Moravský Svätý Ján, obec s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, sa nachádza v malebnom prostredí Záhoria. Táto oblasť bola osídlená už v dávnych dobách, o čom svedčia archeologické nálezy keramiky z mladšej doby bronzovej.
Názov obce Zent Janos (1449), Sankt Johan an der March (1771) a Swaty Jan (1773) pochádza od mena patróna kostola, obce alebo fary. Neskôr bol rozšírený o orientačný prívlastok Moravský (podľa rieky Morava).
Obec Moravský Sv. Ján sa nachádza v okrese Senica, v Trnavskom samosprávnom kraji a v Záhorskom regióne. Obec leží cca 5 km od štátnej hranice s Rakúskom a približne 10 km od štátnej hranice s Českou republikou.
Moravský Svätý Ján Oblastná lesná škola
Vznik a vývoj obce
Samotná obec však vznikla až v druhej polovici 16. storočia, v čase osídľovania brančského panstva. Po prvý raz sa spomína v zakladajúcej listine z roku 1592 ako osada Bukova. V tom čase sa tu rozprestierali hlboké bukové lesy, ktoré jej dali meno. Od začiatku patrila k brančskému panstvu.
Hlavným zamestnaním obyvateľstva bolo roľníctvo a chov dobytka. Lesy v okolí Bukovca boli kedysi plné zveri, čo využívali brančskí páni a ich hostia na organizovanie veľkých poľovačiek. Bukovčania boli znamenití obchodníci a predávali zverinu na trhoch v Šaštíne a vo Viedni. V 19. storočí sa preslávili v Brezovej pod Bradlom.
Obec sa po prvý raz spomína v roku 1449. V 13. storočí uhorský kráľ Bela IV. daroval Svätojánske panstvo Petrovi Rešickému, ktorý sa vyznamenal v bojoch proti Tatárom a postavil v obci kaštieľ. I napriek tomu najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1449 a je uvedená v donácii majetku pre grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Každopádne však Moravský Sv. V 15. storočí bola majiteľkou svätojánskeho panstva rodina Révayovcov, ďalej patrilo grófom z Pezinka a Sv. Jura, neskôr k panstvu hradu Ostrý Kameň.
Od 17. storočia sa obec rozvíjala ako zemepanské mestečko s jarmočným právom. Stala sa strediskom panstva hradu Ostrý Kameň, ktoré sa od 18. storočia nazývalo Svätojánske. Majiteľmi panstva boli postupne rody Keglevichovcov, Batthyányiovcov, Zichovcov, Jesenákovcov, Erdodyovcov. Už od 18. storočia v obci fungoval poštový úrad, v ktorom s sústreďovali a rozdeľovali poštové zásielky z Hohenau a okolitých obcí. V šesťdesiatych rokoch 18. storočia vzniklo v Moravskom Sv. Jáne faktórium šaštínskej manufaktúry na výrobu kartúnu. Slúžilo na vydávanie vlny alebo bavlny česáčom a priadiarom na ďalšie spracovanie. Obyvatelia obce boli známi pestovaním tabaku, ktorí predávali na Morave a v Rakúsku. V obci boli dva majere, pálenica a sladovňa. V 20. storočí pribudol liehovar a konzerváreň. Napriek tomu veľa miestnych obyvateľov dochádzalo za prácou do Hohenau a okolitých rakúskych obcí.
Na prelome 19. a 20. storočia bol už Moravský Svätý Ján strediskom okolitých obcí - v obci bola pošta, telegraf, železničná stanica, pálenica, sladovňa, kláštor, zlepšovala sa sociálna a zdravotná starostlivosť. Rozvoj života prerušilo vypuknutie svetových vojen. Napriek rôznym negatívam povojnové obdobia charakteristického politickými a hospodárskymi zmenami zaznamenala obec rozvoj a prosperitu. Bol vybudovaný dom služieb, kde bolo holičstvo, opravovne a zberne šatstva. V r. 1970 bola dokončená výstavba zdravotného strediska, požiarna zbrojnica a začala sa plynofikovať obec. Aj rok 1989 bol významným najmä pre občanov obce - ku sklonku roku sa konal Pochod slobody k rieke Morave, boli odstránené pohraničné zátarasy a keď dorazili k brehu Moravy, vítali rakúskych susedov chlebom, soľou a slivovicou. Zástupcov z obce Hohenau prevážali na našu stranu rieky na loďkách.
Železná opona za éry socializmu znemožňovala počas desaťročí udržiavať kontakt medzi rakúskym a slovenským obyvateľstvom. Prelomová sa stala jeseň 1994, keď obnovili hraničný priechod medzi Moravským Sv. Spojenie s rakúskou obcou Hohenau mal Moravský Sv. Ján už 8. storočia, kedy cestu medzi oboma brehmi Moravy využívali kupci na prevoz tovaru z Franskej ríše do Veľkej Moravy, neskôr z Rakúska do Uhorska. V roku 1662 bolo nájomné za prievoz 1500 zlatých, čo bola dosť vysoká suma svedčiaca o význame prievozu. V r. 1833 bol postavený drevený most, ktorý v r. 1866 spálili. Bol však obnovený a najviac sa po ňom prepravovalo víno, zemiaky slama, keramika, dobytok, husi. Prechádzali ním sluhovia a robotníci pracujúci v cukrovare, textilke či píle v Hohenau. K obmedzeniu kontaktov prišlo v rokoch 1939 - 1945, kde sa mohlo do Rakúska chodiť len na priepustky. Po roku 1945 sa prechod zastavil definitívne. Až v roku 1989, ktorý bol významným najmä pre občanov obce, kedy sa ku sklonku roku konal Pochod slobody k rieke Morave. Pohraničné zátarasy boli odstránené a keď dorazili k brehu Moravy, vítali rakúskych susedov chlebom, soľou a slivovicou. Zástupcov z obce Hohenau prevážali na našu stranu rieky na loďkách. Spojenie bolo obnovené až v roku 1994 vo forme pontónového mosta. Tento bol nahradený pevným mostom v roku 2005.
Tabuľka: Významné roky v histórii Moravského Svätého Jána
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1592 | Prvá písomná zmienka o obci ako osade Bukova |
| 1824-1829 | Výstavba klasicistického evanjelického kostola |
| Koniec 19. storočia | Výstavba drevenej zvonice pri evanjelickom kostole |
| 1622 | Predpokladaný vznik obecnej samosprávy. |
| 1994 | Obnovenie hraničného priechodu medzi Moravským Sv. |
| 2005 | Výstavba pevného mosta |
Kultúrne a historické pamiatky
Ku kultúrno-historickým pamiatkam obce patrí klasicistický evanjelický kostol postavený v rokoch 1824 až 1829. Pri kostole sa nachádza drevená zvonica z konca 19. storočia. Druhou sakrálnou stavbou je rímsko-katolícky kostol.
Sakrálnou dominantou obce je rímsko-katolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa , postavená v rokoch 1840-1851 na mieste staršieho barokového kostola.
Zo svetských kultúrno-historických pamiatok Moravského Sv. Jána si zaslúži pozornosť kaštieľ z polovice 18. storočia, je to pôvodne barokový objekt. Po roku 1900 ho prestavali a po 2. svetovej vojne zvýšili o jedno poschodie. V súčasnosti je sídlom ústavy sociálnej starostlivosti.
Dominantou obce je Kaštieľ- je považovaný za najväčšiu historickú svetskú stavbu v obci a je o ňom známa povera, že jeho priestory navštevovala Mária Terézia počas ciest do Viedne. Bol postavený v roku 1866 grófom Zicshim. Kaštieľ prešiel rukami niekoľkých majiteľov. Pôvodná stavba bola jednopodlažná. Neskôr bol kaštieľ grófovi Ziscimu odňatý a postúpený barónovi Hirschovi. V roku 1886 kaštieľ vyhorel. Barón Hirsch kaštieľ obnovil a vystaval ešte o jedno poschodie navyše. Až do roku 1917 bol majiteľom princ K. F. Hohenlohe. Potom sa vlastníci a správcovia striedali až do roku 1958, keď sa tu zriadil Domov dôchodcov. Od roku 1965 je v kaštieli špecializovaný ústav sociálnej starostlivosti pre mužov. V súčasnosti je Domov sociálnych služieb pre dospelých v Moravskom Svätom Jáne samostatnou rozpočtovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je Trnavský samosprávny kraj. V minulosti disponoval s kapacitou 186 klientov, z hygienických dôvodov sa kapacita musela zredukovať. V súčastnosti je kapacita 100 klientov s celoročným pobytom, ktorí trpia duševnými poruchami, poruchami správania, telesnými poruchami alebo kombináciou postihnutí. Súčasťou je aj oddelenie so zvýšenou starostlivosťou, kde sú umiestnení klienti s najvyšším postihnutím, čo predstavuje asi 30 z celkového počtu.
Habáni a Habánsky dvor
Medzi špecifiká obce patria Habáni a Habánsky dvor v Moravskom Sv. Jáne - písomné pamiatky datujú ich príchod z Moravy do Moravského Sv. Jána na roky 1540 - 1550. Nie je však vylúčený aj ich skorší príchod. V habánskom dome pani Terézie Wirthovej sa našiel vyrytý letopočet 1523. Zložili sa na dolnom konci dediny, kde si postavili bratský dvor, ľudovo nazývaný Kaníža. Má formu štvorcového dvora s tromi vjazdmi a malou kaplnkou uprostred. Túto kaplnku z 18. storočia darovala habánom Mária Terézia. Táto je priamo datovaná na prednej strane veže letopočtom 1839 - 1994. Prvý dátum znamená rok výstavby kaplnky habánskymi osadníkmi a druhý dátum jej najnovšiu obnovu. Ich prítomnosť dosvedčuje aj pečať s kruhopisom. V habánskom dome pani Terézie Wirthovej sa našiel vyrytý letopočet 1523. Už za pobytu habánov na Morave sa snažili tamojšie cirkevné úrady priviesť habánov do katolíckej cirkvi, ale márne. Prvé rekatolizačné snahy prebiehali v 70. rokoch 17. storočia.
Miestne obyvateľstvo nazýva tento dvor aj „Kaníža“. Nachádza sa v dolnej časti obce a má formu štvorcového dvora s tromi vjazdmi a malou kaplnkou uprostred. Táto je priamo datovaná na prednej strane veže letopočtom 1839 - 1994. Prvý dátum znamená rok výstavby kaplnky habánskymi osadníkmi a druhý dátum jej najnovšiu obnovu. Ich prítomnosť dosvedčuje aj pečať s kruhopisom.
Niektorí z nich rekatolizácii podľahli a splynuli s miestnym obyvateľstvom, niektorí emigrovali do Ruska či Ameriky. Anabaptizmus vychádzal z túžby po dokonalejšom, spravodlivejšom živote. Ich cieľom bol život podľa Biblie, ktorá sa pre nich stala prameňom náboženského poznania. Boli to počestní ľudia, ktorí nesmeli vlastniť žiadny majetok, nesmeli prisahať, nosiť zbrane, nesmeli trestať a vykonávať násilie, ako aj nesmeli podporovať a zúčastňovať sa vojny. V priestranstve Habánskeho dvora každoročne v septembri prebiehajú tradičné habánske hody.
Ďalšie sakrálne pamiatky v okolí
- Brodské - Kostol sv. Antona Pustovníka. Dnešný kostol bol postavený s použitím múrov staršej gotickej stavby v polovici 18. storočia, v roku 1862 bol rozšírený a vtedy postavili aj novú vežu.
- Dolné Dubové - Kostol nanebovzatia Panny Márie z konca 13.
- Gbely - klasicistický Kostol sv.
- Gbely - súsošie Najsvätejšej Trojice (Trojičný stĺp) z druhej polovice 19.
- Gbely - Kaplnka sv.
- Gbely - rokokové súsošie Immaculaty (Nepoškvrnenej Panny Márie) z druhej polovice 18.
- Kúty - Kostol sv.
- Kúty - Kaplnka sv.
- Malé Leváre - Kostol nanebovzatia Panny Márie. Stavba z barokového obdobia 17. a 18. storočia bola do dnešnej podoby rozšírená v roku 1903.
- Nezbudská Lúčka - Kaplnka sv.
- Šaštín-Stráže: Bazilika Sedembolestnej Panny Márie z rokov 1736-1762.
- Šaštín-Stráže: románsky Kostol sv. Alžbety z prvej polovice 13.