Mesto Čadca sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska, v severnej časti regiónu Kysuce a je vstupnou bránou na Slovensko z Českej republiky a Poľska. Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1565. V roku 1778 kráľovná Mária Terézia povýšila obec Čadca na mestečko s právom konať štyri výročné jarmoky.
Ďalším dôležitým dňom v histórii mesta i celého národa bol 4. december 1848, kedy počas tzv. zimného ťaženia slovenských dobrovoľníkov bojujúcich za slobodu národa, bola Čadca politickým a vojenským centrom slovenského povstania. 6. decembra vydala Slovenská národná rada v Čadci výzvu k slovenskému národu, v ktorej vysvetlila svoje ciele a požiadavky na podporu boja proti maďarskému útlaku a vyzvala obyvateľstvo k vstupu do slovenského dobrovoľníckeho zboru.
Mesto sa takto stalo, hoci iba na pár dní, hlavným mestom oslobodzovaného Slovenska. V súčasnosti je Čadca okresné mesto s rozlohou 57 km2, ktoré patrí do Žilinského kraja. Počtom obyvateľov (cca 27000) sa mesto zaraďuje medzi stredne veľké mestá Slovenska. Mesto leží na brehoch rieky Kysuca a jej prítokov (Čierňanka, Milošovský, Čadecký a Bukovský potok, Rieka) v nadmorskej výške 415 m n. m. Čadca sa nachádza v mierne teplej oblasti s dostatkom zrážok, ktoré sú pomerne rovnomerne rozložené počas celého roka.
Mesto Čadca sa nachádza v blízkosti CHKO Kysuce a jeho bohatstvo spočíva v okolitej prírode, zaujímavých horských scenériách a krásnych tichých lesoch. Mesto Čadca a región Kysuce ponúkajú ich návštevníkom veľa. Územie v okolí terajšej Čadce patrilo v tom čase do chotára obce Krásno, ktorá bola majetkom Strečianskeho panstva.
Valasi tu osídľovali aj Budatínske panstvo, kvôli čomu dochádzalo medzi nimi k dlhotrvajúcim majetkovým sporom. O tento priestor sa zaujímali aj zemepáni z Tešínska a Źyviecka, pretože v tom čase nebola ešte ustálená hranica medzi Slovenskom (začleneným do Uhorska), susedným Sliezskom a Poľskom. K sporom dochádzalo nielen medzi majiteľmi panstiev, ale aj medzi osadníkmi. V zázname o riešení takého sporu v roku 1565 sa spomína "dorf Tzaczka". Tento záznam sa považuje za prvý písomný doklad o existencii Čadce.
Názov sídla súvisí pravdepodobne so spôsobom získavania voľných plôch na pašu a neskôr i na pestovanie plodín. Tieto plochy sa získavali vypaľovaním (žiarením) rúbanísk, pri ktorom vznikal v slabo prevetrávaných dolinách dym, drevo čadilo, čo mohlo dať základ názvu Čadca. Tento názor potvrdzujú aj ďalšie miestne názvy Žarec, Čadečka, Horelica, ba i názov susednej obce Oščadnica. Zaujímavý je aj vývoj transkripcie tohoto názvu. V rôznych historických listinách sa stretávame s pomenovaním Chatcha, Czacza, Szattcza, Chatcza, Čatca, Czača.
Počet obyvateľov Čadce sa z roka na rok zvyšoval. V roku 1676, bola už v Čadci založená rímsko - katolícka farnosť a postavený bol aj prvý (drevený) kostol, zasvätený svätému Bartolomejovi. Postava tohoto svätca bola neskôr pojatá do mestského erbu. V 17. storočí sa rozvinula ďalšia forma osídľovania - kopaničiarska. Zemepáni prideľovali osadníkom pásy zeme (spravidla od rieky po okraj chotára) zvané zárubky. Týmto spôsobom sa osídľovali okolité obce a aj odľahlejšie časti chotára Čadce. Obec takto postupne získavala dvojaký charakter: ústredie plnilo isté mestské funkcie (remeslá, obchod), zatiaľ čo na osadách prevládala poľnohospodárska činnosť.
Začiatkom 18. storočia tu zriadili pobočku žilinskej poštovej stanice. V rokoch 1734 - 35 bol vybudovaný terajší kostol sv. Bartolomeja. V roku 1773, keď sa ustálili hranice medzi Uhorskom a Sliezskom. Čadca sa v tom čase stala strediskom kysuckého dištriktu Strečianskeho panstva, čo podnietilo jej hospodársky vzostup. Dôležitý dátum v histórii Čadce je 9. január 1778, keď kráľovná Mária Terézia povýšila obec "Csatza" na mestečko (oppidum) s právom konať štyri výročné jarmoky.
4. december 1848 sa stal ďalším dôležitým medzníkom v histórii mesta, keď v rámci druhého tzv. zimného ťaženia obsadili cisárske vojská spolu so slovenskými dobrovoľníkmi Čadcu. Spolu s nimi prišli do mesta vodcovia Slovenského povstania Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban a vojenskí velitelia povstalcov F. Zach, a B. Bloudek. 6. decembra vydala Slovenská národná rada v Čadci výzvu k slovenskému národu, v ktorej vysvetlila svoje ciele a požiadavky na podporu boja proti maďarskému útlaku a vyzvala obyvateľstvo k vstupu do slovenského dobrovoľníckeho zboru. Prihlásilo sa 30 dobrovoľníkov. Mesto sa takto stalo - hoci iba na pár dní - hlavným mestom oslobodzovaného Slovenska.
Kostol sv. Bartolomeja apoštola predstavuje najstarší sakrálny objekt horných Kysúc, ktorý môžeme obdivovať i v súčasnosti. Bol postavený v rokoch 1734 - 1735 v barokovom slohu. Neskôr boli po ľavej a pravej strane veže dobudované dve kaplnky. Kostol sv. Bartolomeja bol zasvätený sv. Bartolomejovi, patrónovi kostola.

Výsadba stromčekov a spomienka na osobnosti mesta
Sadenie stromčekov (NOVÁ ZÁHRADA)
Keď nedávno odišla do športového nebíčka legendárna Mária Marcibálová, povedala si, že by bolo pekné a prínosné venovať výsadbu stromčekov osobnostiam mesta. Inšpirovala sa krásnymi alejami, ktoré vyrástli napríklad v českom meste Kroměříž alebo v parku Stromovka v Prahe.
„Po komunikácii s kompetentnými a priateľmi sme do ankety navrhli 26 osobností. Ľudia následne na sociálnej sieti vybrali a pripomienkovali, po kom by chceli stromčeky pomenovať. Mňa vždy zaujímal názor ľudí, je to pre mňa spätná väzba.“
Pätnásť líp a dva javory vysadili v priebehu júna na sídlisku Kýčerka. Stromy nielenže skvalitnia životné prostredie a skrášlia najväčšie čadčianske sídlisko, ale tamojším obyvateľom budú pripomínať aj osobnosti mesta Čadca.
Ľudia vyberali osobnosti v ankete, najviac hlasov udelili dlhoročnej učiteľke telesnej výchovy Márii Marcibálovej.

Osobnosti, ktorým boli stromy venované:
- Anna Čerchlová - učiteľka, bývalá riaditeľka Gymnázia J. M. Hurbana v Čadci
- Mária Húšťavová - etnografka, publicistka, bývalá riaditeľka Kysuckého múzea v Čadci
- Anna Straková - bývalá riaditeľka Domu kultúry v Čadci
- Rudolf Dubovský - učiteľ, ochotnícky herec, bývalý dlhoročný riaditeľ ZŠ na Rázusovej ulici
- Mária a Pavol Jurgovci - folkloristi, speváci ľudových piesní
- Ladislav Kopecký - choreograf, bývalý umelecký vedúci FS Kysučan
- Jozef Vrábel - choreograf, bývalý dlhoročný umelecký vedúci FS Kysučan
- Vladimír Pavlík - lekár, primár chirurgického oddelenia
- Matúš Briestenský - pedagóg, dlhoročný vedúci šachového klubu v Čadci
- Karol Kállay - fotograf
- Emil Floriš - kňaz, dekan, farnosť Čadca - mesto
- Mária Marcibálová - učiteľka, športovkyňa - bežkyňa
- Miroslav Golis - fotograf, ochranár, manažér
- Ján Činčala - riaditeľ Červeného kríža
- Ivan Hálek - lekár, spisovateľ, politik, prekladateľ
- Peter Jilemnický - spisovateľ, novinár, učiteľ
- Vladimír Adámek - pedagóg, fotograf
Kapláni pôsobiaci vo farnosti Čadca
- Mgr. Štefan Lašokaplán (od 1. 7. 2022)
- Mgr. Matúš Mažgutkaplán (od 1. 7. 2023)
Kňazi pôsobiaci vo farnosti Čadca v minulosti
- Štefan Beniač (1891 - 1901)
- Eleutér Cseffalvay (1898 - 1900)
- Tomáš Ružička (1899 - 1900)
- Štefan Krautmann (1901 - 1904)
- František Filkorn (1904 - 1906)
- Vojtech Aništik (1910)
- Cyril Žembery (1914 - 1916)
- Štefan Schmidt (1915 - 1916)
- Anton Kompánek (1916 - 1917)
- Štefan Fundárek (1917 - 1918, 1923 - 1924)
- František Herodek (1919 - 1921)
- Jozef Cisár (1921)
- Ján M. Porubský (1921 - 1922)
- Vojtech Jánsky (1922 - 1923)
- František Bartaček (1927)
- Pavol Kolár (1927 - 1929)
- Ladislav St. Laco (1929 - 1933)
- Dezider Kišš (1932 - 1934)
- Jozef Štefánek (1934 - 1937)
- Rudolf Jánoš (1938 - 1939)
- Karol Steszkál (1938 - ???)
- Albert Hedera (1939 - 1940)
- Ferdinand Foltán (1940)
- Ladislav Mišák (1940 - 1942)
- Aladár Struhár (1942 - 1945)
- Štefan Palkovič (1952 - 1954)
- Ladislav Belás (1954 - 1963)
- Anton Martinik (1963 - 1967)
- Ivan Máhrik (1967 - 1970)
- Justín Jurga (1970 - 1971)
- Jozef Noga (1970 - 1973)
- Jaroslav Roman (1971 - 1972)
- Peter Danihel (1972 - 1973)
- Milan Kavor (1973 - 1977)
- Ján Ondrejička (1976 - 1979)
- Jozef Pavlásek (1977 - 1978)
- Ladislav Gura (1979 - 1985)
- Jozef Dvorský (1980 - 1982)
- Stanislav Belák (1982 - 1983)
- Stanislav Duník (1985 - 1986)
- Dominik Gurín (1986 - 1990)
- Štefan Dzurianik (1988)
- Pavol Mazúch (1989)
- Ján Hlaváč (1990 - 1993)
- Pavol Kalabus (1990)
- František Kovács (1990 - 1992)
- Miroslav Lysičan (1990)
- Jozef Petráš (1992 - 1993)
- Ivan Špánik (1992 - 1994)
- Milan Kováč (1993 - 1994)
- Stanislav Strapko (1993 - 1995)
- Stanislav Ďungel (1994 - 1995)
- Ivan Kňaze (1994 - 1997)
- Pavol Maretta (1995 - 1996)
- Peter Korenčiak (1996 - 1997)
- Štefan Vojtek (1996 - 1997)
- Dušan Monček (1997 - 1998)
- Marek Smatana (1997 - 1999)
- Peter Zimen (1997 - 1998)
- Štefan Bukovan (1998 - 1999, 2000)
- Andrej Mátel (1998 - 1999)
- Miroslav Hoždora (1999 - 2000)
- Igor Vaňo (1999 - 2000)
- Peter Kaštan (2000 - 2002)
- Jozef Sudor (2001 - 2002)
- Jaroslav Tarhaj (2001 - 2002)
- Jozef Balaj (2002)
- Ľubomír Bollo (2002 - 2004)
- Ján Slávik (2002 - 2005)
- Martin Fukas (2004 - 2006)
- Peter Švec (2004 - 2005)
- Peter Dubec (2005 - 2006)
- Henrich Neviďanský (2005 - 2007)
- Martin Adamčík (2006 - 2011)
- Jaroslav Mujgoš (2006 - 2007)
- Miroslav Bilčík (2007 - 2010)
- Slavomír Trnka (2007 - 2008)
- Ján Vrbata (2010 - 2011)
- Róbert Hanuliak (2011 - 2012)
- Martin Lisík (2011 - 2012)
- Michal Melišík (2011 - 2015)
- Pavol Klimek (2012 - 2013)
- Jozef Lazový (2013 - 1917)
- Ondrej Gašica (2015 - 1917)
- Michal Svatený (2017 - 2019)
- Igor Škrabák (2017-2020)
- Jaroslav Šmehil (2019-2023)
- Martin Maliniak (2020-2022)