Gréckokatolícka Cirkev a povinnosti farára

Cirkevná hierarchia má božské ustanovenie. Iba vďaka hierarchii možno splniť odkaz sv. apoštola Pavla: „Ale všetko nech sa deje slušne a v poriadku!“ (1 Kor 14,40). Sám Ježiš Kristus si vybral 12 apoštolov, aby boli správcami a činiteľmi Božích tajomstiev.

Svätý apoštol Pavol píše svojmu žiakovi Timotejovi: "Preto ti pripomínam, aby si roznecoval Boží dar, ktorý je v tebe prostredníctvom vkladania mojich rúk" (2 Tim 1, 6). A Títovi napísal: "Na to som ťa nechal na Kréte, aby si usporiadal, čo ešte treba, a po mestách ustanovil starších, ako som ti prikázal." (Tít 1, 5) Ježiš Kristus po svojom nanebovstúpení neprestal byť prítomný medzi svojím ľudom na zemi. Žije v Cirkvi, ktorá je jeho tajomným telom.

Bohoslužobný život Cirkvi je teda celebráciou celého Mystického tela Kristovho - Hlavy a jej údov, pozemských i nebeských. Liturgia slávená malou skupinkou miestnej Cirkvi sa slávi v mene celej Cirkvi a slávi sa nielen v mene všetkých týchto Cirkví, ale aj pre celú túto Cirkev. Jedno spoločenstvo je vždy reprezentantom úplnej celej Cirkvi. Stačí si všimnúť modlitby, ktoré sa modlia počas liturgií. Vždy sú tam modlitby za celú Cirkev na celom svete.

Je potrebné si tiež uvedomiť, že všetci pokrstení účastní na liturgii sú koncelebrantmi, každý podľa svojho stupňa kňazstva v Kristovi. Nie všetci pokrstení sú presbytermi, ale všetci pokrstení sú kňazmi Ježiša Krista. Presbyteriát je špeciálnym stupňom Kristovho kňazstva, ale všetci pokrstení sú pokrstení v kňazstve Ježiša Krista, ktorý v určitom slova zmysle, je jediným kňazom a každé iné kňazstvo (podľa rôznych stupňov v Cirkvi) je len účasťou na Kristovom kňazstve.

Liturgia nie je niečo, čo koná klérus pre iných. Ale celé spoločenstvo koná podľa rôznych stupňov služobnej hierarchie Cirkvi.

Služobné kňazstvo

Služobné kňazstvo ustanovil Ježiš Kristus pri Poslednej večeri, keď premenil chlieb a víno slovami: Toto je moje telo... toto je moja krv... toto robte na moju pamiatku! Ježiš Kristus prikazuje apoštolom robiť to isté, čo robil on: premieňať chlieb a víno na Telo a Krv Ježiša Krista, čo patrí aj k samotnej podstate kňazskej moci.

Celú svoju náuku, ktorú prijal od Otca a časť svojej božskej moci odovzdal Ježiš Kristus svojím apoštolom na čele s Petrom. Dal im poverenie hlásať túto náuku a vysluhovať sviatosti až do konca sveta a po celom svete. Apoštoli to neboli schopní robiť sami a preto ustanovili biskupov, ktorým odovzdali plnosť kňazskej moci, ale ja plnú účasť na Kristovom trojakom poslaní. Aby biskupi mohli plniť tieto služby, potrebujú pomocníkov, ktorým v rôznej miere odovzdávajú účasť na Kristovom i svojom kňazstve a tak ich uspôsobujú na príslušné služby. Takýmito pomocníkmi biskupov sú kňazi a diakoni. Okrem týchto služieb (svätení) vznikli v neskorších obdobiach v Cirkvi aj iné, tzv. nižšie svätenia.

Stupne vyšších posvätných rádov v cirkvi:

• Episkopát
• Kňazstvo
• Diakonát

Kňazstvo vždy zaujímalo centrálne miesto medzi ostatnými službami v Cirkvi.

Episkopát

Biskupský stupeň je prvým a najvyšším stupňom cirkevnej hierarchie. Tento stupeň dáva osobe posvätenej za biskupa plnosť apoštolskej moci. Obsahuje teda nielen kňazskú moc, ale aj možnosť odovzdať ju inej osobe. Pri biskupskom svätení majú byť traja biskupi ako spolusvätitelia.

Úlohou a povinnosťou biskupa je chrániť čistotu evanjelia, starať sa o jeho šírenie a hlásanie medzi ľudom. Tiež od najstarších čias bolo ukladané biskupskému stavu za povinnosť právo slúženia, vedenia, učiteľstva a ustanovovania kandidátov na jednotlivé kňazské stupne.

Kňazstvo

Kňazstvo je sviatosť, v ktorej cirkvou vybraní kandidáti po splnení všetkých predpísaných podmienok dostávajú vkladaním rúk biskupa svätenie, duchovnú moc a potrebné milosti plniť svoje kňazské povinnosti. Kňaz pri vkladaní rúk biskupa získava plnú kňazskú moc a medzi jeho duchovné povinnosti patrí:

• udeľovať sviatosti veriacim, vysluhuje šesť sviatostí (okrem sviatosti kňazstva),
• hlásať Božie slovo,
• viesť veriacich k bohumilému životu na zemi a k spáse vo večnosti.

Kňazstvo vždy zaujímalo centrálne miesto medzi ostatnými službami v Cirkvi. Počínajúc od apoštolskej doby, každá miestna Cirkev si sama ustanovovala biskupov, kňazov, diakonov a iných služobníkov, ktorí sa začali objavovať neskôr. Tieto ustanovenia, konané miestnou Cirkvou, obsahovali tri momenty:

• vyvolenie osôb určených pre tieto služby,
• ich posvätenie spojené s modlitebnou prosbou o zoslanie darov Svätého Ducha,
• priznanie zo strany miestnej Cirkvi vykonaného posvätenia ako blahodatne účinkujúceho.

Vznik kňazskej služby spadá do obdobia, kedy sa začali utvárať miestne cirkvi. A to znamenalo, že ich slúženie bolo nevyhnutné pre jestvovanie samostatnej miestnej Cirkvi. Vo vzťahu k biskupskému stupňu je tento stupeň podriadený, lebo bez vôle biskupa kňaz nemohol prijímať a vykonávať nič podstatne dôležité v cirkevnej činnosti. Vo vzťahu k bohoslužbe mal kňaz práva na úrovni biskupa, okrem práva vysväcovania kňazov (chirotonie), ktoré bolo ponechané výlučne biskupovi.

Diakonát

Diakonát je prvým stupňom z vyšších svätení, kedy sa diakon zúčastňuje na verejnom a súkromnom bohoslúžení, posluhuje pri sviatostiach, ale ani jednu nevysluhuje. Diakonát bol však ustanovený nie na kňazstvo, ale na službu biskupom a presbyterom. Diakoni sa totiž pokladali za ich ruky a oči. Podľa vyjadrenia Ignáca Antiochijského, diakoni v súlade biskupmi a presbytermi jasne učia veriaci ľud "Pánove príkazy". Táto prax zachovaná v pravoslávnych cirkvách, ktorú teraz objavuje latinská cirkev, má sa znova osvetliť aj vo východných katolíckych cirkvách. Obnova jej bohoslužobného a mimobohoslužobného poslania sa totiž ukazuje ako veľmi užitočná.

Liturgickou službou diakona je prednášanie ekténií, čítanie evanjelia a ostatné usmerňujúce texty počas svätej liturgie, nevyhradené kňazovi. Znakom diakonskej hodnosti je orár.

Vystúpenie diakonov ako osobitej kategórie vyšších svätení v Cirkvi je zaznamenané v Skutkoch apoštolov, kde sa opisuje voľba a ustanovenie siedmich mužov na službu starostlivosti o stolovanie, obsluhovanie pri stoloch. O týchto mužoch sa hovorí ako o mužoch „plných Ducha a múdrosti" (porov. Sk 6,3). Obsluhovanie pri stoloch a pomáhanie počas tzv. agapé bolo spájané v apoštolskej dobe so slávením Eucharistie, lebo po liturgii sa spotrebovávali ostatky eucharistických prínosov. Povinnosťou diakonov bolo vyberať, či oddeľovať z prinesených darov chlieb a víno ako matériu pre Eucharistiu.

V 3. - 4. storočí sa okruh diakonských povinností rozširuje a prísne stanovuje. Na základe Apoštolských konštitúcií má byť diakon uchom, okom a taktiež srdcom a dušou biskupa. Diakon mal oboznamovať biskupa o všetkom, čo sa deje v živote Cirkvi, pričom otázky tzv. druhostupňovej záležitosti mohol riešiť aj sám. Hlavná činnosť diakona však spočívala pri aktívnej účasti pri vykonávaní bohoslužieb.

V dobe katechumenátu bol diakon povinný nad tými, ktorí sa pripravovali na vstup do Cirkvi, čítať modlitby a privádzať ich k biskupovi. Potom ich privádzal na miesto krstu, pomáhal pri obradoch (zobliekanie z odevov, mazanie celého tela krstným olejom...). Dosť často boli diakoni splnomocnencami biskupov na všeobecných a miestnych snemoch.

Činnosť diakonov bola najviac badateľná pri vykonávaní svätej božskej liturgie. V prvých časoch kresťanstva diakoni oboznamovali cirkevnú obec o čase a mieste bohoslužieb a počas samotných obradov dohliadali na poriadok v čase ich trvania: ukazovali veriacim ich miesta a dohliadali, aby bol kľud a ticho. Ukazovali tiež veriacim, kedy sú povinní stáť, sedieť alebo skláňať sa na kolená. Diakoni tiež posluhovali biskupovi a kňazovi v oltárnej časti chrámu, kde pripravovali bohoslužobné predmety a oblečenie pre slúžiacich.

Je vždy dobré a osožné modliť sa za kňazov a za budúce kňazské povolanie, preto ak cítiš v sebe túžbu po kňazskom povolaní, zastav sa na kávičku... na fare a poď sa porozprávať, či viac informovať o kňazskom živote. Určite neoľutuješ !!!

Autorita kompetentná pre riadenie verejného Božieho kultu je tá, o ktorej hovorí kán:

• Pri zriaďovaní, zmene a rušení eparchií v hraniciach územia patriarchálnej cirkvi sa má zachovať kán.
• Ostatní biskupi sú menovaní rímskym veľkňazom, pri zachovaní kán.
• Po obdŕžaní súhlasu rímskeho veľkňaza má patriarcha tajne oznámiť voľbu zvolenému a konať podľa normy kán.
• Ak niekto z kandidátov v jedinom hlasovaní získal absolútnu väčšinu hlasov členov synody, má byť považovaný za zvoleného a patriarcha má postupovať podľa normy kán.
• Keď ide o zrieknutie sa biskupa koadjútora alebo pomocného biskupa, majú sa použiť kán.
• S výnimkou vakantných eparchiálnych stolíc, o ktorých hovorí kán.
• Čo sa týka zrieknutia sa alebo odvolania eparchiálneho ekonóma v čase uprázdnenej eparchiálnej stolice, treba zachovať kán.
• Protosyncela a syncelov slobodne vymenúva eparchiálny biskup a môže ich slobodne odvolať pri zachovaní kán.
• Počas vakancie eparchiálnej stolice ohľadom protosyncela a syncelov sa má zachovávať kán.
• Čo sa týka povinností eparchiálneho ekonóma v čase uprázdnenia eparchiálnej stolice, treba zachovať kán.
• Eparchiálny biskup, nie však administrátor eparchie, môže po konzultácii s presbyterskou radou a so súhlasom vyššieho predstaveného rehoľného inštitútu alebo spoločnosti spoločného života na spôsob rehoľníkov zriadiť farnosť v chráme tohto inštitútu, alebo spoločnosti, pri zachovaní kán.
• Menovanie farára navrhnutého vyšším predstaveným, podľa normy kán.
• Posvätné funkcie väčšieho významu ako sú slávenie sviatostí kresťanskej iniciácie, požehnanie manželstiev, pri zachovaní kán.
• Všetky milodary, s výnimkou tých, o ktorých hovoria kán prijaté pri plnení pastoračnej úlohy farárom a ostatnými klerikmi pridelenými do farnosti, musia byť uložené do farského fondu, ak nie je preukázaná opačná vôľa darcu ohľadne dobrovoľných milodarov; eparchiálnemu biskupovi po konzultácii s presbyterskou radou prislúcha stanoviť predpisy, ktorými má byť postarané o určenie týchto milodarov, ako aj o mzdu farára a ostatných klerikov podľa kán.
• V knihe pokrstených sa má zaznačiť aj zapísanie pokrsteného do určitej cirkvi sui iuris, podľa normy kán. udelenie sviatosti myropomazania ako aj to, čo sa vzťahuje na kánonický stav veriacich v Krista z hľadiska manželstva, pri neporušení predpisu kán.
• Kaplána slobodne menuje eparchiálny biskup po vypočutí farára, ak rozumne nezváži ináč alebo ak ide o člena rehoľného inštitútu, alebo spoločnosti spoločného života na spôsob rehoľníkov zachová kán.
• Práva a povinnosti kaplána, vymedzené spoločným a partikulárnym právom a tiež listom eparchiálneho biskupa, majú byť uplatňované pod autoritou farára; ak nie je výslovne nariadené ináč a s výnimkou povinnosti, o ktorej hovorí kán.
• Kaplán môže byť z oprávneného dôvodu odvolaný eparchiálnym biskupom; ak však je kaplán členom rehoľného inštitútu alebo spoločnosti spoločného života na spôsob rehoľníkov, má byť zachovaný kán.
• V chráme, ktorý mu bol zverený, rektorovi chrámu nie je dovolené vykonávať farské funkcie, ak to nie je so súhlasom alebo ak to záležitosť vyžaduje, s delegáciou farára a pri zachovaní kán.

1) Pri rímskokatolíckych kňazoch uvádzame predchádzajúce a nasledujúce miesto ich pôsobenia vrátane funkcie kňaza (farár, farský administrátor, excurrendo).2) Ak ste zvedaví na všetky farnosti, v ktorých kňaz pôsobil, jednoducho kliknite na modrý hypertextový odkaz s menom kňaza. (Tí kňazi, ktorí ešte hypertextový odkaz na databázu nemajú, pribudnú do nej postupne po overení všetkých potrebných skutočností.)3) Pri pôsobisku kňaza v úrade kaplána je jeho prípadné nasledujúce označené príslušnou funkciou kňaza a tou-ktorou farnosťou, v ktorej pôsobí/pôsobil. Pri prípadnom prejdení z úradu farára, správcu kláštorného kostola, či farského administrátora do úradu kaplána, je táto zmena taktiež zaznačená.4) Pri pôsobisku kňaza v úrade farára alebo farského administrátora, je táto skutočnosť naznačená pred zátvorkou, ktorá spomína jeho obdobie výskytu vo farnosti, a to skratkami FAdm. alebo Far., prípadne Adm.Inter. V zátvorke za lomenou čiarou je naznačená už len predchádzajúce a nasledujúce kňazovo pôsobisko. V prípade spravovania farnosti excurrendo, pôsobiská nie sú naznačené.

Kap. v I. RKFar. - kaplán v I. rímskokatolíckej farnosti
FAdm. - farský administrátor (to isté čo správca farnosti)
Far. - farár
Adm.Inter. - administrator intermalis (latinská skratka pre dočasného administrátora farnosti)
sp. k. - správca kostola
sp. b. - správca baziliky
ZVS - Základná vojenská služba
VNS - Vojenská náhradná služba
VTNP-PTP - Vojenské tábory nútených prác-pomocné technické prápory
Far. BK - farnosť bez kaplána
excurr.
c) štúdium počas kaplánskeho alebo neskoršieho pôsobenia kňaza vo farnosti - v prípade štúdia kňaza na univerzite po jeho vysviacke može nastať situácia, že je výpomocným duchovným v nejakej farnosti.

Rímskokatolícka cirkev (100) - vlastníkom kostola vo farnosti alebo na jej filiálke je príslušná farnosť rímskokatolíckej cirkvi, do ktorej farnosť či filiálka patrí.
CÚJ - cirkevná územná jednotka
eccl. par. - ecclesia parochialis (farský kostol)
eccl. fil.

Je pravidlom, že zborový farár cirkevného zboru, ktorého si cirkevný zbor zvolil na zborovom konvente, je vždy inštanovaný (uvedený do úradu). § 23 Zborníka cirkevnoprávnych predpisov ECAV na Slovensku novelizovaného dňa 10. januára 2019 hovorí o inštalácii zborového farára nasledovné: „Do troch mesiacov od nastúpenia do funkcie zborového farára musí byť zvolený farár uvedený do nej v rámci služieb Božích seniorom.

adm. - administrujúci farár / administrujúca farárka
NámF. - námestný farár / námestná farárka
ZbF. - zborový farár / zborová farárka
kap. - kaplán / kaplánka
zv. - zvolený / zvolená
inšt.

1) Pri gréckokatolíckych kňazoch uvádzame predchádzajúce a nasledujúce miesto ich pôsobenia vrátane funkcie kňaza (farár, farský administrátor, excurrendo).2) Ak ste zvedaví na všetky farnosti, v ktorých kňaz pôsobil, jednoducho kliknite na modrý hypertextový odkaz s menom kňaza. (Tí kňazi, ktorí ešte hypertextový odkaz na databázu nemajú, pribudnú do nej postupne po overení všetkých potrebných skutočností.)3) Pri pôsobisku kňaza v úrade kaplána je jeho prípadné nasledujúce označené príslušnou funkciou kňaza a tou-ktorou farnosťou, v ktorej pôsobí/pôsobil. Pri prípadnom prejdení z úradu farára, správcu kláštorného kostola, či farského administrátora do úradu kaplána, je táto zmena taktiež zaznačená.4) Pri pôsobisku kňaza v úrade farára alebo farského administrátora, je táto skutočnosť naznačená pred zátvorkou, ktorá spomína jeho obdobie výskytu vo farnosti, a to skratkami FAdm. alebo Far., prípadne Adm.Iter. V zátvorke za lomenou čiarou je naznačená už len predchádzajúce a nasledujúce kňazovo pôsobisko. V prípade spravovania farnosti excurrendo, pôsobiská nie sú naznačené.

GTF PU v Prešove - Gréckokatolícka Teologická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove
Gréckokatolícka cirkev (100) - vlastníkom chrámu vo farnosti alebo na jej filiálke je príslušná farnosť gréckokatolíckej cirkvi, do ktorej farnosť či filiálka patrí.
Kap. v I. GKFar. - kaplán v I. gréckokatolíckej farnosti
FAdm. - farský administrátor (to isté čo správca farnosti)
Far. - farár
Adm.Inter. - administrator intermalis (latinská skratka pre dočasného administrátora farnosti)
sp. ch. - správca chrámu
ZVS - Základná vojenská služba
VTNP-PTP - Vojenské tábory nútených prác-pomocné technické prápory
Far. BK - farnosť bez kaplána
excurr.
c) štúdium počas kaplánskeho alebo neskoršieho pôsobenia kňaza vo farnosti - v prípade štúdia kňaza na univerzite po jeho vysviacke može nastať situácia, že je výpomocným duchovným v nejakej farnosti.

Gréckokatolícka cirkev (100) - vlastníkom chrámu vo farnosti alebo na jej filiálke je príslušná farnosť gréckokatolíckej cirkvi, do ktorej farnosť či filiálka patrí.
CÚJ - cirkevná územná jednotka
eccl. par. - ecclesia parochialis (farský kostol)
eccl. fil. - ecclesia filialis (filiálny kostol)
zmena pat.
PCO - pravoslávna cirkevná obec
I. PCO - správca prvej pravoslávnej cirkevnej obce po kňazskej chirotónii
PAdm.

Pravoslávna cirkev (100) - vlastníkom chrámu v pravoslávnej cirkevnej obci je pravoslávna cirkevná obec pravoslávnej cirkvi.
1) V kolónke s nadpisom kňaz sa nachádzajú tí kňazi, ktorí boli vo farnostiach, cirkevných zboroch a cirkevných obciach prítomní v čase posviacky nového alebo obnoveného kostola ako farári, či správcovia alebo administrátori farnosti, cirkevného zboru a cirkevnej obce, vrátane tých, ktorí boli poverení výstavbou kostola alebo chrámu.2) Z časových a kapacitných dôvodov nie je možné, aby sa overený menoslov pôsobiacich kňazov v príslušných farnostiach, cirkevných zboroch a pravoslávnych cirkevných obciach objavil naraz. Vyhľadávať skoršie presné dátumy pôsobení kňazov, nie je rozumné, keďže čím hlbšie v histórii pátrame, o to menej presných údajov nachádzame. 6) Pri kňazoch vysvätených pred rokom 1850 resp. 8) V súčasnosti môžeme nájsť na cintorínoch zachovalé náhrobné kamene z hrobov kňazov zo zhruba poslednej štvrtiny 19. storočia. Ostatné hroby už neexistujú a sú dohľadateľné (pokiaľ ich bolo možné dohľadať) v niektorých prípadoch z iných zdrojov ako fyzická návšteva cintorína. 9) Ak nejaký údaj pri rímskokatolíckom či gréckokatolíckom kňazovi, ktorý už je zaradený do databázy nie je uvedený, znamená to, že sa nám ho zatiaľ nepodarilo dôveryhodne zistiť. Ide predovšetkým o dátumy primícií. Čo sa týka kňazov iných sledovaných denominácií, tento údaj spravidla nie je uvádzaný pri evanjelických, reformovaných a pravoslávnych kňazoch, Preto to nie je potrebné považovať to za chybu, resp. 1) Dobové názvy farností, cirkevných zborov a pravoslávnych cirkevných obcí a ich časová platnosť sú uvádzané v časti ZÁKLADNÉ ÚDAJE O CÚJ A PÔSOBIACI KŇAZI. V zozname pôsobiacich kňazov ako aj v zozname duchovných a klerikov tieto názvy obcí a miest uvádzame v súčasnom variante ako je ustálené v názvosloví obcí a miest v Slovenskej republike.

tags: #greckokatolicka #cirkev #farar