Farnosť Čadca a história stromčekov

Mesto Čadca sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska, v severnej časti regiónu Kysuce a je vstupnou bránou na Slovensko z Českej republiky a Poľska. Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1565. V roku 1778 kráľovná Mária Terézia povýšila obec Čadca na mestečko s právom konať štyri výročné jarmoky.

Ďalším dôležitým dňom v histórii mesta i celého národa bol 4. december 1848, kedy počas tzv. zimného ťaženia slovenských dobrovoľníkov bojujúcich za slobodu národa, bola Čadca politickým a vojenským centrom slovenského povstania. 6. decembra vydala Slovenská národná rada v Čadci výzvu k slovenskému národu, v ktorej vysvetlila svoje ciele a požiadavky na podporu boja proti maďarskému útlaku a vyzvala obyvateľstvo k vstupu do slovenského dobrovoľníckeho zboru.

Mesto sa takto stalo, hoci iba na pár dní, hlavným mestom oslobodzovaného Slovenska. V súčasnosti je Čadca okresné mesto s rozlohou 57 km², ktoré patrí do Žilinského kraja. Počtom obyvateľov (cca 27000) sa mesto zaraďuje medzi stredne veľké mestá Slovenska. Mesto leží na brehoch rieky Kysuca a jej prítokov (Čierňanka, Milošovský, Čadecký a Bukovský potok, Rieka) v nadmorskej výške 415 m n. m. Čadca sa nachádza v mierne teplej oblasti s dostatkom zrážok, ktoré sú pomerne rovnomerne rozložené počas celého roka.

Mesto Čadca sa nachádza v blízkosti CHKO Kysuce a jeho bohatstvo spočíva v okolitej prírode, zaujímavých horských scenériách a krásnych tichých lesoch. Mesto Čadca a región Kysuce ponúkajú ich návštevníkom veľa. Územie v okolí terajšej Čadce patrilo v tom čase do chotára obce Krásno, ktorá bola majetkom Strečianskeho panstva.

Valasi tu osídľovali aj Budatínske panstvo, kvôli čomu dochádzalo medzi nimi k dlhotrvajúcim majetkovým sporom. O tento priestor sa zaujímali aj zemepáni z Tešínska a Źyviecka, pretože v tom čase nebola ešte ustálená hranica medzi Slovenskom (začleneným do Uhorska), susedným Sliezskom a Poľskom. K sporom dochádzalo nielen medzi majiteľmi panstiev, ale aj medzi osadníkmi. V zázname o riešení takého sporu v roku 1565 sa spomína "dorf Tzaczka". Tento záznam sa považuje za prvý písomný doklad o existencii Čadce.

Názov sídla súvisí pravdepodobne so spôsobom získavania voľných plôch na pašu a neskôr i na pestovanie plodín. Tieto plochy sa získavali vypaľovaním (žiarením) rúbanísk, pri ktorom vznikal v slabo prevetrávaných dolinách dym, drevo čadilo, čo mohlo dať základ názvu Čadca. Tento názor potvrdzujú aj ďalšie miestne názvy Žarec, Čadečka, Horelica, ba i názov susednej obce Oščadnica. Zaujímavý je aj vývoj transkripcie tohoto názvu. V rôznych historických listinách sa stretávame s pomenovaním Chatcha, Czacza, Szattcza, Chatcza, Čatca, Czača.

Počet obyvateľov Čadce sa z roka na rok zvyšoval. V roku 1676, bola už v Čadci založená rímsko - katolícka farnosť a postavený bol aj prvý (drevený) kostol, zasvätený svätému Bartolomejovi. Postava tohoto svätca bola neskôr pojatá do mestského erbu. V 17. storočí sa rozvinula ďalšia forma osídľovania - kopaničiarska. Zemepáni prideľovali osadníkom pásy zeme (spravidla od rieky po okraj chotára) zvané zárubky. Týmto spôsobom sa osídľovali okolité obce a aj odľahlejšie časti chotára Čadce. Obec takto postupne získavala dvojaký charakter: ústredie plnilo isté mestské funkcie (remeslá, obchod), zatiaľ čo na osadách prevládala poľnohospodárska činnosť.

Začiatkom 18. storočia tu zriadili pobočku žilinskej poštovej stanice. V rokoch 1734 - 35 bol vybudovaný terajší kostol sv. Bartolomeja. V roku 1773, keď sa ustálili hranice medzi Uhorskom a Sliezskom. Čadca sa v tom čase stala strediskom kysuckého dištriktu Strečianskeho panstva, čo podnietilo jej hospodársky vzostup. Dôležitý dátum v histórii Čadce je 9. január 1778, keď kráľovná Mária Terézia povýšila obec "Csatza" na mestečko (oppidum) s právom konať štyri výročné jarmoky.

4. december 1848 sa stal ďalším dôležitým medzníkom v histórii mesta, keď v rámci druhého tzv. zimného ťaženia obsadili cisárske vojská spolu so slovenskými dobrovoľníkmi Čadcu. Spolu s nimi prišli do mesta vodcovia Slovenského povstania Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban a vojenskí velitelia povstalcov F. Zach, a B. Bloudek. 6. decembra vydala Slovenská národná rada v Čadci výzvu k slovenskému národu, v ktorej vysvetlila svoje ciele a požiadavky na podporu boja proti maďarskému útlaku a vyzvala obyvateľstvo k vstupu do slovenského dobrovoľníckeho zboru. Prihlásilo sa 30 dobrovoľníkov. Mesto sa takto stalo - hoci iba na pár dní - hlavným mestom oslobodzovaného Slovenska.

Kostol sv. Bartolomeja apoštola predstavuje najstarší sakrálny objekt horných Kysúc, ktorý môžeme obdivovať i v súčasnosti. Bol postavený v rokoch 1734 - 1735 v barokovom slohu. Neskôr boli po ľavej a pravej strane veže dobudované dve kaplnky. Kostol sv. Bartolomeja bol zasvätený sv. Bartolomejovi, patrónovi kostola.

Výsadba stromčekov a spomienka na osobnosti mesta

Za peknou myšlienkou stojí zástupkyňa primátora okresného mesta Xénia Šurhaňáková. „Ten nápad mi skrsol z viacerých dôvodov. Okrem iného sa neskutočne dlho ťahá proces vyšetrovania vyrúbaných líp na Ulici Andreja Hlinku, ktorý zasiahol všetkých obyvateľov mesta. Verím, že sa raz dopátrame k pravde a zistíme, kto je za výrub zodpovedný,“ hovorí Xénia Šurhaňáková.

Keď nedávno odišla do športového nebíčka legendárna Mária Marcibálová, povedala si, že by bolo pekné a prínosné venovať výsadbu stromčekov osobnostiam mesta. Inšpirovala sa krásnymi alejami, ktoré vyrástli napríklad v českom meste Kroměříž alebo v parku Stromovka v Prahe.

„Po komunikácii s kompetentnými a priateľmi sme do ankety navrhli 26 osobností. Ľudia následne na sociálnej sieti vybrali a pripomienkovali, po kom by chceli stromčeky pomenovať. Mňa vždy zaujímal názor ľudí, je to pre mňa spätná väzba.“

Pätnásť líp a dva javory vysadili v priebehu júna na sídlisku Kýčerka. Stromy nielenže skvalitnia životné prostredie a skrášlia najväčšie čadčianske sídlisko, ale tamojším obyvateľom budú pripomínať aj osobnosti mesta Čadca.

Ľudia vyberali osobnosti v ankete, najviac hlasov udelili dlhoročnej učiteľke telesnej výchovy Márii Marcibálovej.

Osobnosti, ktorým boli stromy venované:

• Anna Čerchlová - učiteľka, bývalá riaditeľka Gymnázia J. M. Hurbana v Čadci
• Mária Húšťavová - etnografka, publicistka, bývalá riaditeľka Kysuckého múzea v Čadci
• Anna Straková - bývalá riaditeľka Domu kultúry v Čadci
• Rudolf Dubovský - učiteľ, ochotnícky herec, bývalý dlhoročný riaditeľ ZŠ na Rázusovej ulici
• Mária a Pavol Jurgovci - folkloristi, speváci ľudových piesní
• Ladislav Kopecký - choreograf, bývalý umelecký vedúci FS Kysučan
• Jozef Vrábel - choreograf, bývalý dlhoročný umelecký vedúci FS Kysučan
• Vladimír Pavlík - lekár, primár chirurgického oddelenia
• Matúš Briestenský - pedagóg, dlhoročný vedúci šachového klubu v Čadci
• Karol Kállay - fotograf
• Emil Floriš - kňaz, dekan, farnosť Čadca - mesto
• Mária Marcibálová - učiteľka, športovkyňa - bežkyňa
• Miroslav Golis - fotograf, ochranár, manažér
• Ján Činčala - riaditeľ Červeného kríža
• Ivan Hálek - lekár, spisovateľ, politik, prekladateľ
• Peter Jilemnický - spisovateľ, novinár, učiteľ
• Vladimír Adámek - pedagóg, fotograf

Kapláni pôsobiaci vo farnosti Čadca

1. Mgr. Štefan Lašokaplán (od 1. 7. 2022)
2. Mgr. Matúš Mažgutkaplán (od 1. 7. 2023)

Kňazi pôsobiaci vo farnosti Čadca v minulosti

1. Štefan Beniač (1891 - 1901)
2. Eleutér Cseffalvay (1898 - 1900)
3. Tomáš Ružička (1899 - 1900)
4. Štefan Krautmann (1901 - 1904)
5. František Filkorn (1904 - 1906)
6. Vojtech Aništik (1910)
7. Cyril Žembery (1914 - 1916)
8. Štefan Schmidt (1915 - 1916)
9. Anton Kompánek (1916 - 1917)
10. Štefan Fundárek (1917 - 1918, 1923 - 1924)
11. František Herodek (1919 - 1921)
12. Jozef Cisár (1921)
13. Ján M. Porubský (1921 - 1922)
14. Vojtech Jánsky (1922 - 1923)
15. František Bartaček (1927)
16. Pavol Kolár (1927 - 1929)
17. Ladislav St. Laco (1929 - 1933)
18. Dezider Kišš (1932 - 1934)
19. Jozef Štefánek (1934 - 1937)
20. Rudolf Jánoš (1938 - 1939)
21. Karol Steszkál (1938 - ???)
22. Albert Hedera (1939 - 1940)
23. Ferdinand Foltán (1940)
24. Ladislav Mišák (1940 - 1942)
25. Aladár Struhár (1942 - 1945)
26. Štefan Palkovič (1952 - 1954)
27. Ladislav Belás (1954 - 1963)
28. Anton Martinik (1963 - 1967)
29. Ivan Máhrik (1967 - 1970)
30. Justín Jurga (1970 - 1971)
31. Jozef Noga (1970 - 1973)
32. Jaroslav Roman (1971 - 1972)
33. Peter Danihel (1972 - 1973)
34. Milan Kavor (1973 - 1977)
35. Ján Ondrejička (1976 - 1979)
36. Jozef Pavlásek (1977 - 1978)
37. Ladislav Gura (1979 - 1985)
38. Jozef Dvorský (1980 - 1982)
39. Stanislav Belák (1982 - 1983)
40. Stanislav Duník (1985 - 1986)
41. Dominik Gurín (1986 - 1990)
42. Štefan Dzurianik (1988)
43. Pavol Mazúch (1989)
44. Ján Hlaváč (1990 - 1993)
45. Pavol Kalabus (1990)
46. František Kovács (1990 - 1992)
47. Miroslav Lysičan (1990)
48. Jozef Petráš (1992 - 1993)
49. Ivan Špánik (1992 - 1994)
50. Milan Kováč (1993 - 1994)
51. Stanislav Strapko (1993 - 1995)
52. Stanislav Ďungel (1994 - 1995)
53. Ivan Kňaze (1994 - 1997)
54. Pavol Maretta (1995 - 1996)
55. Peter Korenčiak (1996 - 1997)
56. Štefan Vojtek (1996 - 1997)
57. Dušan Monček (1997 - 1998)
58. Marek Smatana (1997 - 1999)
59. Peter Zimen (1997 - 1998)
60. Štefan Bukovan (1998 - 1999, 2000)
61. Andrej Mátel (1998 - 1999)
62. Miroslav Hoždora (1999 - 2000)
63. Igor Vaňo (1999 - 2000)
64. Peter Kaštan (2000 - 2002)
65. Jozef Sudor (2001 - 2002)
66. Jaroslav Tarhaj (2001 - 2002)
67. Jozef Balaj (2002)
68. Ľubomír Bollo (2002 - 2004)
69. Ján Slávik (2002 - 2005)
70. Martin Fukas (2004 - 2006)
71. Peter Švec (2004 - 2005)
72. Peter Dubec (2005 - 2006)
73. Henrich Neviďanský (2005 - 2007)
74. Martin Adamčík (2006 - 2011)
75. Jaroslav Mujgoš (2006 - 2007)
76. Miroslav Bilčík (2007 - 2010)
77. Slavomír Trnka (2007 - 2008)
78. Ján Vrbata (2010 - 2011)
79. Róbert Hanuliak (2011 - 2012)
80. Martin Lisík (2011 - 2012)
81. Michal Melišík (2011 - 2015)
82. Pavol Klimek (2012 - 2013)
83. Jozef Lazový (2013 - 1917)
84. Ondrej Gašica (2015 - 1917)
85. Michal Svatený (2017 - 2019)
86. Igor Škrabák (2017-2020)
87. Jaroslav Šmehil (2019-2023)
88. Martin Maliniak (2020-2022)

tags: #farnost #cadca #l #stromcek