Gréckokatolícka cirkev zohrávala a stále zohráva významnú úlohu v živote mnohých obcí a miest na Slovensku. Medzi ne patrí aj mesto Medzilaborce, kde má táto cirkev bohatú históriu a tradície. V tomto článku sa pozrieme na históriu Gréckokatolíckej cirkvi v Medzilaborciach, jej významné osobnosti a vplyv na kultúrny a spoločenský život v regióne.
Chrám svätého Ducha v Medzilaborciach
História a význam Medzilaboriec
Medzilaborce ležia na severovýchode Slovenska pri poľských hraniciach. Mesto je významným centrom Rusínskej a Ukrajinskej kultúry.
Pri príchode do Medzilaboriec sa nedá prehliadnuť najväčší z tunajších kostolov. Patrí pravoslávnej cirkvi, ku ktorej sa hlási viac než tretina obyvateľstva. Aj keď vyzerá historicky, v skutočnosti ho postavili až po druhej svetovej vojne v novobyzantskom štýle.
So staršími stavbami je to v tomto meste biednejšie. Medzilaborce nemali mestské privilégiá a hoci v posledných rokoch Rakúsko-Uhorska boli okresným mestom, chýbal významnejší priemysel a s tým spojený stavebný rozvoj. Mesto navyše silne ovplyvnila socialistická architektúra. K historickým pamiatkam tak patrí najmä menej nápadný gréckokatolícky kostol z 18. storočia.
Dnešné Medzilaborce lákajú turistov predovšetkým na slávneho predstaviteľa pop-artu Andyho Warhola. Umelec sa narodil a žil v Spojených štátoch, jeho rusínski rodičia však pochádzali z neďalekej Mikovej. V centre je múzeum Andyho Warhola, ktorého rodičia pochádzali z neďalekej obce Miková.
Gréckokatolícka cirkev sv. Bazila Veľkého
Cirkev sv. Bazila Veľkého patrí medzi najstaršie pamiatky mesta. O existencii chrámu svedčia už zápisy z kanonickej vizitácie jágerského biskupa Františka Barkóciho v 1749 a tiež mukačevského biskupa Michala Manuela Olšavského z 1752. Prvou veľkou opravou budova prešla v roku 1878, kedy bol inštalovaný aj nový barokový ikonostas. Súčasný vzhľad nadobudla cirkev po rozsiahlej rekonštrukcii v rokoch 1995-98, kedy sa dobudovali bočné lode.
Gréckokatolícki duchovní v cirkvi sv. Bazila Veľkého pôsobili do roku 1950, keď bola Gréckokatolícka cirkev komunistickým režimom zlikvidovaná a k jeho navráteniu došlo až štátnym nariadením z 23.10.1992. Bohoslužby a sviatosti sa vysluhujú v cirkevnoslovanskom a rusínskom jazyku. Veľkým duchovný obohatením je і čítanie Božieho Slova v rusínskom jazyku.
Do farnosti zavítali mnohé osobnosti, medzi inými aj Paul Róbert Magosci, vtedajší predseda Svetovej rady Rusínov či prvý prezident SR Michal Kováč s manželkou Emíliou, ktorí sa zúčastnili archijerejskej sv. liturgie slúženej dňa 07.04.2004 vtedajším Mons.
Farnosť Medzilaborce a jej kňazi
Gréckokatolícka cirkev, farnosť Medzilaborce, sídli na Ul. kpt. Sv. Bazila Veľkého. História farnosti je spojená s menami mnohých kňazov, ktorí tu pôsobili a zanechali svoju stopu.
Zoznam kňazov pôsobiacich vo farnosti Medzilaborce:
- 1612 - 1612 Choma
- 1622 - 1622 Andrej
- 1726 - 1738 Teodor Tilovský
- 1738 - 1750 Marcel Markovič
- 1779 - 1801 Mikuláš Markovič
- 1802 - 1807 Teodor Belovič
- 1808 - 1830 Michal Bojčik
- 1830 - 1840 Andrej Kapišinský
- 1841 - 1882 Ján Sekerák
- 1883 - 1890 Július Smoligovič
- 1890 - 1927 Vladimír Rojkovič
- 1927 - 1938 Juraj Nevický (*1891)
- 1938 - 1940 Myron Podhájecký
- 1940 - 1943 Pankrác Hučko
- 1943 - 1945 Polykarp Gabriel Oleár
- 1946 - 1950 Hieronym Andrej Fedoroňko
- 1968 - 1971 Ladislav Nevický (*1918)
- 1971 - 1984 Ján Puškaš - exur. z Habury
- 1984 - 1985 Milan Chautur - terajší košický eparcha
- 1985 - 2006 František Krajňák
- 2006 - ?
- 2012 - 2012 Vladislav Petrík
- 2023 - ?
Títo kňazi sa venovali duchovnej službe, pastorácii a rozvoju náboženského života v meste a okolí. Ich práca bola neoceniteľná pre udržanie a posilnenie viery v miestnej komunite.
Gréckokatolícka cirkev sv. Michala archanjela v Borove
Rok 1775 sa uvádza v literatúre ako rok výstavby murovanej Barokovo- klasicistickej stavby gréckokatolíckej cirkvi sv. Michala archanjela v Borove, keď pôvodne jednoloďový barokový priestor staršej stavby bol stavebne pozmenený, t.j. rozšírený bočnými polkruhovými kaplnkami naznačujúcimi transept a centrálu kríženia.
Borovčania kamennú cirkev začali budovať za pôsobenia farára Teodora Felenkoviča roku 1775 a práce ukončili v roku 1796. Vonkajšia fasáda cirkvi je členená pilastrami s rímsovou hlavicou, lizénami a polkruhovo zakončenými oknami.
Pôvodné vnútorné zariadenie cirkvi s bohato zdobeným ikonostasom pochádzalo z roku 1873. V roku 1994 bol nahradený novým ikonostasom (identickou kópiou), ktorý zhotovil a ikony namaľoval (napísal) Andrej Murín zo Svidníka (rodák zo susednej Habury). Pôvodné ikony sa odovzdali do Šarišského múzea v Bardejove.
V trojradovom ikonostase v dolnom rade zľava sú rozmiestnené ikony: sv. Mikuláša, Prečistej Divy Márie s malým Ježišom a archanjel. Sv. Michal. V prostrednom rade sú ikony 12 apoštolov. V hornom rade sú vyobrazení proroci starého zákona.
Cirkev v Borove bola silne poškodená po 1. svetovej vojne a bola opravená až v roku 1921. V čase vojny dva veľké zvony boli zrekvirované rakúsko-uhorskou armádou pre potreby výroby munície. V 2. svetovej vojne nemecký granát narušil pri základoch statiku južnej polkruhovej kaplnky, strecha bola úplne rozstrieľaná.
Povojnová obnova cirkvi bola nad sily borovčanov a tak kurátori navštívili prešovské biskupstvo s prosbou o pomoc. Po osobnej návšteve biskupa Pavla Petra Gojdiča, venoval biskup na opravu cirkvi 20.000,- Kčs Obnova cirkvi sa realizovala aj v rokoch 1999 - 2004, stála celkovo cca 1,5 mil. Sk a slávnostne bola ukončená 26. septembra 2004, keď borovskú cirkev vysvätil generálny vikár gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove Mgr. O. Vladimír Skyba.
Užhorodská únia
V roku 1646, na sviatok sv. Juraja, prednieslo 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode nicejsko - konštantínopolské vyznanie viery, a zároveň uznali autoritu vtedajšieho rímskeho pápeža, Inocenta X. Výmenou za to im jágerský biskup, Juraj Jakušič, povolil vysluhovanie bohoslužieb podľa východného obradu. Týmto spôsobom vznikla v Užhorode pred 378 rokmi Gréckokatolícka cirkev.
Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa. K zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo oficiálne až za vlády Leopolda I.
V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov, a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov. Vrcholom týchto snáh bolo prijatie Zamoščskej synody v roku 1726. Išlo o synodu, ktorá sa konala v poľskom meste Zamość, v zmysle ktorej postupne dochádzalo k odstraňovaniu rozdielov medzi latinským a gréckym obradom. To malo za následok odstraňovanie ikonostasov, zavádzanie bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvanie prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby (2). Závery synody museli postupne odsúhlasiť všetci kňazi z celej eparchie.
Mapa zobrazujúca územie pôsobnosti Užhorodskej únie
Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771. K jej obnove došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv.
Gréckokatolícke matriky
Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach, okr. Prešov a Sukova, okr. Medzilaborce. Obe matriky začínali v roku 1718, pričom matrika v Miklušovciach sa naposledy spomína v roku 1890, zatiaľ čo existenciu sukovskej matriky dokladá ešte schematizmus z r. 1948.
Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených. Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina.
Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík. Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne.
Akousi nádejou pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku sa javia matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827.
Gréckokatolícka cirkev v období totality
Obdobie totality bolo pre Gréckokatolícku cirkev veľmi ťažké. V roku 1950 bola gréckokatolícka cirkev štátnou mocou zrušená a celý majetok greckokatolíckej cirkvi bol odovzdaný pravoslávnej cirkvi.
Počas tohto obdobia boli mnohí kňazi prenasledovaní, väznení a nútení prejsť na pravoslávnu vieru. Napriek tomu mnohí veriaci a kňazi zostali verní svojej cirkvi a tajne vykonávali náboženské obrady.
Obnova Gréckokatolíckej cirkvi po roku 1989
Po páde komunistického režimu v roku 1989 bola Gréckokatolícka cirkev obnovená a veriaci sa mohli slobodne hlásiť k svojej viere. V roku 1990 bol majetok cirkvi vrátený a začali sa opravy a rekonštrukcie chrámov.
Gréckokatolícka cirkev dnes
Dnes Gréckokatolícka cirkev v Medzilaborciach pokračuje vo svojej činnosti a zohráva dôležitú úlohu v duchovnom živote mesta. Farnosť organizuje bohoslužby, náboženské podujatia a aktivity pre deti a mládež. Cirkev sa tiež angažuje v charitatívnej činnosti a pomáha ľuďom v núdzi.
Cirkevné združenia a pútnické centrá, ako Bazilika minor v Ľutine, prispievajú k duchovnému rozvoju veriacich a posilňujú ich vieru.
tags: #grckokatolicka #farnost #medzilaborce