkými majetkami do rúk ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Oláha, sídliaceho v Trnave. V roku 1586 získali prepoštstvo jezuiti z Trnavy, ktorí v roku 1586 v Kláštore pod Znievom zriadili kolégium. Je však zásluhou kardinála Juraja Draškoviča, že cisár a uhorský kráľ Rudolf II. v roku 1586 daroval Turčiansku prepozitúru Spoločnosti Ježišovej (jezuitom), aby v jej sídle - v Kláštore pod Znievom založili kolégium, v ktorom by sa vychovávala mládež a z ktorého by ako zo seminára mohli vychádzať katolícki kňazi. Zo Znieva sa stalo jedno z centier, odkiaľ bolo rekatolizované celé Slovensko.

V roku 1773 Mária Terézia jezuitskú rehoľu zrušila. Po zrušení jezuitskej rehole (1773) prešli majetky prepoštstva do pôsobnosti novozriadeného študijného fondu (založený Máriou Teréziou na podporu školstva).

Školstvo a vzdelávanie v Kláštore pod Znievom

V obci vznikla staviteľská škola a dielňa, ktorá stavala v Turci kostoly. Jezuiti, ktorý v kláštore sídlili v rokoch 1586 až 1773 založili teologickú školu, ktorá bola neskôr premiestnená do Trnavy a stala sa súčasťou Trnavskej Univerzity. Rozširovala sa vzdelávacia činnosť a upevňovalo sa národné povedomie.

Najväčší význam Znieva pre slovenský národ majú jeho školské dejiny. Už na začiatku 14. storočia vznikla v Znieve kláštorná stredná škola, ktorá poskytovala aj vyššie vzdelanie. V rámci reforiem Jozefa II. bola v Znieve zriadená robotná škola. Na začiatku 18. storočia tam bola založená aj umelecko-rezbárska škola (jediná v Uhorsku). Mestečko Zniev sa zlatými písmenami zapísalo do národných dejín v roku 1869 založením prvého slovenského katolíckeho patronátneho gymnáziá. V rokoch 1869 - 74 tam pôsobilo jedno z troch slovenských patronátnych gymnázií (obnovené 1919, zrušené 1959), na ktorého čele stál Martin Čulen, a v rokoch 1870 - 1910 učiteľský ústav (1911 presťahovaný do Turčianskych Teplíc).

Po zatvorení gymnázia v roku 1874 bol založený učiteľský ústav, v ktorom študoval Martin Kukučín aj Jozef Gregor Tajovský. Ten zanikol v roku 1910.

Budova gymnázia v Kláštore pod Znievom.

Pamiatky a zaujímavosti

Obec charakterizuje zachovaná pôvodná urbanistická štruktúra. Historicky a architektonicky najcennejší je areál bývalého prepošstva s kostolom a farský kostol s priľahlými stavbami. Kostol Panny Márie a kláštor premonštrátov pochádza z 13. storočia. V centre obce sa nachádza farský Kostol sv. Mikuláša z 13. storočia, ktorý bol v 18.

Z ďalších pamiatkových objektov zaujme Točekovský dom - zrekonštruovaná budova slovenského katolíckeho gymnázia z roku 1869 a klasicistická radnica z roku 1780, budova ľudovej školy a niekoľko zemianskych kúrií. V miestnej časti Lazany sa zachovalo viacero domov dokumentujúcich ľudovú architektúru 19. storočia.

Pred druhou budovou gymnázia sa nachádza busta Martina Čulena, prvého riaditeľa gymnázia. Pred základnou školou je umiestnená busta miestneho rodáka Alexandra Moyzesa, hudobného skladateľa a jedného z hlavných predstaviteľov slovenskej medzivojnovej hudobnej moderny.

Obec je východiskom turistickej trasy, ktorá vedie okolo cintorína južným smerom. Pokračuje po zalesnenom svahu, na ktorom sa rozkladá kalvária z roku 1728 s barokovým kostolom. Odtiaľ chodník pokračuje k zrúcanine stredovekého hradu Zniev. Pod hradným vrchom Zniev pramení neveľký potok, na ktorom vybudovali v polovici 13 stor. mnísi rádu premonštrátov najstarší rybník v Turci - Vädžer.

V obci sa vyskytuje prameň Kláštornej minerálnej vody, ktorý sa využíva od začiatku 90-tych rokov.

Kláštor pod Znievom dnes

Obec Kláštor pod Znievom je momentálne druhou najväčšou obcou v Turci (po Sučanoch). Svojim obyvateľom poskytuje dobrú občiansku vybavenosť. Kláštor je známy aj pre svoju nezameniteľnú prírodu Kláštorských lúk, kalváriu a zrúcaninu hradu Zniev. Nájdete tu aj strelnicu a rybníky.

V Kláštore pod Znievom sa pravidelne koná púť, ktorú založili jezuiti na podporu úcty k Panne Márii ešte v 17. storočí.

Tabuľka: Významné roky v histórii Kláštora pod Znievom

Veríme, že článok Vám priblížil bohatú históriu tohto malebného mestečka. Ak sa chcete dozvedieť viac o turistických možnostiach v okolí, pozrite si nasledujúce video:

tags: #klastor #pod #znievom #historia