Obec Liptovská Anna je podhorská obec na Liptove. Až do začiatku 19. storočia stál v dedinke Liptovská Anna gotický kostolík nezvyčajného pôdorysu, ktorého patrónka dala obci aj meno. Nad obcou čnie skalné bralo Čerenová vo výške 1000 m.n.m. Samotný vrchol kopca nad skalou je vo výške 1221 m. n. m. Pod bralom na okraji lesa sa nachádza gotická ruina kostola s. Anny.
Kostolík postavili na svahu v podhradí hradu Liptov niekedy v období tretej tretiny 13. storočia až 1. tretiny 14. storočia. Stavba prešla v duchu gotiky na prelome 15. a 16. stor. V roku 1805 bol zničený požiarom a už nebol obnovený.
Architektúra a prestavby
Na prelome 15. a 16. storočia prešiel kostolík neskorogotickou prestavbou, ktorej vďačí za svoj unikátny pôdorys, keď šírka lode i presbytéria je väčšia ako ich dĺžka. V spomínanom období bol totiž kostolík z kapacitných dôvodov rozšírený smerom na juh, čo bolo podľa všetkého zapríčinené nedostatkom miesta v tradičnejšom východnom či západnom smere. Obvodové múry stavby boli zvýšené a kostolík dostal aj nové portály v západnej a južnej stene lode. V tejto stavebnej etape zrejme pribudla zo severnej strany aj sakristia a úzka kostnica. Stavebné práce realizovali tí istí majstri, ktorí v rovnakom období pracovali na kúrii v Parížovciach.
Architektonické detaily
Z architektonických detailov tu nájdeme dva portály do lode, oba s polkruhovým zakončením. Južný vstup zo začiatku 16. storočia má zachovanú aj jednoduchú výzdobu ostení a dnes ho sčasti kryje polorozpadnutá drevená zvonica. Západný portál, dodatočne osadený na terajšie miesto, pochádza z prelomu 15. a 16. storočia. Rozšírenú loď osvetľovali zrejme dve okná s lomeným oblúkom po stranách južného vstupu. Okno po jeho ľavej strane je dnes zamurované, to východné, napravo od portálu sa zachovalo.
Archeologický výskum a obnova
V rokoch 1971 - 73 sa tu uskutočnil archeologický výskum pod vedením Štefánie Tóthovej. Ani ten však nedal definitívnu odpoveď na otázku, kedy presne kostolík, datovaný v starších prameňoch už do polovice 13. storočia a prezentovaný niekedy ako románska stavba, vznikol. Od roku 2011 sa začalo s obnovou dovtedy zanedbanej a zarastenej stavby vďaka podpore dotácií z Ministerstva kultúry SR. Aj s pomocou skautov sa podarilo reštaurovať západný gotický portál a stabilizovať západnú a severnú stenu lode. Rekonštruovaná bola tiež severná stena presbytéria s portálom vedúcim do sakristie.
Ďalšie sakrálne pamiatky v obci Ciroš
V obci sú dva kostoly - starý a nový. Rok stavby starého farského kostola svätej Anny nie je známy, Mohol byť postavený niekedy po tatárskom pustošení, nebol stavaný naraz, ako na to poukazujú rôzne stavebné štýly. V súpise pamiatok na Slovensku sa uvádza ako gotický kostol postavený v polovici 15. storočia, čomu nasvedčuje pôvodná gotická svätyňa. Je pozdĺžny, jednoloďový, s pristavanou sakristiou a prestavanou vežou.
Presbytérium je zakončené polygonálnym uzáverom a nachádza sa v ňom pôvodná gotická klenba s jedným poľom krížovej rebrovej klenby s jednoduchým svorníkom. Na svorníku sa nachádza štít, z ktorého plasticky vystupuje dvojkríž bez trojvršia. Používal sa v tejto forme ako tzv. panovnícky erb uhorských kráľov. Presbytérium je zvonka podopreté dvojstupňovými opornými piliermi.
Chór z pevného materiálu postavený v roku 1810 nesie prvky barokového štýlu. Kostol bol kedysi zasvätený úcte Najsvätejšieho tela Kristovho. Nachádzali sa v ňom tri oltáre, ktoré boli vyrezávané z dreva. V južnej častí svätyne sa nachádza podzemná krypta, ktorá pravdepodobne slúžila ako rodinná krypta patrónov kostola. Vchod do krypty bol zvnútra kostola a je už približne 200 rokov zamurovaný. Vo svätyni kostola sa nachádzala aj kazateľnica vyrobená z dreva. V polovici tohto storočia pri oprave kostola praskla a bola odstránená.
Kostol bol dlhé roky bez veže. Do roku 1838 bola veža iba drevená. Súčasná veža sa začala stavať v roku 1838 a stavali ju 36 rokov - do roku 1874. Vo veži sa dnes nachádzajú tri zvony. Je chránenou kultúrnou pamiatkou.
Nový kostol Svätého Joachima a svätej Anny bol postavený podľa projektu Ing. Arch. Alberta Rybarčáka z Prešova. Začal sa stavať 24. mája 1991 a výstavba bola ukončená aj s úpravou okolia v júli 1993. Moderný Boží chrám posvätil dňa 25. júla 1993 kard. Jozef Tomko z Ríma. Posviacky sa tiež zúčastnil košický biskup Mons. Alojz Tkáč, ako aj pomocný biskup Mons. Bernard Bober, ďalej biskup Hans Reinhard Koch z Nemecka, dekan Stanislav Stolárik. Skoro všetky práce vykonali veriaci obce zdarma a svojpomocne. Je rímskokatolícky, trojloďový. Oltárny stôl, ambón a bohostánok sú zo žuly, dvere na bohostánku sú bronzové. Organ je moderný elektrický - Concerto - GEM. Nad vstupom do chrámu zo sakristie sa nachádza súsošie svätého Joachima a svätej Anny, ktorí sa podľa legendy stretajú pod bránou mesta. Vedľa altánku, kolmo na stenu trojhrannej bočnej lode, sa nachádza nerezový kríž vysoký 10 m. V čelnej časti chrámu je zvonica s tromi zvonmi poháňanými elektricky, ktoré dali odliať veriaci obce. Veľký zvon má priemer 65 cm a volá sa svätý Joachim. Stredný - 56 cm - svätá Anna. Malý - 47,5 cm - Panna Mária.. Boli odliate zvonárskou dielňou Márie Tomáškovej-Dytrychovej v meste Brodek u Přerova v roku 1992.
Tabuľka: Architektonické prvky kostola
| Prvok | Popis |
|---|---|
| Portály | Dva portály do lode s polkruhovým zakončením (južný zo začiatku 16. storočia, západný z prelomu 15. a 16. storočia) |
| Okná | Dve okná s lomeným oblúkom (jedno zamurované, druhé zachované) |
| Presbytérium | Zakončené polygonálnym uzáverom s gotickou klenbou |
| Veža | Súčasná veža postavená v rokoch 1838-1874, nachádzajú sa v nej tri zvony |