Grécki bohovia vojny

Grécka mytológia patrí medzi najfascinujúcejšie príbehy ľudskej kultúry. V popredí týchto legiend stoja najmocnejší grécki bohovia a bohyne, ktorí vládli svetu z vrcholu hory Olymp. Ich príbehy sú plné vášní, intríg a božských schopností, ktoré nielen ovplyvňovali život smrteľníkov, ale aj určovali chod celého vesmíru. Od Dia, pána hromov a vládcu bohov, až po múdru Aténu či neľútostného boha vojny Área, každý z nich zohrával nezastupiteľnú úlohu v mytologickom poriadku.Historických legiend, hrdinských báji vyplýva, že vojna bola v Grécku častým javom a aj zložitá. Preto Grékom nestačil jeden boh, ale vytvorili si jedného boha pre vojnu vedenú múdro - víťaznú a druhého pre vojnu vedenú so slepou zúrivosťou, teda s nejasným výsledkom. Grékom nestačil jeden boh pre vojnu lebo bola častá, no nevytvorili si boha pre spravodlivú alebo nespravodlivú vojnu, ale pre vojnu vedenú múdro a vojnu vedenú slepou zúrivosťou.

Áres - boh zúrivej vojny

Áres (2. pád Area; lat. Mars, 2. pád Marta) bol bohom zúrivej vojny, vraždenia, krvavého boja na bojovom poli. Vojnu miloval pre vojnu a boj pre boj. Nezáležalo mu prečo vojna vypukla a väčšinou ani ako skončí. Tešil ho vojnový ryk, zvuk rinčiacich zbraní, pach krvi. Zo smrti bojovníkov mal rovnakú radosť, ako z ich odvahy. Opak lásky k vojne bola nenávisť k rádu, ktorý bránil jej rozpútaniu. Podporoval každého, kto bol ochotný porušiť mier. Pre tieto vlastnosti ho bohovia ani ľudia nemali radi.Sám najvyšší boh Zeus mu niekoľkokrát povedal do očí, že keby nebol jeho syn, už dávno by ho zvrhol do temného Tartaru. Nebolo jediného boja, do ktorého by nezasiahol. S veľkým štítom, medeným pancierom a bronzovým štítom sa náhle objavoval na bojisku a roznášal smrť. Spravidla ho doprevádzali jeho synovia Deimos a Fobos, ktorí boli zosobnením dažďu a hrôzy. Pred jeho vozom pobiehala bohyňa hádky Eris a bohyňa vojnového vraždenia Enyó. Raz podporoval jednu stranu a raz druhú.Napriek svojej sile a obratnosti nebol neporaziteľný. Keď sa mu myseľ zatemnila vášňou, musel zrazu odísť s tým, že nedosiahol čo chcel. Aténa, ktorá sa nikdy nedala uniesť slepou zúrivosťou nad ním vždy vyhrala. Ho s Aténinou pomocou zranil kopijou vodca Argejcou Dioméde. Áres vtedy zareval bolesťou ako desať tisíc moužov. Celé jeho hrdinstvo bolo preč a s nárekom utiekol na Olymp. Raz ho takisto porazil Herakles a už predtým podľahol dvom malým Gigantom, Ótovi a Efialtovi, ktorí ho zviazali reťazami a zavreli do medeného sudu. Pobudol si tam trinásť mesiacov a keby ho neoslobodil boh obchodu Hermés, bol by tam ostal k radosti ľudí navždy. Inak bol Áres celkom pekný, aj keď niekedy vojenských spôsobov, čo avšak na mnohé ženy príťažlivé.

Vojny v gréckej mytológii

Grécka mytológia je súbor starovekých gréckych príbehov, ktoré vysvetľujú pôvod sveta, bohov, hrdinov a ľudí. Tieto príbehy sú plné dobrodružstiev, lások, zrad, konfliktov a vojen. Niektoré z najznámejších vojen v gréckej mytológii boli spôsobené ženami, ktoré boli buď unesené, zamilované, alebo pomstivé. V tomto článku sa pozrieme na tri také vojny: Trójsku vojnu, vojnu s Amazonkami a vojnu s Gigantami.

Trójska vojna

Bola to desaťročná vojna medzi Grékmi a Trójanmi, ktorá sa začala, keď París, syn trójskeho kráľa Priama, uniesol Helenu, manželku Menelaa, kráľa Sparty. Helena bola považovaná za najkrajšiu ženu na svete a jej únos vyvolal veľký hnev medzi Grékmi, ktorí sa spojili pod vedením Agamemnóna, Menelaovho brata, aby ju získali späť. Vojna sa skončila, keď Gréci podvodne vnikli do Tróje v drevenom koňovi a zničili mesto. Trójska vojna je popísaná v slávnych eposoch Homéra, Iliade a Odyssei.

Vojna s Amazonkami

Amazonky boli národ bojovných žien, ktoré žili pod Kaukazom, na severnom pobreží Malej Ázie, alebo na dnešnom Kryme. Ich praotcom bol boh vojny Ares. Išlo o konflikt medzi amazonkami, národom všetkých ženských bojovníčok, vedeným kráľovnou Penthesileou, a Aténčanmi, vedenými Theseom alebo Heraklom. Vojna trvala 4 mesiace a skončila mierovou zmluvou v Horeomosiu, blízko chrámu Thesea. Amazonky tiež napadli Atény, aby si priniesli svoju kráľovnú domov, a vojna skončila, keď Antiope urobila mier medzi oboma stranami - alebo, alternatívne, keď zomrela v bitke.Existujú aj ďalšie príbehy o konfliktoch medzi amazonkami a starovekými Grékmi. Napríklad v jednom z príbehov hrdina Theseus zaútočil na amazonky a uniesol si ich kráľovnú. Amazonky reagovali tým, že vyhlásili vojnu proti Aténam, ale Theseus ich porazil po strašnej bitke. Počas trójskej vojny kráľovná amazoniek Penthesilea priviedla ďalšie vojská, aby pomohla Trójanom po smrti bojovníka Hektora. Za to ju grécky hrdina Achilleus zabil a potom sa zamiloval do jej mŕtveho tela.

Vojna s Gigantami

Vojna gigantov bola vojna medzi bohmi a gigantmi, ktorá sa odohrávala v pradávnych časoch. Príčinou vojny bola závisť a nenávisť gigantov voči bohom, ktorí zaujali ich miesto na Olympie. Giganti boli potomkami boha neba Urána a bohyne zeme Gaiy, ktorí sa narodili po tom, ako Uraán zavrhol svoje deti, ktoré mal s Gaiou.Giganti boli obrovskí, silní a nesmrteľní, pokiaľ sa nedotkli zeme. Bohovia museli použiť pomoc ľudí, zvierat a polobohov, aby porazili gigantov. Jednou z najdôležitejších postáv vojny bola Héra, manželka a sestra najvyššieho boha Dia, ktorá bola ochrankyňou manželstva a rodiny. Héra bola často cieľom útokov gigantov, ktorí sa snažili uniesť ju alebo ju zneuctiť.

Ďalší významní bohovia a bohyne

Starí Gréci uctievali veľké množstvo bohov (polyteizmus). Verili, že boh nad niečím vládne a že môže v niečom ľuďom pomáhať. Ich pokrmom bola ambrózia a nektár.

Boh/Bohyňa	Oblasť pôsobnosti
Zeus	Kráľ bohov a vládca neba, hromu a bleskov.
Héra	Bohyňa manželstva a kráľovná bohov, manželka Dia.
Poseidon	Boh mora, zemetrasení a koní.
Afrodita	Bohyňa lásky, krásy a vášne.
Hefaistos	Boh ohňa, kováčstva a remesiel.
Hádes	Boh podsvetia a vládcov duší mŕtvych.
Artemis	Bohyňa lovu, mesiaca a divokej prírody.
Aténa	Bohyňa múdrosti, vojny a remesiel.
Apolón	Boh slnka, hudby, proroctva a liečenia.

tags: #grecki #boh #vojny