Gréckokatolícka cirkev má na Slovensku bohatú históriu a tradície. V tomto článku sa pozrieme na históriu a súčasnosť gréckokatolíckej cirkvi v Hanušovciach nad Topľou.
Gréckokatolícky chrám v Hanušovciach nad Topľou.
Vznik farnosti a výstavba chrámu
Gréckokatolícka farnosť v Hanušovciach nad Topľou vznikla odlúčením z farnosti Remeniny 1. februára 2000. Zakladajúcu listinu podpísal otec.
Vďaka nadáciám PRO DOMO DEI, KIRCHE IN NOT a obetám veriacich gréckokatolíckej farnosti Hanušovce nad Topľou sa gréckokatolíci v Hanušovciach dočkali nového chrámu a 3. august 2003 bol dňom, kedy prešovský eparcha Mons. ThDr. Ján Babjak SJ chrám posvätil. V júli 2001, na základe stavebného povolenia, boli započaté práce na stavbe nového chrámu, ktorého základný kameň bol posvätený 9. decembra 2001.
Pastoračné centrum
21. november 2010 bol ďalším významným dňom farnosti, kedy Mons. ThDr. Ján Babjak SJ, už ako prešovský arcibiskup, posvätil nové pastoračné centrum.
Toto nové farské centrum, zasvätené tiež biskupovi P.P. Gojdičovi, bolo postavené vrámci Programu Iniciatívy spoločenstva INTERREG III/A Poľsko - Slovenská republika, keď sa družobným partnerom stala Gmina Nozdrzec.
Filiálna obec Bystré
5. júna 2005 sa začali pravidelné bohoslužby pre gréckokatolíkov aj v obci Bystré, ktorá je filiálnou obcou farnosti. Bohoslužby sa praktizujú v rímskokatolíckom Pastoračnom dome - Kolónii.
Ak si zoberieme historické štatistiky, tak už z roku 1749 existujú archívne dokumenty, v ktorých sa píše, že v tomto roku bolo v obci evidovaných 163 gréckokatolíkov, čo bolo najviac v Bystrom (evanjelikov a.v. 162, rímskokatolíkov 119...). V roku 2001 sa ku gréckokatolíckemu obradu prihlásilo 148 veriacich.
OS 75 JURAJ JAKUŠIČ - vnuk Juraja Turza sa zaslúžil o vznik Gréckokatolíckej cirkvi
Život veriacich
Život gréckokatolíckych veriacich však nie je obmedzený iba na bohoslužby. Veriaci sa zúčastňujú mnohých iných aktivít vrámci Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, organizujú výlety, tábory pre deti, či púte.
Roky totalitného režimu, roky likvidácie, prenasledovania gréckokatolíckej Cirkvi mali za následok strácanie autentickosti a odklon od starootcovských tradícií. Častá konfrontácia s rímskou bohoslužbou v tomto období, mala za následok odsúvanie, ba dokonca odbúravanie východných zvláštností bohoslužobného života.
V náväznosti na to, sv. otec Ján Pavol II. v dekréte o východných cirkvách Orientalium Ecclesiarum vyslovil zaujímavú myšlienku: „Nech všetci východní kresťania vedia a sú presvedčení, že si môžu, ba majú navždy zachovať svoje právoplatné liturgické obrady a spôsob života a že sa nemajú zavádzať zmeny, iba ak si ich vyžaduje skutočný organický vývoj. Toto všetko majú teda s najväčšou vernosťou zachovávať východní kresťania sami, a majú si nadobudnúť čoraz väčšie vedomosti a čím dokonalejšiu prax v týchto veciach.
Pochopiteľne, že nemusí byť pre človeka ľahké zistiť po mnohých rokoch, že patrí do inej cirkvi, ako si doteraz vo viere myslel. Ešte náročnejšie môže byť preňho pochopiť svoj vlastný obrad a začať ho praktizovať v každodennom živote. Je preto naozaj veľmi potešujúce, že sa mnoho ľudí, či už v Hanušovciach nad Topľou, v Bystrom alebo v iných obciach vôbec, vrátilo k svojim tradíciám a koreňom aj vďaka byzantskému obradu, ktorý je už trvalou súčasťou tohto regiónu.
Osobnosti Gréckokatolíckej cirkvi
Medzi významné osobnosti gréckokatolíckej cirkvi patrí aj Pavol Peter Gojdič. Narodil sa v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Študoval teológiu v Prešove a Budapešti.
V roku 1911 bol vysvätený za kňaza a pôsobil v Cigeľke a v Prešove. 20. júla 1922 vstúpil do monastiera baziliánov na Černečej Hore pri Mukačeve, kde prijal rehoľné meno Pavol. V roku 1926 bol vymenovaný za apoštolského administrátora prešovskej eparchie. 7. marca 1927 bol ustanovený za titulárneho biskupa harpašského.
Blahoslavený biskup Pavol Peter Gojdič.
Za biskupa bol vysvätený 25. marca 1927 v Bazilike sv. Klimenta v Ríme. V roku 1939 bol vymenovaný aj za apoštolského administrátora mukačevskej apoštolskej administratúry na Slovensku. 8. augusta 1940 bol v Prešove intronizovaný za sídelného prešovského biskupa a 15.
Keď sa po roku 1948 KSČ podujala po vzore ZSSR zrušiť gréckokatolícku cirkev na Slovensku, bol vladyka Gojdič počas proticirkevnej akcie tzv. „Prešovský sobor“ 28. apríla 1950 zatknutý a internovaný a súčasne bola administratívne zrušená aj gréckokatolícka cirkev.
Vo vykonštruovanom procese odsúdili Gojdiča spolu s biskupmi Vojtaššákom a Buzalkom pre vlastizradu na doživotie. Zomrel na následky mučenia a zlého zaobchádzania v leopoldovskej väznici 17. júla 1960 v deň svojich 72. narodenín.
29. októbra 1968 boli jeho telesné pozostatky exhumované a prevezené do Prešova a uložené v kaplnke sv. apoštolov Petra a Pavla. Na príkaz štátnych a straníckych orgánov ich v novembri premiestnili do katedrálnej krypty. Od roku 1990 sú uložené v sarkofágu v kaplnke prešovského gréckokatolíckeho katedrálneho chrámu sv.
4. novembra 2001 bol Pavol Peter Gojdič pápežom Jánom Pavlom II. na námestí sv. Petra v Ríme vyhlásený za blahoslaveného. Pri príležitosti 7. výročia vzniku Slovenskej republiky bolo na návrh Vlády SR biskupovi Pavlovi Petrovi Gojdičovi udelené štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy in memoriam. 27. januára 2008 mu Komisia pre rozpoznávanie spravodlivých pri pamätníku Jad va-Šem udelila čestný titul Spravodlivý medzi národmi.
Gréckokatolícka cirkev slávi sviatok blaženého hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča 17.
Podpora obnovy kultúrnych pamiatok
Prešovský samosprávny kraj v roku 2020 podporil obnovu kultúrnych pamiatok v Prešovskom kraji. Medzi podporené projekty patrí aj obnova pamiatok spojených s gréckokatolíckou cirkvou:
| Názov projektu | Obec/Mesto | Suma podpory |
|---|---|---|
| Červená jej pristane - náter strechy na cerkvi v Čertižnom | Čertižné | 11 000 € |
V rámci Programu VpR 2: Podpora obnovy kultúrnych pamiatok UNESCO a národných kultúrnych pamiatok, Podprogram 2.2, bežné, bol podporený projekt "Červená jej pristane - náter strechy na cerkvi v Čertižnom" sumou 11 000 €.
Gréckokatolícka cirkev v Hanušovciach nad Topľou a jej filiálna obec Bystré sú živou súčasťou náboženského a kultúrneho života regiónu. Vďaka obetavosti veriacich a podpore rôznych inštitúcií sa darí zachovávať a rozvíjať tradície byzantského obradu.