Trebišov, mesto s bohatou históriou, sa môže pochváliť viacerými kultúrnymi a historickými pamiatkami. Medzi ne patrí aj rímskokatolícky kostol, skvostná pamiatka gotickej architektúry, ktorý čiastočne ovplyvnili neskoršie umelecké a filozofické prúdy. Napriek tomu, že súčasný rímskokatolícky chrám čiastočne ovplyvnili neskoršie umelecké a filozofické prúdy, patrí medzi skvostné pamiatky gotickej architektúry.
História Kostola
Pôvodný kostol je datovaný ešte pred rokom 1404. Keďže správa o pôsobení kňaza Petra v Trebišove je z roku 1326, možno predpokladať, že na mieste staršieho kostola postavili pred rokom 1404 v gotickom slohu nový kostol. Tento bol do roku 1504 farským kostolom. Keď však Imrich Perényi pozval do Trebišova pavlínov (1504) začal kostol patriť v rokoch 1504 - 1530 a 1650 - 1786 mníchom z tohto rádu.
Architektúra a Interiér
Kostol má hlavnú loď a neskôr pristavené bočné kaplnky. Sieťovú rebrovú klenbu tvorí 63 polí v tvare kosoštvorcov rôznych veľkostí, s figurálnymi a dekoratívnymi motívmi. Na pôvodných neskoro gotických klenbách interiéru je kvalitne stvárnený nebeský priestor s dekoráciami iluzívnej maľby z poslednej štvrtiny 18. storočia. Strop svätyne tvorí osem kompozícií zo života Panny Márie, ktorej je kostol zasvätený. Dvanásť obrazov z legendárneho života sv. Pavla Pustovníka tvorí strop lode. Bočné steny lode skrášľujú dva monumentálne obrazy: Videnie Sobieskeho pri obliehaní Viedne a Hold pred Máriou Teréziou, ktoré sú z roku 1777 a patria do obdobia rokoka.
Interiér chrámu dotvárajú viaceré oltáre, nástenné maľby a triumfálny oblúk, pri ktorom sú plastické maskarony a konzoly. Na strope svätyne zobrazené scény zo života Panny Márie.
V interiéri kostola sú aj ďalšie cenné umelecko-historické pamiatky: Závesné obrazy Navštívenie Panny Márie (1780), Svätý Pavol Pustovník (Koniec 18. storočia), Svätý Justín Mučeník (1835), Kamenná krstiteľnica (koniec 18. storočia) a pseudo-rokokové kreslo. Podľa zápisu v kronike mesta boli v okolí Trebišova v roku 1887 veľké manévre, na ktorých sa zúčastnil cisár František Jozef I. Gróf Július Andrássy dal na počesť cisára bývajúceho v trebišovskom kaštieli vyrobiť vyrezávané drevené kreslo s bohatou mušľovou i rozviliovou výzdobou a postavami anjelov. Tento „cisársky trón" je skutočne pozlátený plátkovým zlatom a čalúnený purpurovým plyšom v štýle pseudorokoka (druhého rokoka) druhej polovice 19. storočia.
Pri vchode do sakristie sú umiestnené dva mramorové epitafy Jána a Imricha Perényiovcov. Ján Perényi má epitaf z hnedo-ružového mramoru so symbolikou, ktorú tvoria dve orlie krídla, hlava muža, rytierske brnenie, kukla s korunou a latinský nápis na stuhe náhrobku. Náhrobný kameň Imricha Perényiho, ktorý zomrel roku 1519, zobrazuje zakladateľa Trebišovského kláštora stojaceho v brnení na chrbte leva, opierajúc sa o meč a podporu štyroch anjelov.
Chronologický prehľad rekonštrukcií a udalostí
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| Pred 1404 | Postavenie gotického kostola na mieste staršieho kostola. |
| 1504 - 1530 a 1650 - 1786 | Kostol patrí mníchom rádu Pavlínov. |
| 1887 | Veľké manévre v okolí Trebišova, návšteva cisára Františka Jozefa I. |
| 1924 | Umiestnenie dvoch menších zvonov zvonolejára E. Ferencza. |
| 1926 | Oprava posunu oporného piliera na južnej strane kostola. |
| 1968 | Opravy Umeleckými remeslami z Bratislavy a Chrámovým družstvom z Červeného Kostelca. |
Mauzóleum Grófa Júliusa Andrássyho
Medzi najcennejšie chránené kultúrne pamiatky v Trebišove patrí Mauzóleum Grófa Júliusa Andrássyho. Bolo postavené v roku 1893 podľa projektu nemeckého architekta Arthura Meininga v neogotickom slohu. Samotný sarkofág nachádzajúci sa vo vnútri mauzólea je dielom budapeštianskeho sochára Juraja Zalu. Sarkofág je dielom budapeštianskeho sochára Juraja Zalu z rokov 1893 - 1895. Mauzóleum od roku 1894 až dodnes slúži ako hrobka grófa Júliusa Andrássyho.
Romantické prostredie trebišovského parku na brehu umelého jazierka si Gróf Július Andrássy vybral ako miesto svojho posledného odpočinku. Gróf Andrássy zomrel v roku 1890 a najskôr bol pochovaný v krypte tamojšieho rímskokatolíckeho kostola. Do mauzólea boli jeho pozostatky uložené až v roku 1894.
Do sarkofágu boli umiestnené aj telesné pozostatky jeho manželky Kataríny, rodenej Kendeffyovej. Symboliku tohto rodinného zväzku vyjadrujú dve bronzové kartuše s erbami Grófa J. Andrássyho a K. Kendeffyovej, ktoré sú umiestnené nad sarkofágom. Vľavo od sarkofágu je voľne umiestnená cínová rakva ich syna Teodora Andrássyho (1857 - 1905). Dominantou interiéru je okrem repliky obrazu Plačky pod krížom od M. Munkácsyho aj bronzová plastika ženy kľačiacej na baldachýnovej poduške stvárňujúca dcéru Helenu.
Prekrásne mauzóleum bolo postavené na návrh nemeckého architekta Arthura Meininga v neogotickom slohu. Interiérovej výzdobe dominuje replika obrazu Plačky pod krížom od M. Munkácsyho.
Ďalšie Pamiatky v Trebišove a Okolí
Okrem kostola a mauzólea ponúka Trebišov a jeho okolie množstvo ďalších zaujímavostí:
- V meste Trebišov, konkrétne v mestskom historickom parku, sa nachádzajú unikátne ruiny gotického hradu. Hrad Parič býval kedysi reprezentatívnym sídlom šľachty.
- V očarujúcom barokovo - klasicistickom kaštieli v Trebišove, niekdajšie sídlo Andrášiovcov, sa dnes nachádza Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína.
- Ranč Červený Dvor: Miesto na oddych v súlade s prírodou.
- Tokaj: Oblasť známa lahodným dezertným vínom.
- Jazero Izra: Nachádza sa v doline slanských vrchov.
- Slanecký hrad: Gotický hrad z 13. storočia.
Prvá písomná zmienka o Trebišove je z roku 1254. V tom čase bol Trebišov spolu s hradom Parič vo vlastníctve šľachtica Andronika z Trebišova. Jeho osídlenie je však staršieho dáta. Od roku 1343 bol opäť Trebišov pod vládou kráľovskej rodiny, ktorá ho v roku 1387 darovala šľachticovi Petrovi z Perína. Od r. 1502 do r. 1530 tu v novozaloženom kláštore pôsobili paulíni. V 16. storočí boli aj vlastníkmi obce. Sto rokov po zrušení (r. 1630) bol kláštor v čase protireformácie obnovený. Hrad Parič odolal útokom krymských Tatárov (1566), ale v roku 1620 si ho podmanilo vojsko Gabriela Bethlena. V roku 1686 ho kuruci pod vedením Imricha Thôkôliho vyhodili do vzduchu. Nevyužívaný hrad majitelia Csákyovci r.1786 rozobrali a kameň použili na výstavbu blízkeho kaštieľa.