Stará Ľubovňa, mesto ležiace v severovýchodnej časti Slovenska, v Prešovskom kraji, má bohatú duchovnú históriu. V meste sa nachádza niekoľko významných sakrálnych stavieb, ktoré svedčia o tejto histórii.
Medzi tieto stavby patrí aj gréckokatolícky Chrám Matky Ustavičnej Pomoci, ktorého história a vývoj sú predmetom tohto článku.
Kostol sv. Mikuláša v Starej Ľubovni
Založenie a formovanie farnosti
Gréckokatolícka farnosť v Starej Ľubovni, zasvätená Panne Márii Matke ustavičnej pomoci, je jednou z troch farností Michalovskej viceprovincie redemptoristov na Slovensku. Svojou históriou je najmladšou z nich. Gréckokatolícky redemptoristi prišli do toho mesta až po revolúcii v roku 1989. Dovtedy v meste gréckokatolícka farnosť neexistovala.
Keďže gréckokatolíci nemali vlastný chrám, pastorácia a liturgický život sa sústreďoval v priestoroch vtedajšieho Domu smútku na cintoríne. Prvá sv. liturgia pre tunajších gréckokatolíkov bola slúžená na Vianoce 1989 s účasťou z malej, ale zato silnej vo viere, hŕstky veriacich.
Po troch rokoch úsilia bol 7. novembra 1993 posvätený nový chrám na sídlisku Západ. Posviacku vykonal vtedajší pomocný biskup prešovský Mons. Milan Chautur CSsR. Od tejto pamätnej chvíle počet veriacich stúpal každýmdňom. Pastoračná práca nabrala širší záber.
Do farnosti boli k spolupráci pozvané rehoľné gréckokatolícke sestry z Kongregácie sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie (SNPM), a to predovšetkým zvlášť pre vyučovanie náboženskej výchovy v školách. Od roku 1993 pracujú vo farnosti už dvaja redemptoristi, a neskôr sa tvorí komunita troch otcov s permanentnými zmenami.
V roku 2001 je postavený nový kláštor sestier služobníc (na Lipovej ulici) a v roku 2001 sa začína s výstavbou kláštora redemptoristov. Slávnostná posviacka nového kláštora redemptoristov sa konala 21. augusta 2005, ktorú vykonali prešovský eparcha vladyka Ján Babjak SJ a generálny predstavený Josef Villiam Tobin CSsR. Patrónom kláštora sa stal blahoslavený hieromučeník Metod Dominik Trčka CSsR, ktorého na oltár blahoslavený vyniesol v blahej pamäti Ján Pavol II, dňa 4. novembra 2001.
Vývoj a súčasnosť farnosti
V roku 2003 sa pri sčítaní ľudu v Starej Ľubovni ku gréckokatolíkom prihlásilo 3 602 veriacich. V roku 2009 bola z farnosti Matky ustavičnej pomoci vyčlenená nová gréckokatolícka farnosť bl. hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča, OSBM.
Podľa informácií z webovej stránky Gréckokatolíckeho arcibiskupstva Prešov, farnosť Stará Ľubovňa zahŕňa aj Jakubany s 2 176 gréckokatolíkmi (vrátane Kolačkova: 11, Novej Ľubovne: 82).
V Starej Ľubovni by mal v blízkej budúcnosti pribudnúť nový kostol. Chrám pre veriacich chce dať postaviť gréckokatolícka cirkev. Umiestniť ho chce na sídlisku Východ pri najmladšej panelákovej časti mesta. Zámer výstavby kostola schválili poslanci na svojom poslednom rokovaní.
Nový kostol by mal mať kapacitu vyše dvesto ľudí a pôdorys tvaru kríža. V súvislosti s jeho vybudovaním by mala byť v meste zriadená aj nová farnosť, podriadená priamo biskupskému úradu. Jej sídlo plánujú gréckokatolíci na Farbiarskej ulici rekonštrukciou existujúceho domu, ktorý majú vo vlastníctve.
V súčasnosti žije v Starej Ľubovni asi 3 600 gréckokatolíkov.
Gréckokatolícki redemptoristi urobili a stále robia v Starej Ľubovni veľmi veľa. Chrám, v ktorom pôsobia, patrí reholi, rovnako aj nový kláštor pri ňom. V meste však máme budovu, ktorá patrí Prešovskej gréckokatolíckej archieparchii, ktorú chceme pripraviť tak, aby v nej mohol bývať a pôsobiť archieparchiálny (arcidiecézny) kňaz - okresný dekan (protopresbyter).
Obraz (ikonu) Matky ustavičnej pomoci, ktorej je zasvätený chrám, namaľoval pravdepodobne v 15. storočí mních pochádzajúci z ostrova Kréta. Obraz sa za neznámych okolností dostal do Ríma, kde bol uctievaný do konca 18. storočia v dnes už nejestvujúcom kostole sv. Vďaka prozreteľnej zhode okolností obraz roku 1866 pápež Pius IX. odovzdal do opatery redemptoristom, ktorí sa niekoľko rokov predtým usadili v Ríme v kostole sv. Alfonza, ktorý stojí pravdepodobne na mieste pôvodného kostola sv. Matúša. Tu je originál obrazu umiestený dodnes. Dostali ho do opatery misionári, synovia sv.
Obraz Matky ustavičnej pomoci a s ním i úcta k Matke Božej sa skutočne rýchlo rozšírili. Okolo obrazu Matky ustavičnej pomoci sa rozvinuli rozličné formy mariánskych pobožností. Zvlášť treba spomenúť ustavičnú novénu, ktorá sa zo Saint Louis v USA rozšírila do mnohých krajín sveta. Vo filipínskej metropole Manilla sa na nej zúčastňuje každú stredu do 120 000 veriacich, v Singapure každú sobotu okolo 20 000 ľudí.
Na Slovensku zavádzali úctu k Matke ustavičnej pomoci pátri redemptoristi zvlášť prostredníctvom ľudových misií. Aj keď bola činnosť rehole na štyridsať rokov násilne prerušená, úcta k Matke ustavičnej pomoci v slovenskom národe nezanikla. Jej obraz je v mnohých domoch; v mnohých kostoloch vidieť, ako sa ľudia pred týmto obrazom modlia.
Je na ňom zobrazená Božia Matka, ktorá pravou rukou ukazuje na Dieťa Ježiša - On je Vykupiteľ človeka. Tajomné grécke písmená pri hlavách svätých osôb naznačujú, že je tu znázornené druhé zvestovanie. Archanjeli Michal a Gabriel ukazujú Božskému Dieťaťu (tvár prezrádza už zrelého chlapca), čo ho čaká, až vyrastie, a oznamujú svätej Panne: „Budeš Matkou bolestnou“.
Dieťa, akoby pred chvíľou odvrátiac tvár od kopije a špongie, vidí prichádzať archanjela Gabriela s krížom. Z ľudského strachu pred víziou budúceho utrpenia Ježiš hľadá pomoc u svojej Matky. Matka, cítiac so Synom, pozerá pred seba, pozerá na všetkých ľudí, ktorí idú za Ježišom a nesú svoj kríž. Z preduchovnenej a dôstojnej tváre Madony možno vyčítať hlboký smútok, utrpenie, ale i obetavú lásku.
Na ikonách rozprávajú i farby a rozličné symboly. Obraz má zlaté pozadie, čo znamená stálosť, nemeniteľnosť neba, prípadne Ducha Svätého. Červená farba šiat Ženy je symbol lásky a plášť modrej farby je znamením viery. Dieťa má zelené šaty, čo v reči farieb znamená božstvo. Hnedý plášť odkazuje na spojitosť so zemou - Ježiš je Bohočlovek.
Celú výrečnosť obrazu by sme mohli zhrnúť takto: Matka pre Neho a Matka pre nás. On, človek s obavou, nám podobný. Programom jeho života bolo plniť Otcovu vôľu, a to napriek všetkým úskaliam ľudského života. Ona je Matkou - útočišťom s pohľadom k nám a pre nás.
Je potrebné uvedomiť si, že v rozličných obrazoch i sochách uctievame tú istú osobu - Matku Ježiša Krista, o ktorej nám II. vatický koncil hovorí: „Márii sa dostalo tej najvyššej úlohy a hodnosti byť Matkou Božieho Syna a preto aj milovanou dcérou Otca a svätyňou Ducha Svätého. „A veriaci nech pamätajú, že opravdivá nábožnosť nespočíva v jalových a nestálych citoch, ale vychádza z pravej viery, ktorá nás privádza k uznaniu vznešenosti Božej Rodičky a pobáda nás k synovskej láske voči našej Matke a k nasledovaniu jej cností.“ (por. „Máriino materstvo v poriadku milosti trvá neprestajne odvtedy, čo dala pri zvestovaní svoj verný súhlas, v ktorom neochvejne zotrvala pod krížom, až kým sa nezavŕši večná spása všetkých vyvolených. Lebo ani po svojom nanebovzatí neprestala v tomto spasiteľnom poslaní, ale svojím mnohonásobným orodovaním aj naďalej nám získava dar večného spasenia. S materinskou láskou sa stará o bratov a sestry svojho Syna, čo ešte putujú a nachádzajú sa v rozličných nebezpečenstvách a úzkostiach, dokiaľ sa nedostanú do blaženej vlasti.
Náboženská štruktúra Starej Ľubovne
Náboženské zloženie obyvateľstva v Starej Ľubovni je nasledovné:
- Rímskokatolíci - 67,65 %
- Gréckokatolíci - 22,20 %
- Bez vyznania - 5,01 %
- Pravoslávni - 1,61 %
- Evanjelici a. v.
Rímskokatolícka cirkev
Táto cirkev je najväčšou v meste. Tvorí ju približne 12 200 veriacich. Spolu s gréckokatolíckou cirkvou sa stará o duchovnú správu nemocnice a domova dôchodcov v Starej Ľubovni. Vo farnosti Stará Ľubovňa pôsobia 4 kňazi. Kostol sv. Mikuláša z roku 1311 týči nad mestom Stará Ľubovňa. Jeho interiér ukrýva umelecké diela, z ktorých najcennejší je víťazný oblúk z konca 13. storočia, neskorogotická krstiteľnica, vrcholnogotická socha známa ako Madona z Ľubovne a bohato zdobené barokové oltáre- dominantou je hlavný barokový oltár sv. Mikuláša. Ďalšou vzácnosťou sú neskorogotické náhrobné dosky z pieskovca a červeného mramoru. Kostol je v správe rímskokatolíckej farnosti mesta Stará Ľubovňa.
Gréckokatolícka cirkev
Druhá najpočetnejšia v meste. Tvorí ju približne 3 700 veriacich. O duchovnú správu v meste sa starajú kňazi - redemptoristi. Starajú sa o duchovnú správu miestnej nemocnice a domova dôchodcov. Areál chrámu na Sídlisku Západ tvorí aj kláštor redemptoristov a zvonica. Tento chrám sa nachádza na sídlisku Západ, na Mierovej ulici.
Pravoslávna cirkev
Tretia najpočetnejšia cirkev v meste, ktorú tvorí niečo vyše 200 veriacich. Pravoslávny Chrám Nanebovstúpenia Isusa Christa bol dokončený po desaťročnej výstavbe v roku 2009 za pôsobenia kňaza Jána Kuzana. Nachádza na Prešovskej ulici v blízkosti JM šport, v blízkosti sídliska Východ.
Evanjelická cirkev nemá v meste vlastný chrám. Služby Božie sa slúžia v nedele na ZŠ Komenského.
Okolie Starej Ľubovne
Ďalšie sakrálne stavby v okolí
Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa v Podsadku
Kostol sa nachádza v mestskej časti Starej Ľubovne v Podsadku. Súčasťou kostola je zvonica postavená v roku 1991, ktorá nahradila drevenú zvonicu postavenú v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Inventárom zvonice je aj zvon, ktorý bol 2. júna 1964 prevezený do Podsadku z hradu Ľubovňa, kde bol dovtedy inštalovaný v jednej z rohových strieľni na vstupnom nádvorí hradu. Vrchný okraj zvona lemuje latinský nápis hovoriaci o tom, že zvon dala vyrobiť cirkevná obec hradu na čele s kapitánom Samuelom Heyraszom v roku 1789. Telo zvonu na jednej strane zdobí reliéf sv. Michala - patróna hradu a na druhej strane je latinský text menovite zachytávajúci úradníkov štátnej správy a samosprávy zo Starej Ľubovne a Podolínca. Podľa toho vieme, že richtárom Starej Ľubovne bol Michal Rembeczsky a richtárom Podolínca Johan Rubovits.
Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla
Základný kameň posvätený Mons. Viktorom Trstenským 19. marca 1998. Kostol bol vysvätený 21. novembra 1999. Postavený je na mieste bývalej kotolne, pričom nosné prvky pôvodnej stavby sú včlenené do súčasnej architektonickej kompozície.
Chrám sv. apoštolov Petra a Pavla v Jakubanoch
Gréckokatolícky chrám sv. apoštolov Petra a Pavla je postavený v secesnom štýle, inšpirovaný byzantskými a románskymi prvkami a tiež slohom Modern. Autorom projektu je Ján Bobula ml.. Chrám má pôdorys gréckeho kríža, nad štvorcom kríženia je veľká kupola na pendentívoch, ktorá je v exteriéri zdôraznená vencom trojhranných atikových štítov. Dĺžka chrámu je 34 m a šírka 23 m. Základy chrámu sa položili v roku 1904. Stavba začala za pôsobenia kňaza o. Alexandra Kriška a dokončená za o. Michala Michaliča v roku 1911. Stavba chrámu bola veľmi finančne náročná. Veriaci predávali dobytok, aby tak mohli podporiť výstavbu chrámu, v ktorom sa budú modliť a prinášať Bohu vďaku a chválu. Chrám je svojou architektúrou veľmi ojedinelý, avšak výrazne podobný stojí v maďarskom Debrecíne. Hovorí sa, že debrecínsky gréckokatolícky kňaz sa dozvedel o stavbe výnimočného chrámu v Jakubanoch, bol sa na stavbu pozrieť a dohodol sa s inžiniermi na výstavbe podobného chrámu vo svojej farnosti. Veža chrámu je v dolnej časti štvorhranná a približne v strede sa stáva oktogonálnou. Má výšku 50 metrov a na jej vrchol vedie 120 schodov. Vo veži sú štyri zvony. Dva z roku 1921, jeden z roku 1791 a malý je bez textu. Dva väčšie boli vyrobené v Chomutove v Čechách a menší v Prešove. Najväčší zvon nesie meno sv. Petra a Pavla, stredný zvon má meno sv. Bočná kaplnka v chráme je zasvätená Matke Ustavičnej pomoci. Slúži sa v nej sv. Chrám je ojedinelou stavbou svojho druhu v celej strednej Európe.
Kaplnka Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Jakubanoch
Za obcou, v časti, ktorú domáci označujú slovným spojením „vyše sela“, stojí murovaná kaplnka. Táto kaplnka od svojho vzniku až do dnešných dní prešla zložitým obdobím. Kaplnka bola naplnením sna jedného veľmi zbožného muža, ktorý túžil po sebe zanechať práve takýto objekt. Tým mužom bol Štefan Beskyd, a hoci je to veľmi zvláštne, o jeho zbožnosti svedčí aj jeho prezývka. Jeho obľúbenou piesňou, ktorú si často spieval, bola cherubínska pieseň, preto mu začali v obci hovoriť „Charumija“. Tento muž pôvodne plánoval túto kaplnku postaviť pod vrchom Kečera, kde vlastnil pozemok. Ako prvé priviezol na tento pozemok kamene, ktoré zložil na jeho okraji. Keď však prišiel ráno opäť na tento pozemok, navozené kamene boli premiestnené na iný pozemok, vzdialený od jeho približne 0,5 km, bližšie k obci. Kmene teda opäť previezol na svoj pozemok, ale tie na nasledujúci deň opäť našiel na cudzom pozemku. Nahneval sa, kto mu takto robí napriek a kamene previezol späť. Finančné prostriedky vyzbierané na odpustových slávnostiach by však na výstavbu tejto kaplnky nestačili aj preto, lebo v tom období sa v Jakubanoch staval aj chrám. S výstavbou kaplnky sa začalo v roku 1906. Po ukončení výstavby bolo potrebné doplniť interiér kaplnky, Štefan Beskyd dlho premýšľal, kde získa obrazy do tejto novovybudovanej kaplnky. Raz sa mu v noci sníval sen, v ktorom mu bolo povedané, v ktorom obchode má obrazy kúpiť. Šiel teda do mesta Stará Ľubovňa, a ako mu bolo povedané vo sne našiel obrazy, ktorých tvar presne zapadol do interiéru kaplnky. Na čelnej strane sú tri obrazy. Centrálny zobrazuje Najsvätejšiu Trojicu, na ľavej strane je obraz Narodenia Presvätej Bohorodičky a na prevej strane je obraz Zosnutia Presvätej Bohorodičky. V kaplnke sú aj ďalšie obrazy na bočných stenách. Kaplnka bola posvätená v roku 1910 a zasvätená je Zosnutiu Presvätej Bohorodičky.