Rímskokatolícky farský kostol sv. Štefana kráľa je monumentálna dvojvežová klasicistická stavba s barokovými prvkami, ktorá sa nachádza v Galante. Kostol bol postavený v rokoch 1797 až 1800 a vysvätený v roku 1805. Medzi dominantné pamiatky Galanty patria dva kaštiele, ktoré dali postaviť Esterházyovci približne v rovnakom období.
Vlastivedné múzeum Galanta v spolupráci s miestnym historikom Jurajom Pekarovičom pokračuje v tradícii komentovaných prechádzok mestom. Aktuálny ročník sa sústredí na históriu Rímskokatolíckeho kostola Svätého Štefana kráľa. Prehliadka so sprievodom sa uskutoční 21. septembra 2024, v sobotu o 16:00.
„Pamiatky sú súčasťou bohatého kultúrneho dedičstva, ktorý je zdrojom množstva informácií o postavení nášho mesta - hovorí Juraj Pekarovič. - Vo svojej prednáške sa budem zaoberať predmetmi, okolo ktorých chodíme a niekedy si ani neuvedomujeme, že sú tu vzácne umelecké diela. Kostol je zariadený predmetmi, ktorých prvoradou úlohou je ich funkcia liturgická.
História a stavebný vývoj
Kostol sv. Štefana v Galante
Klasicistický kostol s barokovou retardáciou bol dokončený v roku 1805. Základný kameň bol položený 22. júna 1797. Farárom v tomto období bol Alexander Alagovich, ktorý sa neskôr stal záhrebským biskupom. Prvú svätú omšu odslúžil farár 30. novembra 1800, počas ktorej požehnal kostol. K posviacke kostola došlo až 29. septembra 1805. Tento slávnostný akt vykonal trnavský vikár Jozef Ignác Vilt.
V roku 1898 prebehla generálna oprava kostola, kedy vymenili jednoduché okná svätyne novými vitrážovými oknami. V roku 2009 - 2011 prebehlo reštaurovanie klenby kostola.
Architektúra a Interiér
Kostol je dvojvežová monumentálna stavba s pseudocentrálnym jednoloďovým priestorom a segmentovým uzáverom presbytéria. Loď je krytá pruskou klenbou s lunetami a širokými bočnými klenbovými pásmi, ktoré dosadajú na úsek architrávu so zuborezovou rímsou. Fasáda je členená lizénami a veľkými oknami. Sakrálna stavba má vstupné priečelie s dvoma vežami a ústredným trojuholníkovým štítom s plastikami dvoch svätcov a dvoch anjelov.
Hlavný oltár je klasicistický, nad predstavanou mramorovou menzou je závesný obraz Oblácie sv. Štefana kráľa z roku 1799 od trnavského maliara J. Zannussiho. Bočný oltár sv. Františka s obrazom svätca od viedenského maliara J. Ch. Mayra (1870). Druhý bočný oltár má ústredný obraz Klaňania troch kráľov, klasicistický z konca 18. storočia. Kazateľnica je klasicistická z konca 18. storočia, mramorová, členená oválnymi rozetami. Na baldachýne je Desatoro.
Krstiteľnica je klasicistická z konca 18. storočia, zhotovená z červeného mramoru s vysokou valcovitou, klasicisticky upravenou nádržou, ktorá spočíva na oválnej nohe, riešenej v podobe stromu obtočeného hadom. Na vrchnáku je súsošie Krstu Krista. V interiéri sa ďalej nachádzal voľný obraz Pochovávanie sv. Ladislava kráľa z rokov 1770 - 1780. Všetky postavy na obraze okrem anjela boli v dobových rúchach, pravdepodobne predstavovali konkrétne osobnosti tých čias.
Pri vchode do kostola bol ešte v 60. rokoch 20. storočia Kristus na kríži, drevo, z čias okolo roku 1670, ikonograficky zaujímavá kompozícia s pribitou jednou rukou a korpusom, druhá ruka voľná akoby žehnajúca. Expresívne veristické podanie. V interiéri je horná doska tumby s reliéfom muža v magnátskom úbore, červený mramor z konca 16. storočia. Ide o renesančnú tumbu Ladislava Kubinyiho, ktorá je jedinou pamiatkou z pôvodného starého kostola; je umiestnená v ľavej bočnej kaplnke.
V roku 1804 sochár F. J. Prokop pre jeden z oltárov vyrobil alabastrovú skupinu Ježiška a malého sv. Jána Krstiteľa s baránkom. V roku 1800 inštalovali vo veži veľký zvon svätého Štefana kráľa. V kostole umiestnili štyri barokové lavice z roku 1741 zo zbúranej mariánskej kaplnky a kamenné sochy dvoch anjelov, ktoré pôvodne stáli pred vchodom barokovej mariánskej kaplnky.
Klasicistický, pôvodne mechanický organ Ludwiga Moosera, prerobený Konštantínom Bednárom na pneumatický nástroj v období 1926 - 1932 bol v roku 1991 rozobratý a zanikol (?); nahradený bol elektrickým organom. V roku 1914 boli osadené nové vitráže v lodi kostola - sv. Štefan kráľ a sv. Imrich. V roku 1944 bola osadená vitráž sv. Alojza.
Významné udalosti v histórii kostola
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1797 | Položenie základného kameňa |
| 1800 | Prvá svätá omša a požehnanie kostola |
| 1805 | Posviacka kostola |
| 1898 | Generálna oprava kostola |
| 1914 | Osadenie nových vitráží |
| 1926-1932 | Prestavba organu |
| 1944 | Osadenie vitráže sv. Alojza |
| 2009-2011 | Reštaurovanie klenby kostola |
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý a slúži svojmu účelu. Stojí na južnej strane Hlavnej ulice.