Vedeli ste, že len niekoľko kilometrov od Žiliny leží zrúcanina gotického kostola? Nájdete ju v obci Stránske, priamo uprostred miestneho cintorína. Zrúcanina Kostola sv. Heleny v Stránskom pri Rajeckých Tepliciach patrí k najstarším sakrálnym stavbám v žilinskom regióne.
Zrúcanina kostola sv. Heleny v Stránskom.
História kostola
Kostol sv. Heleny bol postavený v 14. storočí. Podľa šéfa združenia Jána Gašpierika postavili jednoloďový kostol s predstavanou vežou v druhej tretine 14. storočia. V roku 1858 ho značne poškodilo zemetrasenie, čo spôsobilo, že sa v kostole prestali slúžiť omše. Odvtedy, len na malú výnimku, keď v roku 1992 boli základy veže spevnené betónovou zálievkou, chátral, a to až do roku 2013, kedy sa do jeho záchrany pustili dobrovoľníci, a to naozaj v poslednej chvíli.
Pripomenul, že o povolenie postaviť kostol v Stránskom žiadal v roku 1368 Dominik Balog, syn Otta zo Stránskeho. Je však možné, že išlo len o prestavbu už stojaceho objektu. Argumentoval, že jeho dedina je ďaleko od rajeckého kostola sv. Ladislava a pre zimu, dážď alebo rozvodnenie nemôžu obyvatelia Stránskeho dochádzať do Rajca. Žiadal o povolenie postaviť kostol, ku ktorému patrila Konská a Kamenná Poruba.
Rajecký farár so stavbou súhlasil pod podmienkou, že od Dominika Baloga dostane jednu kobylu, žriebä, jednu kravu a jedno teľa. Ďalej farár žiadal, aby mu od kráľovskej kúrie vysúdil na vlastné trovy od neoprávneného držiteľa mlyn, ktorý patril rajeckej fare. Balog všetko prisľúbil a tak sa kostol mohol stavať.
Architektúra a úpravy
Už v nasledujúcom storočí veriaci spevnili jeho múry a vstavali doňho gotické okná. Do murovanej veže boli neskôr vložené dva zvony. Vo vnútri boli umiestnené viaceré vzácne predmety, ako napríklad drevený oltárny stôl, sochy, umelecky vyrezávaná kazateľnica či pokladnička spolu s mosadznou nádobou na svätenú vodu.
"Strop nad loďou kostola bol drevený, v presbytériu predpokladáme sieťovú rebrovú klenbu opretú na štyri štíhle prístenné piliere. Kvôli statickým poruchám kostola boli zosilnené konštrukcie pristavaním oporných pilierov v exteriéri. Ďalšie statické opatrenia sa realizovali aj na konci 17. storočia, pričom boli zamurované aj dve okná vo svätyni," uviedol Gašpierik.
Kostol svojmu účelu slúžil do 19. storočia. Zrúcanina kostola sv. Heleny mal skromné zariadenie a väčšina interiérových detailov bola vyhotovená z dreva. Ešte v časoch aktívneho fungovania mal problémy so statikou - v jeho múroch sa objavovali trhliny.
Interiér kostola sv. Heleny v Stránskom.
Zničenie a súčasný stav
"Zásadná zmena prichádza 15. januára 1858, kedy seizmické otrasy dovtedy nevídaných rozmerov s epicentrom pri vrchole Minčol v Lúčanskej Malej Fatre drasticky zničili tento vzácny kostolík. Narušená stabilita, značne poškodený plášť a strecha znamenali odsúdenie kostola na uzatvorenie (1877) a následné chátranie,“ uvádza Žilinský turistický kraj.
V roku 1877 bol definitívne uzavretý a stavebné konštrukcie vhodné na opätovné použitie rozobrali. V roku 1963 vyhlásili ruinu Kostola sv. Heleny za národnú kultúrnu pamiatku.
Kostol sv. Heleny dlhé roky chátral až sa z neho do súčasnosti zachovali len pozostatky, z ktorých najvýraznejší je pozostatok veže. Dnes je z nej malebná, cintorínom obklopená zrúcanina týčiaca sa na nevysokom návrší na okraji obce. Z pôvodných častí stavby sa čiastočne zachovali obvodové múry, kamenná veža a niektoré gotické architektonické články. Zaujímavosťou sú pozostatky renesančných fresiek, ktoré možno vidieť na triumfálnom oblúku. Kostol je voľne prístupný verejnosti.
V roku 1855 zasiahlo okolie Žiliny silné zemetrasenie, ktoré sa veľmi ničivo prejavilo na hmote už v minulosti staticky narušeného kostola. Deštrukcia spôsobená statickými poruchami terénu a samotnej stavby pokračovala aj v 20. storočí. Interiér kostola sa stal čiernou skládkou odpadu na miestnom cintoríne a zarástol náletovou zeleňou. Objekt bol v havarijnom stavebno-technickom stave, hrozili mu veľké úbytky a zrútenie značných objemov muriva.
Členovia združenia majú za sebou ďalší pracovný rok. Podarilo sa im zabezpečiť a zakonzervovať niekoľko častí kostola. Čiastočnou obnovou a konzerváciou prešla južná stena presbytéria, do ktorej sa im podarilo vrátiť množstvo pôvodného kameňa, parapetu aj špaletu. „V západnej časti sakristie bol obnovený poškodený záklenok okna a celá prešla konzerváciou. Zabezpečená bola i severovýchodná stena presbytéria, kde sa nachádza pastofórium. Pracovalo sa aj na statických poruchách a trhlinách v severnej stene lode kostola, ale aj na úprave okolia, terénu a odtoku vody od pamiatky,“ zhrnul minuloročné práce na Kostole sv. Heleny Ján Gašpierik.
Tento rok sa plánujú do záchrany pustiť v máji, najneskôr v júni. Vo výhľade majú práce na severnej stene lode, na východnej stene presbytéria, víťaznom oblúku a plánujú dokončiť aj posledné práce v sakristii.
Prídu začisťovať, pomáhať s fúrikmi. Mladšia generácia má k tejto pamiatke oveľa lepší vzťah. Sú radi, že sa na tom niečo robí. Blízko sú Rajecké Teplice a je tu aj cyklotrasa. Turisti aj cyklisti sú často prekvapení, keď sa tu zastavia. Bola tu iba hromada sutín a keď tu napríklad pár rokov neboli, zostanú užasnutí, čo sa objavilo.
„V tomto zozname sa nachádzajú pamiatky, ktoré akútne potrebujú údržbu vzhľadom na ich význam a stavebno-technický stav. Peniaze na záchranu získava združenie najmä cez dotačný program Ministerstva kultúry SR Obnovme si svoj dom, cez ktorý sa im v roku 2018 podarilo zamestnať aj šesť ľudí, z toho štyria boli obyvatelia Stránskeho. S obnovou pomáha podľa možností aj samotná obec.
„Snažíme sa získavať financie aj pomocou menších grantov od rôznych obchodných spoločností. V súčasnosti je kostolík zazimovaný. Žiaľ, tuhé zimy mu nerobia dobre. Zimné obdobie je pre zrúcaniny nepriaznivé. Topenie snehu, rozmŕzanie a opätovné zamŕzanie spôsobuje v nezakonzervovanom a nechránenom murive poškodenia, vyplavuje maltu, odsúva kamene a spôsobuje trhliny, ktoré časom spôsobia vážne statické komplikácie. Každá zima na neochránenom murive si vyžiada nejaké úbytky hmoty.
Ako o každom starobylom objekte, aj o kostole v Stránskom sa šíria legendy. Jedna z nich hovorí, že od kostola až do Rajca vedie tajná chodba.
Ako sa tam dostať
Nad obcou Stránske, priamo v areáli miestneho cintorína, stojí zrúcanina gotického Kostola sv. Heleny pochádzajúca zo 14. storočia. Pokiaľ by ste chceli túto budovu navštíviť, vydajte sa na horný koniec obce Stránske. Po pravej strane cesty, smerom na križovatku s Rajeckými Teplicami, Konskou a Kuneradom, nájdete cintorín, uprostred ktorého stojí.
Ďalšie zaujímavosti v okolí
Na skalnom brale sa majestátne týči jeden z najzachovalejších stredovekých hradov a druhý najväčší hrad na Slovensku, známy Lietavský hrad. Ak ste však nadšencami stredovekých hradov, určite navštívte okolité hrady Strečno, Starý hrad Varín alebo Považský hrad.
Lietavský hrad.
Medzi Rajeckými Teplicami a Stránskym, medzi Rajeckými kúpeľmi a zrúcaninou gotického kostolíka svätej Heleny v Stránskom. Dnes je to 2 km dlhá poľná cesta, z ktorej vidno Lúčanskú Malú Fatru s vrcholmi Minčol, Veľká Lúka, Kľak. Smerom na juhozápad sú Strážovské vrchy, na západe sú Súľovské vrchy.
Poloha kúpeľov v Rajeckých Tepliciach priam nabáda na turistiku a spoznávanie okolitej histórie. Aj cyklisti si tu však prídu na svoje. Celý región je popretkávaný cyklotrasami, stačí si už len vybrať náročnosť a cieľ a môžete s chuťou šlapať do pedálov. Najznámejšou je cyklotúra Rajeckou dolinou, ktorá je zokruhovaná, a preto na ňu nasadnete v ktoromkoľvek bode. Cestou po nej uvidíte napr. zrúcaninu gotického Kostola sv.
Nielen stredoveké hrady, ale aj prírodné zaujímavosti sú charakteristické pre široké okolie Rajeckých Teplíc. Či už si zvolíte turistické trasy na Súľovské skaly, alebo Náučný chodník okolím Rajeckého hradu, máte vždy čo pozerať.
Tabuľka: Prehľad vzdialeností a dopravy
| Miesto | Vzdialenosť od Stránskeho | Doprava |
|---|---|---|
| Žilina | cca 10 km | Autobus |
| Rajecké Teplice | cca 5 km | Autobus |
| Lietavský hrad | cca 15 km | Automobil, pešia turistika |
Mapa okolia Stránskeho.
Ak vám nevadí dlhšia vychádzka, môžete pokračovať ďalej smerom do mestskej časti Poluvsie vzdialenej asi 3 km. Tu stojí pamätník aj rodný dom Jozefa Gabčíka, jedného z účastníkov atentátu na ríšskeho protektora Heydricha.
Milujete prírody a zvieratká? Chcete si oddýchnuť a popritom sa aj dobre zabaviť? Navštívte pravú slovenskú Farmu SAVAJA v krásnej rajeckej prírode. V Rajci na námestí SNP, pri budove mestkého múzea začína približne 5 km dlhý náučný chodník.
Kúpeľné mestečko Rajecké Teplice leží v údolí riečky Rajčianka. Jeden z najkrajších a tiež nezvyčajných skalných útvarov nájdete medzi obcami Poluvsie a Porúbka.
Do Rajeckých Teplíc väčšina návštevníkov chodí hlavne kvôli wellnessu, termálnym kúpeľom či príťažlivej kultúre. Termálne liečivé pramene s teplotou 38°C vás nenechajú chladnými :-). Celé kúpele sú postavené v jednotnej architektúre, a tak sa prenesiete do sveta antiky. Ešte k dôkladnejšiemu prehriatiu celého tela vám pomôže saunový svet s komplexom sáun a parných kúpeľov. Priestory sú ladené v orientálnom štýle a podnecujú pocit pohody a pokoja. K najnovším patrí zóna Natural Spa ladená v prírodnom duchu. Celý komplex je vzájomne prepojený, preto sa nemusíte zamýšľať, do ktorej časti pôjdete. Využiť môžete ktorúkoľvek súčasť vodného a saunového sveta. Hoteloví hostia kúpeľných domov majú vstup zdarma ako bonus k cene pobytu. Nie je potrebné si vopred rezervovať vstup do Spa Aphrodite, zakúpite si ho priamo na mieste v hoteli Aphrodite. Taktiež môžete využiť bohatú ponuku liečebných, wellness a beauty procedúr.
Ide o malú vodnú nádrž s hĺbkou do 1 metra, ktorá vznikla napustením Kuneradského potoka. Nájdeme ju v parku smerom na severe mesta. Samotný názov nám prezrádza, že tu žije veľa labutí a kačíc. Jazierko obkolesuje rozmanitá flóra a spestrením sú tiež dve farebné fontány. Na jednom z ostrovčekov, ktorý je prepojený s brehom mostíkom, si vychutnáte rybie špeciality vo vychýrenej Rybárskej bašte.
Kúpalisko Laura nájdete 10 minút chôdze od centra. Využíva termálny prameň a teplota vody sa tu pohybuje od 25°do 27°C. Na svoje si tu prídu deti aj dospelí. Okrem plaveckého a detského bazéna sa môžete športovo vyžiť na tenisovom kurte, plážovom volejbale, minigolfe a fitnesscentre.
Chodník Stratený budzogáň začína v kúpeľnom parku pri rieke Račianka a čaká vás nenáročná 2 - 3 hodinová túra na svah vrchu Žibrid. Tam už zbadáte zvláštny prírodný útvar. Je to zvetraná skala s úzkou základňou a širšou vrchnou časťou, ktorá pripomína budzogáň.
Trasa začína na ul. M.R. Štefánika (za hotelom Diplomat) a smeruje do Stránskeho. Nečakajte však rozhorúčenú asfaltku, je to poľná cesta lemovaná listnatými stromami a lavičkami. Celý čas budete mať nádherný výhľad na Malú Fatru, Veľkú Lúku, vrchy Kľak a Kozol, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy a ich časť Skalky.
Rôznorodých tipov na výlety z Rajeckých Teplíc je naozaj dosť, stačí si už len vybrať ten svoj, ktorý vás láka a zaujíma.