Gréckokatolícky Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky Košice: História a Význam

Košice, metropola východného Slovenska, sa pýši bohatou históriou a množstvom významných pamiatok. Medzi ne patrí aj Gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky, ktorý zohráva dôležitú úlohu v duchovnom živote mesta a celého Košického kraja.

História Chrámu Narodenia Presvätej Bohorodičky

Základný kameň gréckokatolíckeho chrámu v Košiciach bol posvätený 25. apríla 1882 počas pôsobenia otca Júliusa Viszlockého vo farnosti. Na potrebu postavenia vlastného kostola gréckokatolíkov prvý upozornil farár Július Visloczky na zhromaždení veriacich 12. júna 1881.

Gréckokatolícka farská rada ustanovila stavebnú komisiu, na čele ktorej bol sudca krajského súdu Žigmund Ruszinkó. Z troch návrhov bol po pripomienkovaní v stavebnej komisii prijatý projekt a rozpočet stavby, ktoré vypracoval staviteľ Viliam Kolacsek. Ten bol so svojím spoločníkom Ľudovítom Schmiedtom poverený aj výstavbou kostola, ktorého základný kameň na pozemku darovanom mestom bol položený 25. apríla 1882.

V tom čase v košickej farnosti a jej 17 filiálnych obciach žilo 2 243 gréckokatolíkov. Kostol stavali na premočenom podloží, kde bola kedysi vodná priekopa mestského opevnenia, a preto z neho museli najprv odčerpať spodnú vodu a potom vybudovať základy hlboké až 6 metrov a široké 2 metre. Veže chrámu boli postavené vďaka finančnému prispeniu grófa Andrášiho z Krásnej Hôrky, ktorý v roku 1895 pomohol k ich dokončeniu.

Pre nedostatok finančných prostriedkov sa stavba predlžovala až do roku 1886. Do leta 1886 bol kostol postavený a zariadený, napriek tomu biskup nechcel povoliť jeho užívanie, kým nebudú omietnuté aj jeho vonkajšie múry. To sa vykonalo do konca roku a 26. decembra 1886 sa uskutočnila slávnostná posviacka chrámu zasväteného Narodeniu Presvätej Bohorodičky. Celebroval ju prešovský kanonik Ignác Sztempák za účasti početnej cirkevnej i svetskej honorácie a množstva veriacich, z ktorých iba jedna desatina sa vošla dovnútra kostola.

Pred Výstavbou Chrámu

Vikariát gréckokatolíkov bol v Košiciach zriadený v roku 1787, ale pre problémy so získaním sídla i vlastného kostola na vykonávanie liturgií ho v roku 1806 premiestnili do Prešova. Košickí gréckokatolíci, ktorých v tom čase nebolo ani 250, patrili do farnosti v Zdobe a na vykonávanie bohoslužieb využívali spočiatku kostol sv. Michala, neskôr aj Dóm, premonštrátsky a františkánsky kostol.

Výstavba samostatnej farskej budovy sa začala v roku 1852 na pozemku zakúpenom od kamenára Andreja Kriszta na Vonkajšej Strednej promenáde (dnes Moyzesova č. 40). Plány prízemnej budovy zhotovil košický staviteľ Gottfried Jeney ml. a do roku 1854 bola stavba dokončená, aj keď dlho ostala zvonku neomietnutá. Za budovou fary a južne od nej bola rozsiahla farská záhrada, na časti ktorej zásluhou správcu novozriadenej fary (1871) Mateja Bräuera pristaval murársky majster Štefan Laczko v roku 1874 rozsiahlejší dvorný trakt, kde boli aj byty pre sakristiána, kantora a ďalších nájomníkov.

Architektúra a Interiér

Chrám bol postavený v rokoch 1882 - 1898 v neorománskom slohu podľa projektu Viliama Kolatseka a staviteľa Ľudovíta Schmidta. Je to jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a dvojicou veží. Priestory lode sú zaklenuté troma klenbami.

Nástenné maľby sú dielom Jozefa Királya, neskôr ich premaľoval Štefan Hegedüš a v roku 1910 výmaľby celého interiéru realizoval Rudolf Orosz. Stropná maľba pozostáva z troch medailónov umiestnených na strednej osi klenby pozdĺž lode. Tvoria ich Krst Krista v Jordáne, Zmŕtvychvstanie Pána a Zoslanie Svätého Ducha. Kompozične sú doplnené bohato geometricky zdobenými pásmi, ktoré lemujú medailónky.

Autorom prístenných stĺpov je košický sochár a rezbár Andrej Bacsó. Balustrády s ozdobami na chóre vytvoril taliansky majster Domenico Riero. Za najstaršiu zachovalú maľbu sa považuje Panna Mária s Ježišom nad centrálnym oknom chrámu. V interiéri chrámu sa nachádza ikonostas dokončený roku 1902 košickým sochárom Jurajom Urrom a kazateľnica tiež zo začiatku 20. storočia.

Význam Chrámu Narodenia Presvätej Bohorodičky

Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky v Košiciach sa zriadením exarchátu stal katedrálou košického apoštolského exarchu a neskôr aj košického eparchiálneho biskupa. Tu sa 2. marca 1997 vladyka Milan Chautur, CSsR ujal svojho úradu apoštolského exarchu. Dňa 13. apríla 1997, za prítomnosti apoštolského nuncia v SR arcibiskupa Luigiho Dossenu a biskupov zo Slovenska i zahraničia, sa v katedrále konala slávnostná intronizácia prvého exarchu, vladyku Milana Chautura, CSsR.

História Košickej eparchie (nástupkyne Košického apoštolského exarchátu) začína dňom 21. februára 1997. V tento deň boli zverejnené dekréty č. 78/94 a č. 3/97 Kongregácie pre Východné cirkvi, ktoré oznámili, že Svätý Otec Ján Pavol II. ustanovil bulou Ecclesiales communitates nový apoštolský exarchát pre veriacich byzantského obradu so sídlom v Košiciach a za prvého apoštolského exarchu vymenoval vladyku Milana Chautura, CSsR, dovtedajšieho pomocného prešovského biskupa. Územie exarchátu bolo vyčlenené z vtedy jedinej gréckokatolíckej eparchie na území Slovenskej republiky so sídlom v Prešove.

Takmer presne po jedenástich rokoch od vyhlásenia Košického apoštolského exarchátu sa v pondelok 18. februára 2008 udiala v tejto mladej miestnej cirkvi ďalšia cirkevno-právna zmena. Za účasti J. Em. Kardinála Leonarda Sandriho, prefekta Kongregácie pre východné cirkví bol košický exarchát povýšený na eparchiu a vladyka Milan Chautur uvedený do úradu prvého košického eparchiálneho biskupa.

Dňa 24. júna 2021 pápež František prijal zrieknutie sa pastoračného riadenia Košickej eparchie predložené vladykom Milanom Chauturom CSsR a menoval za košického eparchiálneho biskupa vladyku Cyrila Vasiľa SJ, dovtedajšieho apoštolského administrátora sede plena Košickej eparchie, pričom mu ponechal titul arcibiskup.

Na území eparchie sa nachádza sedem pútnických miest, vrátane samotného chrámu v Košiciach (Narodenie presvätej Bohorodičky).

Gréckokatolícky Chrámový Zbor sv. Narodenia Presvätej Bohorodičky

Vzhľadom na dobré vzťahy Leva XIV. zaznamenáva kronika z roku 1851 chrámového zborového spevu nadväzuje aj zbor sv. Narodenia Presvätej Bohorodičky o. Vojtech Boháč. V cirkevnoslovanskom a slovenskom jazyku. Venuje sa aj ľudovému cirkevnému spevu - prostopíniju. Exarchátu. Medzinárodného festivalu duchovných piesní byzantského obradu. Na CD nosičoch.

Veľkou poctou bolo pre nás v roku 2021 sprevádzať svätú liturgiu slávenú pápežom Františkom 14.9.2021 v Prešove spolu s Gréckokatolíckym chrámovým zborom bl. P. P.

V dobe okolo roku 1851 žilo v Košiciach niečo menej ako 10 tisíc obyvateľov. Gréckokatolíci patrili k najchudobnejšej vrstve. Rímskokatolícky biskup Jozef Kunszt veľkodušne požičal kaplnku sv. Michala pri Dóme sv. Alžbety gréckokatolíkom. Osobitnú dôležitosť pri vedení liturgického spevu v byzantskej liturgii má kantor. Boli nimi Šimon Kalinovič a Ján Krafčík, košickí priemyselníci. Ich pôsobenie však bolo spojené s ťažkosťami.

V kronike sa píše: „Košický gréckokatolícky kantor, nedostatkom panského a akéhokoľvek cirkevného fondu, ako dosiaľ, tak ani v súčasnosti nedisponuje žiadnym riadnym platom, a kvôli tomu tu ani riadny a stály kantor nepríde. Nový košický kňaz Július Viszlócky zabezpečil kantorovi nielen stály príjem, ale poskytol mu na fare i bývanie. Bolo to práve v čase, kedy košickí gréckokatolíci stavali túto katedrálu. Pochopili, že podporou kantora bude zachovaná kvalita liturgických slávení. Bola to živná pôda pre dvoch význačných kantorov.

Začiatkom 20. storočia na jeho miesto nastúpil mladý, 23-ročný košický gréckokatolícky farník Alexander Sekerák.

V atmosfére všeobecne uvoľnenej politickej scény sa začala schádzať skupina ľudí, aby pod vedením p. Levka Dohoviča nacvičovala zborový spev. Boli to ľudia, ktorí po tak dlhej dobe potláčania náboženského prejavu mohli konečne spievať a počúvať krásny zborový spev, bytostne vlastný nášmu východnému obradu. Žiaľ táto doba netrvala dlho, lebo v čase normalizácie musel p. Pokračoval však v podobe mužskej skupiny, ktorú viedol pán Kica, učiteľ a kantor z Užhorodu. Jednalo sa o 46 mužov, ktorí pod jeho vedením pokračovali v nácvikoch. Vystupovali pri liturgii v chráme v Košiciach a v blízkom okolí. Táto ich činnosť bola ukončená po dvoch rokoch náhlym úmrtím p. Zrod Zboru sv.

Toto obdobie charakterizuje úsilie kaplána o. Vojtecha Boháča o pozdvihnutie úrovne chrámového spevu a osobitne liturgického ľudového spevu v slovenskom jazyku. Na jeseň 1984 o. Boháč vyhlásil z ambónu, že sa zakladá chrámový zbor, a vyzval veriacich, aby sa zapojili. Na nácviky, ktoré boli 2-krát týždenne začalo chodiť asi 35 ľudí. Vyžadovalo to od nich veľkú obetu.

Bolo potrebné riešiť zborový spev slovenskej liturgie, preto o. Boháč oslovil prof. Petra Škvareninu, aby zložil melódie na slovenský liturgický text. Tak sa stalo, že Zbor sv.

V roku 1991 odovzdal dirigentskú taktovku p. Počas polroka pripravil zbor na prvú skúšku ohňom, a to účinkovanie pri návšteve pápeža Jána Pavla II. Okrem častejšieho zapájania sa do liturgického života v chráme, zbor dostal odvahu zúčastňovať sa aj na Medzinárodnom festivale grécko-katolíckych speváckych zborov, ktorý sa úspešne rozbiehal v Košiciach. Vystupoval aj v Slovenskom rozhlase a nahral audiokazetu. V tomto období vycestoval aj do zahraničia a to do Maďarska, Talianska a Španielska. Pamätný bol spev v priamom prenose z Vatikánskeho rozhlasu počas zájazdu do Talianska v roku 1992. V roku 1996 sa dirigentskej taktovky ujala Lucia Lovašová.

Okrem toho, že zbor pod jej odborným vedením zvyšoval úroveň umeleckého prejavu, začal sa vážne venovať rozvoju ľudového liturgického spevu - prostopíniju. Zbor sa poctivo pripravoval okrem liturgií aj na večierne a iné formy bohoslužieb. Postupne prišlo pravidelné spievanie na liturgiách v Slovenskom rozhlase a televízii a hlavne v Rádiu Lumen. Aby sme nehovorili len o práci a nácvikoch, členovia zboru sa vedia aj zabaviť. Známe sú oslavy narodenín členov zboru, kde ako jedna veľká rodina prežívajú svoje radosti a strasti. Zúčastňujú sa duchovných cvičení a rôznych sústredení. V neposlednom rade treba spomenúť snahu členov zboru o vzdelávanie a zdokonaľovanie sa v histórii a spoločenskom dianí nielen u nás na Slovensku, ale aj v Európe. Prejavuje sa to v plánovaní a uskutočňovaní rôznych zájazdov s určitou témou. Kresťanské národy a ich dejiny v Arménsku a Gruzínsku v roku 2018.

Významné vystúpenia zboru:

• 1990 - Vystúpenie počas návštevy pápeža Jána Pavla II.
• 1995 - Vystúpenie počas návštevy pápeža Jána Pavla II.
• 2022 - 2.
• 2023 - vo Viedni sme spievali na svätej liturgii pri spomienkovom podujatí a konferencií gréckokatolíckych biskupov strednej Európy pri príležitosti 250.
• 2024 - 3.

Košická Eparchia Dnes

Z celkového počtu obyvateľov žijúcich na území Košickej eparchie, tvorí komunita gréckokatolíkov približne 9,5 percenta, vyjadrené v číslach podľa sčítania obyvateľov v roku 2021 bol celkový počet obyvateľov v Košickom kraji 782 216, z ktorých sa 74 240 hlásilo ku Gréckokatolíckej cirkvi.

V súčasnosti (k 31.1.2022) je Košická eparchia spoločenstvom približne 75 tisíc gréckokatolíkov žijúcich v 98 farnostiach, siedmich protopresbyterátoch (dekanátoch), 17 mestách, 440 obciach, o ktorých sa stará 174 kňazov, z ktorých sú 16 rehoľníci, 3 mnísi, 13 dôchodcovia, 9 vykonávajú pastoračnú službu v zahraničí a 3 pôsobia v Ordinariáte OS a OZ SR. Na území eparchie pôsobí v niekoľkých rehoľných domoch aj 31 rehoľných sestier. Na kňazstvo sa pripravuje 25 seminaristov.

Od roku 1997 bolo na území Košickej eparchie zriadených 18 farností, posvätených 26 nových chrámov a 21 nových farských budov. Kláštorný chrám Zostúpenia svätého Ducha v Michalovciach, kde sú uložené ostatky blahoslaveného Metoda Dominika Trčku CSsR, bol v roku 2012 povýšený na „baziliku minor.“ Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky v Klokočove, v najvýznamnejšom pútnickom mieste Košicke eparchie, ktoré si v roku 2020 pripomenulo 350. výročie od zázračného slzenia ikony Presvätej Bohorodičky, bol v roku 2020 spojený duchovným putom s rímskou pápežskou bazilikou Santa Maria Maggiore.

V deň sviatku Zvestovania Presvätej Bohorodičke 25. marca 2021 bol v celej Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku vyhlásený nový mariánsky sviatok s titulom Pamiatka zázračnej klokočovskej ikony Presvätej Bohorodičky, patrónky Zemplína. Zároveň bola klokočovská Bohorodička vyhlásená za patrónku východoslovenského regiónu, ktorý sa historicky nazýva Zemplín. Nový sviatok sa bude sláviť každoročne prvú nedeľu v mesiaci október. V prípade, že na prvú nedeľu pripadne dátum 1. október, čo je sviatok Pokrova - Ochrany Presvätej Bohorodičky, liturgická spomienka klokočovskej ikony sa bude sláviť nasledujúcu nedeľu.

Na sviatok sv. apoštolov Petra a Pavla na svätej omši, ktorej predsedal pápež František v Bazilike sv. Petra, bola vystavená aj ikona Klokočovskej Bohorodičky. V ten deň zároveň pápež požehnal aj korunky, ktorými bol klokočovský obraz korunovaný počas návštevy Svätého Otca Františka v Prešove v septembri 2021.

V posledných rokoch sa mesto Košice stáva cieľom migrácie mnohých gréckokatolíkov z východného Slovenska, ale aj študentov a pracujúcich z Ukrajiny, ktorí sa tiež hlásia ku Gréckokatolíckej cirkvi. Aj z tohto dôvodu boli v roku 2020 zriadené v Košiciach dve nové farnosti, aby sa zlepšila pastoračná starostlivosť o gréckokatolíkov v druhom najväčšom meste Slovenska.

Dejiny eparchie v Košiciach sú zatiaľ krátkymi dejinami; stoja na svojom začiatku. Ako nástupcovia sv. Petra sa usilujeme s veľkou starostlivosťou zabezpečovať duchovné dobro Pánovho stáda.

Konfesionálna štruktúra Košického kraja

Nasledujúca tabuľka zobrazuje konfesionálnu štruktúru obyvateľstva v Košickom kraji:

Ekumenické Spoločenstvo v Košiciach vzniklo r. 1994 dobrovoľne, neformálne. Sú to tieto subjekty: Apoštolská cirkev, Bratská jednota baptistov, Cirkev bratská, Československá cirkev husitská, Evanjelická cirkev a.v., Gréckokatolícka cirkev, Reformovaná kresť. cirkev a Rímskokatolícka cirkev. Stretávania sú pravidelné. Miestom stretnutí býva Teologická fakulta v Košiciach, Katolíckej univerzity v Ružomberku. V budove TF KU je aj sídlo Ekumenického spoločenstva na území mesta Košice.

Každoročne konáme niekoľko významných bohoslužieb a aktivít. Sú to Ekumenická bohoslužba koncom januára, Pašiový sprievod na Veľký piatok a ďakovná bohoslužba slova za úrodu v jeseni. Mesto Košice už tradične pripravuje Festival sakrálneho umenia, do ktorého aktívne vstupujeme koordinovanými bohoslužbami v rámci každej cirkvi.

tags: #grecko #katolicky #chram #narodenia #presvatej #bohorodicky