Aké sú šance, že v Bytči kúpite Renoira? A aká je pravdepodobnosť, že ide o falzifikát? Podľa odborníkov sa na Slovensku vyskytuje dosť falzifikátov, avšak nie takého kalibru. Renoir, Monet, Gauguin... Na to sa neodváži hocikto, kto falšuje. V takom prípade by mal potenciálny kupujúci spozornieť.
"Bol by to príliš vysoký level pre tú úroveň obchodu, ktorá tu existuje. Bežne sa falšujú diela, ktoré sa predávajú, teda predovšetkým slovenská moderna. Benka, Bazovský, Alexy, Imrich Weiner-Kráľ," hovorí riaditeľ aukčnej spoločnosti Soga Ján Abelovský.
Bytčianskeho farára vyšetruje rakúska polícia, pričom naša polícia o prípade nemá žiadne informácie. Kňaz sa však v krátkom čase stal terčom vtipov, pretože historka o tom, že obrazy kúpil od staršej ženy, je dosť úsmevná. Podľa Abelovského však máme príliš málo informácií na to, aby sme mohli celú kauzu posúdiť. Nevylučuje, že úmysly kňaza, čisto teoreticky, nemuseli byť zlé.
"Obrazy ponúkal ako originály a žiaden z tých obrazov sa nikde nevyskytuje. Išlo o diela nové, doteraz neznáme. Keďže poznám tento trh a viem, koľko je tu naivných ľudí, nevylučoval by som ani variant, že farár obrazy kúpil od nejakej starej panej v dobrej viere. Naozaj veril, že je to Gauguin alebo Picasso. Pani zrejme mala k obrázkom nejakú legendu, farár sa v tom nemusel vyznať," hovorí Abelovský.
No zároveň dodáva, že ako odborníkovi mu pohľad na fotografie obrazov v tlači stačil. "Nemusel by to byť ani znalec, ale obyčajný človek, ktorý chodí po galériách a videl už v živote Renoira a Moneta, musel by spoznať, že to nie sú celkom kóšer veci.
Podľa Abelovského je oveľa zaujímavejšia otázka, kto od farára obrazy kúpil alebo chcel kúpiť. "Ak by farár dokázal, že jeho verzia je pravdivá a o nepravosti obrazov nič netušil, tak je z prípadu právne vonku."
Je absurdné, aby bol niekto ochotný dať pomerne vysokú sumu za veci, ktoré sú na prvý pohľad pochybné, ktoré nemajú žiadne certifikáty, nemajú vysvetlený pôvod. "Každý Renoir odniekiaľ pochádza, nemôže sa vynoriť len tak z nejakej povaly, ešte k tomu na Slovensku. Celé je to podivné a môže sa za tým skrývať úplne iný príbeh."
Principiálne vzaté, na Slovensku sa falzifikáty vyskytujú. No že by sa niekto pokúšal predávať falošného Renoira a Picassa, to tu ešte nebolo.
Rakúska polícia zadržala slovenského farára Pavla Trnku, keď sa pokúšal predať obrazy od Renoira, Moneta, Gauguina. Väčšinou išlo o francúzskych impresionistov. Problém bol v tom, že obrazy boli falošné. Farár mal riadiť sedemčlennú skupinu, ktorá sa chcela predajom falzifikátov obohatiť o 16 miliónov eur.
Žltý Kristus od Gauguina by bol v zbierke bytčianskeho farára doslova symbolický.
Kópia a falzifikát nie je to isté
Treba spresniť a odlíšiť niektoré pojmy. Kópia diela má študijný charakter, v histórii plnila najmä funkciu reprodukcie. Kópie majstrovských diel sa robili za účelom približne sprostredkovať kvalitu originálu nedostupným miestam. "Napríklad dielo talianskeho majstra sa kopírovalo v niekoľkých verziách a tie putovali ďalej do Nemecka, Flámska, Španielska. Pre potešenie a edukáciu na šlachtické dvory a do maliarskych dielní," vysvetľuje maliar Rastislav Podoba.
"Falzifikát je totožný celkovým vyhotovením. Ide o totožnosť druhu, akosti a kvality materiálov, postupov." Niečo iné je interpretácia, parafráza, citácia, teda autorská voľná reakcia na vybrané dielo. Tá sa líši postupom, technikou, rozmerom, celkovým vizuálom.
Na odborných školách výtvarného zamerania je bežnou praxou, že sa v rámci výučby techniky a technológie poslucháči formou kópie umeleckého diela podľa konkrétnej predlohy oboznamujú s postupom, ako presne pôvodné dielo vznikalo. "Ale kópia a falzum nie je to isté. Dôveryhodný falzifikát môže zvládnuť iba odborník. Kópia sa dá robiť aj podľa dobrej fotoreprodukcie, falzifikát asi len priamo podľa originálu. Dobre zvládnuť kópiu diela si vyžaduje najmä trpezlivosť, cit a hlavne zmysel pre perfekcionizmus."
Kópia alebo falzum však aj napriek prípadnej remeselnej kvalite nemajú žiadnu umeleckú, výpovednú hodnotu. "Len obracajú pozornosť na originál," podotýka výtvarník.
Hrať sa na Moneta nie je nič zlé. Bežne sa robia kópie obrazov slávnych maliarov, je to súčasť výučby na vysokej škole, kde sa vyučuje výtvarné umenie. Aj farárov Renoir mohol byť pôvodne len školským cvičením. Keby ste si doma maľovali Renoira a obrázok podpísali ako Renoir, nerobíte nič zlé. Ušľachtilo sa zabávate.
"Môj otec si maľoval obrázky podľa slovenských maliarov, napríklad Jána Hálu. Aj to podpísal pekne ich menom. Bol učiteľom kreslenia," vraví Abelovský. "Niečo zlé by sa začalo diať, až keď by sa pokúsil predať takúto kópiu ako originál od Jána Hálu. Takýto pokus by musel niekto zdokumentovať, niekto vás pri tom musí prichytiť a to je jeden zo sto prípadov. Falzifikátor nikdy nepredáva svoje veci verejne, vždy cez tretiu, štvrtú osobu. Dokázať to, že niekto úmyselne predal falzifikát, je jedna z najťažších vecí."
A preto sa falzifikátorom tak dobre darí. "Dobrý falzifikát je skladačka z viacerých obrazov. Z jedenástich obrazov vznikne dvanásty v štýle toho maliara. Najlepší falzifikátori vytvárajú úplne nové veci v štýle toho, koho napodobňujú. Tie sa najťažšie spoznávajú."
Deväťdesiat percent falzifikátov, ktoré sú u nás v obehu, sú dosť primitívne. Schopný falzifikátor by mal disponovať aspoň určitým výtvarným vzdelaním a istou dávkou talentu. Ideálne vzdelanie pre falzifikátora je reštaurátor. Vie totiž maľovať a zároveň sa vyzná aj v takých veciach, ako sú staré plátna a farby, aké sa v minulosti používali.
Slovensko je liahňou falzifikátorov. Česko a Slovensko boli už v minulosti v Európe známe ako liaheň falzifikátov. "Prvýkrát som o tomto jave čítal za socializmu v týždenníku Der Spiegel v Nemecku, kde som žil. Už vtedy písali, že Picassove kresby tušom, samozrejme, signované, niektoré aj s venovaním, sa vyrábajú na južnej Morave. Falšovali tu aj Monetove portréty robené ceruzkou. V Žiline zasa vraj vyrábali falošného Vasarelyho. Je známe, že po revolúcii jeden veľmi významný český zberateľ, bývalý riaditeľ televízie Nova Vladimír Železný, aj s odbornými posudkami na verejných dražbách nakúpil falzifikáty českej klasickej moderny. Niektoré sa mu podarilo vrátiť, niektoré nie," vraví známy galerista slovenského pôvodu Miro Smolák, majiteľ pražskej Galérie Miro v Kostole sv. Rocha.
Podľa neho je prvenstvo Česka a Slovenska v tejto oblasti naozaj smutné, pre falzifikáty strácame dôveryhodnosť. Sám sa doteraz stretol len s jedným falzifikátom. Išlo o obraz od Alfonza Muchu, no ukázalo sa, že je to stará kópia na plátne. "Pokiaľ ide o Picassa, Chagalla, Dalího a Warhola, ich diela som vždy predal s odborným certifikátom," tvrdí majiteľ galérie.
Spoznal by Miro Smolák falzifikát? "Netrúfol by som si na to. Prizval by som si minimálne dvoch odborníkov, ktorí sa nezaoberajú ničím iným, len svojím autorom." Riaditeľ Sogy Ján Abelovský však verí, že by falzifikát spoznal. "Ak máte istú skúsenosť, videli ste tisíc Benkov, tak ten tisíciprvý sa vám nezdá."
Odborník by mal vybadať odlišný spôsob práce štetcom, štýl, farebnosť, plátno, spôsob podpisu. Niekedy sú to úplné drobnosti. V prípade neistoty je na mieste reštaurátorská analýza, ktorá určí, kedy bol asi obraz namaľovaný. Ak analýza odhalí, že vznikol pred piatimi rokmi, je jasné, že ho nemohol vytvoriť maliar, ktorý už je dávno po smrti.
Známy bol prípad tajomníka Salvadora Dalího. "Petra Moora, ktorý falšoval jeho grafické listy, obvinili, odsúdili a 14-tisíc litografií, ktoré osobne nesignoval Salvador Dalí, bolo vďaka Interpolu zhabali a zničili," vraví Smolák.
Na Slovensku a v Česku sa neustále omieľa, koľko falošných grafík po svete koluje. "Je tragédiou, že spoluvydavateľ dvojdielneho súborného grafického diela Salvadora Dalího pán Ralf Michler z Nemcka si na Slovensku objednal výrobu falzifikátov - grafík, ktoré neskôr ponúkal obchodníkom po celom svete ako litografické reprodukcie Dalího. Chvíľu to trvalo, ale nemecká polícia, ktorá mu zo začiatku dôverovala ako expertovi, ho nakoniec chytila, usvedčila a momentálne sedí vo väzení. Ako skončil slovenský umelec - falšovateľ, o tom nemám správy," dodáva Smolák.
Falšovateľ Dalího pyká na slobode.
Ako nenaletieť a nekúpiť falzifikát?
Kto vlastne kupuje falzifikáty? Ľudia, ktorí si myslia, že sa vyznajú, no nevyznajú sa. Alebo ľudia, ktorí sa nevyznajú a naletia. Samozrejme takí, čo majú peniaze. "Keď chcete kúpiť falošného Renoira, stojí toľko, čo pravý, takže musíte mať pol milióna alebo milión, aby ste ho kúpili," vraví Abelovslý.
"Niekedy môže zlákať nízka cena. No keď sa Benka, Fulla alebo Galanda predávajú za extrémne nízku cenu, je to zároveň poznávacie znamenie, že s obrazom zrejme niečo nie je v poriadku. Nízka cena pri Benkovi je, dajme tomu, stotisíc korún."
Takže ak vám bude niekto výhodne pod rukou ponúkať zaručene pravého Picassa, mali by ste prinajmenšom trochu spozornieť.
Zhrnutie:
- Na Slovensku sa vyskytujú falzifikáty, ale predaj falošných diel Renoira, Moneta a Gauguina je zriedkavý.
- Je dôležité rozlišovať medzi kópiou a falzifikátom. Kópia má študijný charakter, zatiaľ čo falzifikát je totožný s originálom.
- Pri kúpe umeleckého diela by ste mali byť opatrní a overiť si jeho pôvod a certifikáty. Nízka cena môže byť varovným signálom.
Reprodukcie obrazov slávnych umelcov:
Originály majú hodnoty desiatok, ba stovák miliónov eur a len naozaj málokto si môže dovoliť vlastniť ich vo svojej zbierke. Reprodukcie týchto diel ale nie sú o nič horšie. Rukopis autorov je na nich jasne badateľný, zato cena je v porovnaní s originálom oveľa oveľa prijateľnejšia.
• Vincent van Gogh je odborníkmi považovaný za jednu z najväčších osobností výtvarného umenia v dejinách. Aké paradoxné, že počas svojho života predal jeden jediný obraz...Pritom ich namaľoval alebo nakreslil takmer 2000.
• Leonardo da Vinci bol prototypom osvieteného umelca. Vynikal v architektúre, sochárstve, bol inšpirujúcim vynálezcom, hudobníkom a v neposlednom rade aj skvelým maliarom. Slovom, univerzálny génius.
• Pablo Picasso bol extrémne talentovaným maliarom, ktorý neuznával konvencie a rád sa oddával bohémskemu životu. Aj preto si údajne zvykol vydržiavať niekoľko mileniek...Tak či onak, umenie mal v krvi a prvú výstavu svojich diel usporiadal už ako 13-ročný.
Na Decotrend.sk však nájdete aj mnoho iných, nemenej úžasných reprodukcií od ďalších velikánov umenia ako Monet, Renoir, Klimt, Degas či Gauguin. Hľadáte skvelý interiérový doplnok, ktorý by vaše bývanie povýšil do nových, netušených dimenzií? Práve ste ho našli. Moderné obrazy v našej ponuke sú ako stvorené pre rôzne typy interiérov. Ich zavesením na stenu získa svieži nádych tak moderný interiér, ako aj príbytok v štýle vintage.
Spojenie umenia a modernej techniky nám nie je vonkoncom cudzie, preto aj sú naše obrazy tlačené na plátno pomocou moderných digitálnych technológií. Samozrejme, že vysoká kvalita a dokonalé rozlíšenie sú zaručené. Zaveste si na stenu štýlový obraz a pozitívnu zmenu zbadáte okamžite. U nás si skutočne máte z čoho vyberať: či už to budú abstraktné obrazy, za ktoré by sa nehanbil ani kráľ abstrakcie Jackson Pollock, alebo obrazy s motívom prírody, kvetov, architektonických skvostov či ďalšie skvelé diela.
Daruj krv, daruješ život, daruj obraz, daruješ radosť. Áno, aj takto by sa to dalo povedať. Obrazy na stenu sú totiž vskutku netypickým spôsobom, ako si uctiť svojho blízkeho. Darovali ste už niekedy obraz? Tak to skúste. Pracujte na vizuálnej stránke vášho bývania a pretvorte si ho na obraz, ktorý sa páči práve vám. Ak ste medzi tisíckami obrazov v našom eshope nenašli ten svoj vysnívaný, ponúkame vám ešte ďalšiu možnosť: Navštívte fotobanku www.fotolia.com a skúste pohľadať vhodný motív tam.
Používame plátno ktoré má vysokú belosť a dobrú ohybnosť. Štruktúra plátna imituje maliarske plátno. Je robustné a dobre absorbuje farbivo. Rám je zo suchého borovicového dreva o šírke 450mm a hrúbke 220mm. Na vyhotoveniu obrazu používame zakúpene fotografie vo vysokom rozlíšení. Boky obrazu sú tiež potlačené a preto nie je vidno napínací rám. Obrazy vyrábame na mieru podľa želania zákazníka. Vyrobíme Vám aj obraz z vlastnej fotografie.
Obraz s názvom Kedy sa vydáš? Pred rokmi ho spolu s ďalšími sedemnástimi umeleckými dielami zapožičala inštitúcii rodina Staechelinovcov zo svojej súkromnej zbierky. Múzeum teraz pre rekonštrukciu zatvorili, ale Gauguinovo plátno získal nový majiteľ. „Svojím spôsobom je to smutné, ale taký je život. Súkromné zbierky sú ako ľudia, netrvajú večne,“ povedal bývalý pracovník aukčnej siene Sotheby's a vnuk zakladateľa zbierky Rudolf Staechelin.
Predaj Gauguinovho obrazu nepotvrdil ani nevyvrátil. Jeho starý otec Rudolf Staechelin, ktorý sa venoval obchodu, sa priatelil s umelcami. Väčšinu umeleckých diel do svojej zbierky zakúpil počas prvej svetovej vojny a po nej.
Francúzsky maliar Eugène Henri Paul Gauguin bol francúzskym maliarom, jedným z hlavných predstaviteľov postimpresionizmu. Zaraďuje sa aj medzi popredných drevorytcov a zástancov drevorytectva a drevorezby ako plnohodnotných umeleckých foriem.
Paul Gauguin vychádzal z impresionizmu, ale postupne si vytvoril vlastný osobitý štýl. Svoj prvý obraz Lesík vo Viroflay vytvoril v roku 1876. Vlastný štýl našiel vďaka krátkemu pobytu na Martiniku, čo možno ilustrovať obrazom Žltý Kristus.
Po návrate do Francúzska získal obdiv a uznanie. Jedným z jeho prívržencov bol aj Vincent van Gogh. Nejaký čas žil v Bretónsku, ale stále myslel na exotické kraje, a preto odcestoval na Tahiti. Na obrazoch z tohto obdobia (Tahiťanky a iné) sa snaží zobraziť Tahiti ako raj nepokazený civilizáciou.
Starostovi Bazijela Guy Morinovi je ľúto, že múzeum prišlo o špičkové dielo. Pokúšal sa Staechelina prehovoriť, aby po skončení rekonštrukcie súkromnú zbierku rodiny do múzea vrátil.
Majiteľ však oznámil, že zmluvu o prenájme rodina zrušila pre spor o podmienky zápožičky. Nový majiteľ Gauguinovho plátna s dvoma Tahiťankami dostal obraz až v januári 2015. Najskôr bol totiž súčasťou veľkej Gauguinovej výstavy v Beyeler Foundation's museum neďaleko Bazileja. Kolekciu potom vystavili aj v Madride a vo Washingtone. Gauguinov obraz Kedy sa vydáš?
Žltý Kristus od Paula Gauguina
Falšovanie umeleckých diel
Falšovanie obrazov