Kostoly Banskej Štiavnice: Historické a Architektonické Skvosty

Banská Štiavnica, zapísaná na Zozname svetového dedičstva UNESCO, je jedno z najstarších miest Uhorského kráľovstva. Mesto sa vyvinulo z osady v údolí potoka Štiavnica a druhá osada bola na svahu Glanzenberg - dnes je to Staré mesto.

Už v 30-tych rokoch 13. storočia existoval farský kostol Panny Márie (Starý zámok) a dominikánsky kostol svätého Mikuláša (dnešný farský kostol Nanebovzatia Panny Márie). V rokoch 1237 - 38 získala Banská Štiavnica mestské výsady a získala významné postavenie najmä v produkcii striebra v Európe a popredné miesto v hospodárskom živote Uhorska.

V meste sa nachádza niekoľko významných, najmä sakrálnych stavieb. Medzi najvýznamnejšie patria rímskokatolícke kostoly Panny Márie Nanebovzatej a svätej Alžbety z 13. storočia, Panny Márie Snežnej z roku 1480 a svätej Kataríny z roku 1491, evanjelický kostol z roku 1796, kaplnky Panny Márie Snežnej a svätého Jána Nepomuckého z roku 1714 a 22 kaplniek kalvárie z roku 1751.

Rímskokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie

Rímskokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, pôvodne dominikánsky kostol sv. Mikuláša, je najväčším chrámom v Banskej Štiavnici. Kostol je jednou z urbanistických, historických a architektonických dominánt mesta Banská Štiavnica, s výrazným podielom na charaktere jeho urbanistického jadra. Jeho poloha v tesnej blízkosti križovatky dvoch hlavných komunikácii je tesne zviazaná s formovaním pôdorysu a urbanizmus stredovekého mesta a patrí k dôležitým stavbám, ktoré určovali rozmiestenie zástavby.

Chrám spolu s areálom bývalého dominikánskeho kláštora bol druhou dominantou najstaršieho stredovekého mesta - dopĺňal pôvodný farský kostol Panny Márie vybudovaný v dominantnej pozícii na návrší nad mestom (dnes tzv. Starý zámok). Objekt kostola je zachovaný bez významných priestorových a hmotových rušivých zásahov v svojom pôvodnom prostredí s bezprostredným zeleným okolím vymedzeným murovaným ohradným múrom.

Etapy výstavby kostola Nanebovzatia Panny Márie

Poďme sa pozrieť na etapy výstavby tohto chrámu:

1. Prvá etapa: Románska, 1. polovica 13. storočia

   Chrám bol vybudovaný v prvej polovici 13. storočia ako trojloďový kostol sv. Mikuláša, biskupa, s architektonicky tzv. „bazilikálnymi“ prvkami s transeptom (priečnou loďou). Svätyňu tvoril chór pravouhlého pôdorysu, ktorý prechádzal do zúženého polygonálneho presbytéria. Priestor svätyne sa do priečnej lode otváral pravdepodobne dodnes zachovaným víťazným oblúkom. Na východe transeptu priliehali polkruhové apsidy (zachovaná je na severnej strane). Západnú časť kostola tvorila empora cez šírku trojlodia so stredovou vežou.

2. Druhá etapa: Stredoveké prestavby okolo roku 1500

   Kostol funkčne patril k priľahlému dominikánskemu kláštoru. Pôvodné tzv. „bazilikálne“ usporiadanie kostola zostalo zachované, na južnej strane bočnej lode a svätyne boli vybúrané veľké gotické okná. Z tohto obdobia pochádza gotický sedlový portál v severnej stene svätyne s torzom nápisu, letopočtom 150?, ktorý spájal kostol s priestormi kláštora, zvyšky rebrovej klenby pravdepodobne zaklenutia krížovej chodby, portálu a fragmenty omietky s iluzívnym kvádrovaním.

3. Tretia etapa: Koniec 17. storočia

   Po požiari v roku 1679 došlo v rokoch 1680 - 1686 k nadstavbe a novému zaklenutiu hlavnej lode, bola zbúraná východná časť pôvodnej románskej svätyne na mieste ktorej vznikla nízka prístavba, zrejme sakristia a presbytérium bolo skrátené do súčasnej podoby. Pôvodný chór sa zachoval, ukončený bol murovaným štítom. V tomto období boli pravdepodobne vystavané bočné veže na západnej strane. Kostol dostal nové zasvätenie (lat. „titulus“) - Nanebovzatie Panny Márie so slávnosťou 15. augusta.

4. Štvrtá etapa: 1. polovica 18. storočia

   Na južnej strane svätyne bola postavená na mieste pôvodnej apsidy dodnes zachovaná sakristia. Bočné lode boli zvýšené, priestor trojlodia získal spoločnú sedlovú strechu, na západnom priečelí bola dobudovaná veža situovaná v osi kostola, s jej dobudovaním súviseli aj úpravy západného štítu.

5. Piata etapa: Klasicistická prestavba, 19. storočie (1806 - 1840)

   Adaptácia po rozsiahlom požiari v roku 1806 zmenila celkové hmotové usporiadanie a výraz stavby a má zásadný význam z hľadiska súčasnej podoby objektu. Znamenala návrat k tzv. bazilikálnemu usporiadaniu trojlodia, klenba strednej lode bola znížená, znížené a novozaklenuté boli bočné lode, stredná loď bola presvetlená oknami nad úrovňou strechy bočných lodí. Obnovená bola klenba svätyne a interiér bol členený pilastrami zdôrazňujúcimi nosné články klenby. Väčšina gotických a barokových okien bola nahradená pomerne širokými oknami s jednoduchými šambránami. Fasády boli členené lizénami a štukovými bosážami. Zavŕšením prestavby bola úprava západného priečelia. Barokové veže boli zbúrané, dominantou sa stala stredná veža vysunutá z roviny fasády. V interiéri sa táto zmena odrazila v obnove klenieb v úrovni empory.

6. Šiesta etapa: Stavebné úpravy kostola v 20. storočí

   Začiatkom 20. storočia boli osadené dnešné okná s vitrážami, opravené omietky (proti vlhkosti bol použitý asfaltový náter), v roku 1910 boli klenby transetu doplnené freskami J. Kerna, v roku 1934 opravili fasády a došlo k analytickej prezentácii murív a tvaroslovia románskeho muriva pod metodickým vedením Václava Mencla. Rozsiahlejšie opravy - výmena strešnej krytiny, opravené Kernove fresky v transepte z roku 1910, vymaľovaný interiér, opravené fasády boli realizované až v 70. rokoch 20. storočia, fasády boli upravované aj v 20. rokoch tohto storočia (lokálna obnova omietok, farebný náter).

Súčasnosť

V roku 2017 bol vykonaný archeologický výskum presbytéria a vyhotovenie novej dlažby. Dňa 6. mája roku 2018 banskobystrický diecézny biskup Mons. Marián Chovanec posvätil kostol Nanebovzatia Panny Márie a nový oltára z dielne doc.

Kostol sv. Kataríny (Slovenský kostol)

Na námestí sa nachádza neskorogotický evanjelický Kostol svätej Kataríny (Slovenský kostol). Bol postavený v rokoch 1488 - 1491. V roku 1776 bola ku kostolu pristavaná kaplnka svätého Jána Nepomuckého. Pod kostolom sa nachádza krypta, do ktorej pochovávali richtárov a významných mešťanov.

Kostol sv. Alžbety

V Banskej Štiavnici je Kostol sv. Jeho výstavba sa datuje do polovice 14. storočia. Kostol sv. Alžbety Uhorskej v Banskej Štiavnici sa ako kostol mestského chudobinca a nemocnice prvý raz spomína v roku 1397.

Práve preto pôvodná jednoloďová gotická stavba Kostola sv. Alžbety bola v roku 1574 prestavaná na súčasť opevnenia mesta, na Dolnú alebo Krupinsko-antolskú bránu. Pri prestavbe vytvorili kruhové podbránie pre vozy, nad ktorým bol postavený byt. Obrannú úlohu stratila Dolná brána začiatkom 18. storočia, po skončení stavovských povstaní a vojny s Turkami. Dolnú bránu preto zbúrali v roku 1879 v súvislosti s rozširovaním cesty a presbytérium slúžilo na skladové účely.

V období rokov 1894-1895 ho upravili v neogotickom slohu na kostol s vežičkou nad štítom presbytéria. Zaklenutý bol neogotickou klenbou s hranolovitými rebrami a skosenými hranami, ktorá kopírovala pôvodnú gotickú klenbu. Západná fasáda bola doplnená novým kamenným profilovaným lomeným portálom. Nové drevené vstupné dvere sú doplnené kovovými klopadlami s hlavami levov. V hornej časti podstrešia sa nachádza maľovaný medailón patrónky odetej v rehoľnom odeve, po stranách s rastlinnou ornamentikou.

Oltár v neogotickom slohu navrhol profesor Baníckej a lesníckej akadémie Ladislav Fodor. Je poňatý ako neogotická štíhla perforovaná architektúra, v strede s nikou pre voľné plastiky so scénou Narodenia Pána a Klaňania troch kráľov. Po stranách sú vysoké stĺpy s nikami na plastiky štyroch svätcov. Sú zobrazení v pestrých rúchach v tradičnom poňatí ako bradatí starci s atribútmi. Vyhotovenie hlavného oltára realizoval významný umelecký rezbár Jozef Krause, ktorý pedagogicky pôsobil v Učebnej dielni na výrobu detských hračiek vo Vindšachte a v oddelení rezbárstva Štátnej vyššej priemyselnej škole v Banskej Štiavnici, bol tiež majiteľom ateliéru na kostolné zariadenia v meste.

Za vstupnými dverami sa zachovalo pôvodné točité liatinové schodisko vedúce na západný chór s organom z firmy Rieger. V rámci celkového výtvarného riešenia Kostola sv. Alžbety je dominantných 5 farebných vitrážových okien.

Vitráže pochádzajú z Nemecka, sú výrobkami firmy Maximilián Auerbach z Berlína. Po bokoch hlavného oltára sú voľné plastiky anjelov a medzi oknami je voľná plastika Panny Márie Lurdskej. Menza aj kostolné lavice sú jednoduché, drevené, realizované v jednotnom neogotickom štýle, na hladkých plochách s motívom lomeného oblúka. Pri menze je umiestnený kríž s Ukrižovaným od J. Krauseho.

Ďalšie pamiatky Banskej Štiavnice

Okrem kostolov sa v Banskej Štiavnici nachádza množstvo ďalších významných pamiatok:

• Starý zámok: Pôvodne kostol Panny Márie, prestavaný na protitureckú pevnosť.
• Nový zámok: Protiturecká pevnosť v tvare hranolovitej veže.
• Kalvária: Barokový skvost s kaplnkami stvárňujúcimi život Ježiša Krista a motívy siedmich bolestí Panny Márie.
• Kammerhof (Komorský dvor): Sídlom kráľovskej banskej komory.
• Klopačka: Vežovitá renesančno-baroková stavba, ktorá slúžila na zvolávanie baníkov do baní.

Na povrch Glanzenbergu - vrchu Staré mesto vychádza bohatá rudná žila Špitáler. Archeologické nálezy na Glanzenbergu dokazujú, že baníctvo sa tu rozvíjalo už v období keltského osídlenia.

V poslednom období život v meste získal nové impulzy vďaka rozmanitým kultúrnym a spoločenským aktivitám. Vrátilo sa sem vysoké školstvo, rozvíja sa cestovný ruch, miestny priemysel. Mesto postupne nadväzuje na svoju historickú tradíciu.

tags: #vysoka #pri #banskej #stiavnici #kostol