Dóm svätej Alžbety v Košiciach: História a Architektúra

Slovensko je krajina bohatá na históriu a kultúru. Mnohé mestá sa pýšia ikonickými stavbami, ktoré sa stali symbolmi nielen samotných miest, ale aj celej krajiny. Medzi ne patrí aj Dóm svätej Alžbety v Košiciach, najväčší kostol na Slovensku a najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe.

História Dómu svätej Alžbety

Dóm svätej Alžbety sa týči na Hlavnej ulici v Košiciach. Katedrálny chrám Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy začali stavať na konci 14. storočia a dokončili ho približne v roku 1508.

Výstavba prebiehala v niekoľkých etapách:

• 11. - 13. storočie: Najstarší kostol v Košiciach vznikol pravdepodobne v polovici 11. storočia a bol zasvätený svätému Michalovi. Postavený bol v románskom slohu na mieste dnešného Dómu svätej Alžbety. Už ako farský kostol sa spomína v najstaršej písomnej zmienke o meste z roku 1230.
• 13. storočie: V polovici 13. storočia bol farský kostol zasvätený svätej Alžbete Uhorskej, sestre kráľa Bela IV., ktorý na naše územie pozval nemeckých osadníkov. Ich príchodom sa začal mestotvorný proces. Kostol prešiel gotickou prestavbou - dostal gotickú klenbu a nový uzáver svätyne, ale zachoval si románsku vežu. Pápežská listina z roku 1283 už uvádza nový titul kostola. Základy tohto románsko-gotického objektu boli odkryté pri rekonštrukcii v rokoch 1882 - 1884. Kostol vyhorel okolo roku 1380, ale ostal funkčný až do výstavby nového chrámu.
• Po roku 1380: Po požiari predošlého farského kostola sv. Alžbety Uhorskej okolo roku 1380 začala výstavba nového chrámu - Dómu svätej Alžbety.
• 1402: Pápež Bonifác IX. vydal odpustkovú bulu pre prispievateľov na stavbu.
• 1420: Prvá fáza výstavby trvala do roku 1420. Začala sa výstavbou polygonálnych apsíd a južného obvodového múru. Dóm sa budoval ako päťloďová sakrálna stavba okolo pôvodného kostola. Po roku 1420 nastúpila nová stavebná dielňa, ktorá upravila pôvodný plán. Namiesto päťloďovej stavby vznikol trojloďový chrám s vysokou priečnou loďou. Tento typ centrálneho halového priestoru bol v tom čase architektonickou inováciou.
• 1462: Na piatom poschodí Žigmundovej veže bol v roku 1453 vykresaný erb udelený kráľom Ladislavom Pohrobkom. Práce na veži boli ukončené v roku 1462. Po roku 1462 sa sústredila pozornosť na výstavbu južnej (Matejovej) veže.
• 1475 - 1477: Vznikli tu Kaplnka svätého Kríža (1475) - dnešná eucharistická kaplnka, Kaplnka Panny Márie - Mettercie (1477) a dnes už neexistujúca Kaplnka svätého Jozefa. Zachovali sa diela ako kamenné pastofórium (1477) a reliéf svätej Alžbety (1477).
• 1491: Počas vojenských nepokojov a obliehania Košíc v roku 1491 bol Dóm poškodený.
• 1496 - 1498: Jeho oprava prebiehala v rokoch 1496 - 1498 pod vedením Nikolausa Krompholza a Václava z Prahy.
• 1508: V roku 1508 bola ukončená výstavba presbytéria, čo sa považuje za formálne ukončenie stavby Dómu.
• 1556: V roku 1556 poškodil Dóm veľký požiar.
• 1671: V duchu rekatolizácie a za pomoci jezuitskej misie i Košickej univerzity (1657) bol Dóm katolíkom definitívne navrátený v r. 1671, keď sa vrátil do správy Jágerskej kapituly.
• 1706: V roku 1706 poškodil Dóm vojenský zásah Františka II. Rákociho.
• 1775: Po požiari v roku 1775 dostala Žigmundova veža novú rokokovo-barokovú helmicu.
• 1875: Problematickou ostala statika, ktorá po roku 1875 nadobudla kritický stav.
• 1877 - 1896: Pod vedením Imricha Steindla prebehla rozsiahla regotizácia. Zmenila sa dispozícia chrámu - z rojloďovej na päťloďovú. V duchu neogotiky boli vymenené klenby, doplnené plastiky, chrliče a vežičky. Pôvodné plány na výrazné prestavby neboli zrealizované kvôli nedostatku financií. Katedrála bola nanovo konsekrovaná v roku 1896 biskupom Jozefom Samasom.
• 1906: Roku 1906 bola pod severnou loďou postavená krypta pre pozostatky Františka II.
• 1970: V roku 1970 sa Dóm sv. Alžbety stal národnou kultúrnou pamiatkou. Od roku 1978 začala obnova s dôrazom na zachovanie autentickej podoby z 19. storočia. Predmetom opravy bola strecha, vitráže, svätyňa, veže a portály.
• 1985 - 2012: V rokoch 1985 - 1992 sa obnovovala sakristia a severná fasáda. V rokoch 1995 - 1997 sa pristúpilo k reštaurovaniu Žigmundovej veže, v roku 2008 prešla rekonštrukciou Rákociho krypta, v r. 2009 severný portál a v r. 2012 severná loď chrámu.

Vzrastu Košíc a udeľovaniu mnohých mestských práv napomohla aj zázračná udalosť v tomto chráme. Neznámy kňaz sláviaci sv. omšu pri jednom z oltárov kostola nedopatrením rozlial na korporál už premenené víno, čiže Kristovu krv. Korporál je liturgická šatka, ktorá sa pri slávení sv. omše kladie na oltár pod kalich a hostiu. Víno sa zmenilo na skutočnú krv a na korporáli sa zázračným spôsobom vytvoril obraz Kristovej tváre. Zázrak sa datuje pravdepodobne do 1. pol. 14. stor.

Farský kostol, v ktorom sa udial zázrak, postupom času kapacitne nepostačoval prichádzajúcim pútnikom, a preto sa košickí mešťania rozhodli pre oddelenie pastorácie pútnikov a Košičanov. Tak sa zrodila myšlienka postaviť novú reprezentatívnu kaplnku podľa francúzskeho vzoru kaplnky „Sante Chapelle“ v Paríži, ktorú dal postaviť svätý francúzsky kráľ Ľudovít IX. pre Kristovu tŕňovú korunu ešte sto rokov pred výstavbou košickej kaplnky.

Rozmach remesiel a obchodov v meste vďaka privilégiám Anjouovcov umožnil, aby bohatí mešťania financovali výstavbu gotickej katedrály. Významným prispievateľom bol kráľ Žigmund Luxemburský.

Mesto si prežilo aj neľahké chvíle. V 2. pol. 16. storočia tu bolo podpísané prvé protestantské vierovyznanie známe ako „Confessio Pentapolitana.“ Veľké majetkové straty Košičanom spôsobil obrovský požiar 13. apríla 1556.

V 17. stor. sa Košice stali centrom protihabsburských stavovských povstaní. V tomto období boli zničené aj relikvie Kristovej krvi v rámci kalvínskeho obrazoborectva.

Architektúra Dómu svätej Alžbety

Dóm má vonkajšiu dĺžku 60 m, jeho šírka je 36 m. Dóm sa budoval ako päťloďová sakrálna stavba okolo pôvodného kostola. Po roku 1420 nastúpila nová stavebná dielňa, ktorá upravila pôvodný plán. Namiesto päťloďovej stavby vznikol trojloďový chrám s vysokou priečnou loďou. Tento typ centrálneho halového priestoru bol v tom čase architektonickou inováciou. Sochárska výzdoba portálov čerpala inšpiráciu z Prahy a Krakova.

Dnešný výzor Dómu sv. Alžbety si zachováva päťloďovú dispozíciu s krížením hlavnej a priečnej lode a s polygonálnym presbytériom. V krížení je osadená kovová vežička. Na južnej strane je predsieň, nad ňou kráľovské oratórium po stranách kaplnky. Južná veža - tzv. Matejova z roku 1461 a severná s rokokovou helmicou z roku 1775 dotvarajú západné priečelie.

V rozmeroch meria 60,5 m v pozdĺžnej osi a 39,5 m v priečnej osi. Severná veža chrámu dosahuje výšku 58,5 m. Má dve veže, pričom jedna z nich je bežne prístupná pre turistov.

Napriek novogotickým úpravám po požiaroch a zemetraseniach v 19. storočí si stavba uchovala množstvo pôvodných gotických prvkov a cenných umeleckých diel.

Dóm sv. Alžbety sa stal katedrálnym chrámom už v roku 1804, kým trebárs Dóm sv. Martina v Bratislave až v roku 2008, kedy vznikla Bratislavské arcidiecéza.

Umelecké poklady v interiéri

Dóm sv. Alžbety ukrýva vzácny interiér. Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledný súd riešený v dvoch radoch nad sebou, okolo je dalších päť reliéfov: zo života sv. Alžbety, Panna Mária so ženami, sv. Ján s vojakmi. Najvyšší reliéf je Ukrižovanie. V strede severného portálu je plastika sv. Alžbety.

Zvláštnu pozornosť si zasluhuje hlavný oltár sv. Alžbety, zavesená plastika Immaculaty, neskorogotický krídlový oltár Navštívenie Panny Márie, kamenný epitaf rodiny Reinerovej, drevená plastika Panny Márie, fragmenty nástennej maľby Posledný súd, bočný oltár sv. Antona Paduánskeho, nástenná maľba Vzkriesenie, bronzova krstiteľnica, oltárny obraz sv. Anny Metercie, gotická Kalvária, lampáš kráľa Mateja, gotické drevené polychrómované plastiky, bočný oltár Klaňanie troch kráľov, neogotická kamenná kazateľnica.

V interiéri kostola si zasluhuje osobitnú pozornosť hlavný oltár sv. Alžbety, postavený v rokoch 1474 až 1477. Jeho súčasťou je najväčší súbor 48 gotických tabuľových malieb v Európe. Na sochárskej a maľbárskej výzdobe oltára je viditeľný vplyv holandskej a švábskej umeleckej školy. Z liturgických predmetov sú najvzácnějšie diela zlatníckeho majstra J. Szilassyho z 18.

Štefan Chrappa dodal:„Hlavný oltár je skutočným klenotom sakrálneho umenia. Predpokladá sa, že ho vytvorili traja majstri v rokoch 1473 až 1477. ako jeden z mála v Európe má dva páry krídel a teraz pozor, až 48 tabuľových obrazov.

Prehľad umeleckých diel v Dóme svätej Alžbety:

Legendy a zaujímavosti

Zaujímavým prvkom je stredoveký chrlič vody v juhozápadnom rohu, ktorý má podobu škaredej ženy a pravdepodobne predstavuje manželku staviteľa Štefana.

Jedna z legiend hovorí, že v kostole je ukrytý dutý kameň. Traduje sa, že ak by ho niekto vytiahol, celý chrám by sa zrútil. Podľa inej verzie legendy pán, ktorý v Košiciach vtedy vládol, dal talianskemu architektovi špeciálnu úlohu - vložiť do stavby základný kameň. Ten mal byť taký dôležitý, že keby ho niekto vybral, celý kostol by spadol.

V pôvodnom Kostole svätej Alžbety v Košiciach kňaz už takmer pred sedemsto rokmi nechtiac vylial tzv. Eucharistický zázrak priniesol peniaze. Vďaka tomuto eucharistickému zázraku sa stali Košice pútnickým miestom celého Uhorska. A vďaka tomu tu vznikol najkrajší a najväčší slovenský chrám Dóm sv. Alžbety.

Profesor Peter Zubko vysvetlil:„Košičania rozostavali stavbu nového kostola a v jednej chvíli mali nedostatok peňazí. A ten nedostatok vyriešili tak, že poprosili pápeža, aby udelil tým, ktorí si prídu uctiť relikviu do Košíc, odpustky. Lenže s tým súvisela podmienka, že relikvia sa vráti naspäť na svoje miesto. Vďaka pútnikom, ktorí svätú relikviu chceli v Dóme sv. Alžbety vidieť sa podarilo aj gotickú katedrálu dostavať do takej podoby, ako ju poznáme. Žiaľ, relikvia, ktorá bola v Uhorsku veľmi slávna v 15. a 16. storočí sa nenávratne zničila ako prof. Peter Zubko dodal:„Osud relikvie končí v 17. storočí, keď prišli náboženské vojny. Najprv relikviu zničili miestni kalvíni, ale nedovolili si zničiť relikviár, lebo to bol kráľovský majetok. Ten potom zničili až Tököliho vojaci za ďalšieho povstania, lebo bol celý zo zlata a zlato bolo pre lúpežníkov vždy lákadlom.“

Ako sa tam dostať a čo vidieť v okolí?

Ak prídeš do Košíc vlakom, stačí vystúpiť na hlavnej stanici. Odtiaľ sa môžeš vybrať na krátku prechádzku mestom. Cestou uvidíš pekné ulice, obchody a v lete si možno dáš aj zmrzlinu. Keď prídeš na námestie, stačí sa rozhliadnuť, a tento majestátny kostol si určite všimneš.

Hneď vedľa nájdeš Urbanovu vežu, ktorá vo vnútri ukrýva obrovský historický zvon. Je taký veľký, že si pri ňom budeš pripadať ako malý trpaslík. Len pár krokov od Dómu je fontána, ktorá spieva a večer sa rozžiari pestrými farbami. Ak máš chuť na niečo sladké, v okolí je veľa cukrární, kde si môžeš dať koláčik alebo niečo sladké.

Dóm svätej Alžbety je veľký kostol v centre Košíc. Zmestí sa doň až 5 000 ľudí. Kostol preto patrí medzi najväčšie v strednej Európe. Jeho vysoké veže sa týčia až k oblohe a farebné okná žiaria všetkými farbami.

Keď sa prechádzaš mestom, uvidíš ho už z diaľky. Vo vnútri je ako pokladnica plná vzácnych vecí. Nájdeš tu napríklad hlavný oltár sv. Alžbety, oltár Navštívenie Panny Márie a určite neprehliadneš ani nástenné maľby. Každý kúsok tohto kostola v sebe ukrýva umelecké dielo.

Stavba Dómu sa začala veľmi dávno - pred viac ako 600 rokmi. Stavali ho postupne, kúsok po kúsku, ale viackrát ho museli rekonštruovať. Počas stáročí zažil mnohé nešťastia - vojny, požiare a dokonca aj zemetrasenie. Napriek tomu sa zachoval a dnes ho môžeme obdivovať. Nie je iba miestom, kam sa ľudia chodia modliť. Zvonku aj zvnútra môžu objavovať jeho krásy a tajomstvá.

Dóm sv. Alžbety sa rozhodne oplatí lepšie spoznať a aj navštíviť.

tags: #goticky #chram #v #kosiciach