Vianoce sú najkrajším a najväčším sviatkom v roku. Svoj pôvod majú v pohanskej kultúre, kde sa vnímali ako oslavy zimného slnovratu. Neskôr tieto sviatky prebrali kresťania po celom svete a Vianoce sa stali symbolom narodenia Ježiša Krista. Vianoce patrili vždy k najkrajším cirkevným sviatkom roka, ktoré naši predkovia prežívali v láske a pokore, v silnej viere a skromnosti. Či už sú vítaním zimného slnovratu, oslavou narodenia Ježiša, alebo kombináciou oboch, tradície zimných sviatkov počas decembra sa zachovávajú v rozmanitých podobách na celom svete.
Na Slovensku sa na Vianoce, sviatky narodenia Ježiša Krista, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Počas tohto obdobia nazývaného Advent, ktoré nám v sebe nesie posolstvo očakávania príchodu malého Ježiška, ľudia chodia do kostola, kupujú či pripravujú darčeky pre svojich blízkych, ozdobujú si svoje príbytky dekoráciami. Počas adventného obdobia nás čaká jeden sviatok, na ktorý sa tešia hlavne deti, a ktorý je dnes už bohužiaľ veľmi skomercializovaný - je to sviatok svätého Mikuláša, oslavovaný šiesteho decembra.
Celé sviatočné obdobie začína adventom - radostným očakávaním príchodu Spasiteľa, duchovnej prípravy na Vianoce, zapaľovania štyroch sviečok - v štyri nedele. Predtým to bola doba prísneho pôstu so zákazom ženiť sa, zabávať a hodovať. Sláviť začíname na Štedrý deň - vigíliu či viliju (na východnom a čiastočne strednom Slovensku, inde kračun), teda v „predvečer“ sviatku 25. decembra. Nasleduje Prvý sviatok vianočný, Slávnosť narodenia Pána a 26. december, teda Druhý sviatok vianočný, Zhromaždenie k presvätej Bohorodičke (oba dni sú u nás dňami pracovného pokoja a oficiálny štátny sviatok). Vianočná doba však trvá do sviatku Zjavenia Pána 6. januára.
Adventný veniec s horiacimi sviečkami.
Adventné obdobie
Adventné obdobie ľudstvo oslavuje už od 7. storočia nášho letopočtu. Začína sa 4 nedele pred Štedrým dňom a práve na Štedrý deň končí. Samotné slovíčko „advent“ znamená v preklade príchod. Symbolizuje zrodenie Ježiška. Každá nedeľa v období adventu má svoj špecifický liturgický význam. Prvá nabáda na bedlivosť, druhá je v znamení pokánia, tretia sa nesie v znamení radosti. Hoci pre advent je typická fialová farba, práve v tretiu adventnú nedeľu ju nahrádza veselšia ružová. Akoby už táto farba zvestovala a nabádala k oslavám a radosti. Štvrtá adventná nedeľa hovorí o udalostiach bezprostredne pred narodením Ježiška. Adventné obdobie vrcholí vigíliou. V Štedrý deň napoludnie začínajú Vianoce.
Štedrý deň a jeho tradície
Štedrý deň, Vilija, Dohviezdny deň, Pôstny deň či Kračun sú pomenovania 24. decembra odvodené od charakteru obyčají, ktoré mali zabezpečiť zdar v budúcom roku, spokojný a blahodarný život. Štedrý deň bol začiatkom sviatkov zimného slnovratu. Podľa starých svetonázorových predstáv bol 24. december prvým dňom, počas ktorého sa uskutočňovali rôzne magické úkony. Ľudia nimi chceli ovplyvniť priebeh budúcich javov a činností. Napríklad sa verilo, že akú náladu má človek, alebo ako sa správa v tento deň, taký bude po celý rok.
Štedrý deň sa niesol v znamení príprav na štedrovečernú večeru. Celá rodina preto vstávala v tento deň zavčasu, aby si každý stihol splniť povinnosti neobyčajného sviatku. Ženy zase upiecť koláče a uvariť vianočné jedlá. Od vydarenej prípravy závisela nielen štedrovečerná slávnosť, ale aj blahobyt v budúcom roku. Mnohé práce sa spájali s príkazmi či zákazmi a mágiou slova. Ľudia od nepamäti verili v čarovnú moc a magickú silu Štedrého dňa, ktorý bol najmä na vidieku bohatý na tajuplné úkony, obrady a zvyky.
Prípravy na večeru
Muži museli od východu slnka pripraviť nové náradie na pečenie, obriadiť dobytok. Gazda ráno obviazal stromy slamou, aby pocítili teplo Štedrého dňa a na jeseň priniesli bohatú úrodu. Potom zamieril do maštale, kde vložil dobytku do tlám kúsok oblátky natretej cesnakom. Verilo sa, že to pomôže celý rok odháňať choroby. Neskôr prišla do maštale gazdiná, ktorá nad teľnou kravou prelomila prvý upečený koláč so želaním, aby sa kravička šťastne otelila.
Rodina sa zoradila do sprievodu, na ktorého čele kráčal gazda s kadidlom v ruke. Za ním gazdiná robila cesnakom kríže na dverách a oknách domu, bránke do dvora a na vrátach maštale. Cesnaku sa údajne veľmi báli bosorky, strašidlá a zlí duchovia. Rodičov nasledovali so sviečkami deti a všetci odriekali otčenáš. Kadidlom, plamienkami sviečok a modlitbou prosili ľudia o pomoc nebeského otca. Celý deň sa držal pôst, až do východu prvých hviezd.
Ešte pred štedrou večerou bolo treba urobiť obrady, ktoré mali rodinu ochrániť pred zlými duchmi a trápeniami, pole a záhradu pred pohromami a statok pred chorobami. Úprava príbytku mala svoj magický charakter, čo súviselo s jeho čistotou vo sviatočné dni. Domy, domčeky, kuchyne a izby sa ozdobovali zelenou chvojinou, nad stôl sa vešal slamený stromček, ktorý postupne v priebehu druhej tretiny 20. Zvláštna pozornosť sa venovala úprave štedrovečerného stola a tradičných vianočných jedál.
Vyvrcholením Štedrého dňa bol Štedrý večer, na Slovensku považovaný za najväčší sviatok roka. Má veľa pomenovaní - Badňak, Dohviezdny večer, Kračun, Posiat hvizdny, Pôstny večer či Svätý večer. Podľa ľudových zvykov sa začínal väčšinou pri východe prvej hviezdy a jej zjavenie sa oznamovalo streľbou či zvonením zvonov. Až vtedy sa na stole zapaľovala sviečka. Tradovalo sa, že na koho plameň ukáže, ten bude o rok pri stole chýbať. Keď všetci zadržali dych a plamienok sa ani nepohol, rodine odľahlo. Okolo stola sa omotala reťaz, aby bola rodina počas roka súdržná.
Štedrovečerný stôl plný tradičných jedál.
Štedrovečerná večera
Súčasťou slávnostnej večere, ktorá sa začínala modlitbou, boli okrem jedál určených na tento večer aj úkony na zabezpečenie zdravia, prosperity, veštenie stavu zdravia i priebehu života na nasledujúci rok. Gazdiná potom namočila do medu strúčik cesnaku a urobila ním mužovi i deťom krížik na čelo. Gazda rozkrojil najkrajšie jablko a všetkým dal z neho kúsok. Znamenalo to, že rodinu tvorí každý jej člen, tak ako kúsky tvoria jabĺčko.
Samotnú večeru otvoril gazda prípitkom, po ktorom sa jedli oblátky s medom a cesnakom, orechy, jabĺčka, hríbová, šošovicová alebo kapustová polievka s hubami a sušenými slivkami. Na vyzdobenom stole bývali placky z chlebového cesta, osúchy, pupáčiky, lekvárové cestenice, makové lokše, krupicová kaša (tiež nazývaná Ježiškova kašička), uvarený hrach, uvarená zmes sušeného ovocia tzv. vilia, peceň chleba, tvaroh, mak, pohár s medom i hrnček s mliekom. Takto prestretý stôl symbolizoval aj vďaku roľníka za dary zeme. Dnes sme večeru obohatili najmä zemiakovým šalátom a chutnou rybou pripravenou na mnoho spôsobov.
Podľa tradície sa malo na stole objaviť „devätoro jedál“ zo všetkého, čo sa počas roka urodilo (inde 5, stôl bol symbol prosperity, mal obsahovať všetko, čo hospodárstvo urodilo - zvykom bolo aj nohy stola obkrútiť reťazou a uzamknúť do 27. decembra, aby hojnosť "neutiekla"). Jedlám sa prisudzoval magický význam, na stole nesmel chýbať chlieb, vianočka, cesnak či cibuľa. Zvykom bola aj misa ovocia - čerstvých jabĺk a hrušiek, orechov, ale aj sušeného či kandizovaného ovocia, postupne sa pridali banány, pomaranče a citrusové plody - misa symbolizovala tichú modlitbu za dobrú úrodu a vieru, že nový rok prinesie blahobyt.
Jedným z mnohých zvykov bolo pod obrus dávať šupiny z kapra, mince (ešte dávnejšie za hrsť obilia, aby ho bolo viac) - alebo pod taniere, odtiaľ putovali do peňaženky. Zabezpečiť mali dostatok peňazí po celý rok. Dodnes pretrváva vo väčšine slovenských domácností. Večeri predchádzala spoločná modlitba, inde príhovor najstaršieho člena rodiny alebo jej hlavy a prípitok s „ostrým“. Gazdiná väčšinou namočila do medu strúčik cesnaku a urobila krížik členom rodiny. Gazda rozkrojil najkrajšie jablko a rozdal každému členovi rodiny, ktorý tvoril jej neoddeliteľnú súčasť.
Na stole nesmeli chýbať oblátky, med a cesnak, ktoré sa jedli pred večerou, aby sa zachovalo v rodine zdravie. A jablko sa krájalo priečne na polovicu ešte z iného dôvodu: ak jadrovník ukázal hviezdu, znamenalo to šťastie a zdravie po celý rok, ak krížik, rodinu mala podľa povery „navštíviť“ choroba alebo smrť (aj hnilý či napadnutý jadrovník alebo iné anomálie jabĺčka).
Nasledovala tradičná kapustnica - ktorá obsahovala buď huby a sušené slivky, alebo aj údené mäso a klobásu. Niekde sa miesto kapustnice podávala aj šošovicová či hrachová polievka - strukoviny symbolizovali blahobyt. Teda „toľko peňazí ako šošovice či hrachu v hrnci“.
Ďalej nesmeli chýbať zemiakový, po novom aj majonézový šalát, opekance (natrhané pečivo zaliate mliekom a posypané makom a cukrom), pečivo a koláče z kysnutého cesta, posúchy, chleby, záviny plnené makom či tvarohom, medovníky.
Omrvinky a zvyšky zo štedrej večere sa nesmeli vyhadzovať - boli posvätné, preto sa využívali rôznymi spôsobmi: pre hospodárske zvieratá, pre duše mŕtvych, ako liečebný prostriedok.
Prehľad tradičných vianočných jedál podľa regiónov:
| Región | Polievka | Hlavné jedlo | Špeciality |
|---|---|---|---|
| Kysuce | Hrachová polievka so slivkami | Ryba a majonézový šalát | Žiadne mäsové jedlá |
| Južné Slovensko (Levice) | Halászlé (hustá rybacia polievka) | Pečený pstruh s opekanými zemiakmi | - |
| Orava | Kapustnica s hubami, údenou rybou, smotanou a zemiakmi; Hríbová mliečna polievka s údeným kolenom a klobásou | Zemiaková kaša | - |
| Stredné Slovensko | Kapustnica, šošovicová, hríbová, hrachová či rybacia polievka | Ryba a majonézový šalát | Opekance s makom |
Ďalšie vianočné symboly a tradície
Vianočný stromček
K Vianociam neodmysliteľne patrí vianočný stromček. Tento zvyk sa traduje ešte od spomenutých pohanských čias. Počas Vianoc by mal bohato zdobený vianočný stromček svietiť v každej jednej slovenskej domácnosti. V minulosti sa ozdoboval jabĺčkami, orechmi, hruškami či slamenými ozdobami a figúrkami. V kresťanskom ponímaní Vianoc pribudol pod stromčekom aj vianočný betlehem ako miesto narodenia malého Ježiška.
Adventný veniec
Adventný veniec patrí k najstarším symbolom Vianoc v kresťanských rodinách. Poslednú zo štyroch sviec na adventnom venci zažali v nedeľu milióny kresťanov, ktorí tak naplnili svoju intenzívnu duchovnú prípravu na vianočné sviatky. Prvý takýto veniec vyrezal z dreva v roku 1838 teológ Johann Henrich Wichter. Zavesil ho na dvere sirotinca, ktorého bol správcom a každý deň naň zavesil zapálenú sviečku. Pod vencom stála pokladnička,do ktorej zbožný veriaci vhadzovali vianočné milodary pre opustené deti.
Imelo
Imelo na štedrovečernom stole symbolizuje túžbu po šťastí pre celú rodinu. Na slávnostne prestretých štedrovečerných stoloch nebude chýbať v mnohých rodinách vetvička imela, ktorej sa od nepamäti pripisovala v ľudovom zvykosloví čarovná moc. Takto prizdobený stôl symbolizuje totiž túžbu po šťastí, hojnosti, súdržnej rodine a zdraví pre všetkých jej členov.
Guľa z jemného skla
Ak by sa v prípade vianočných dekorácií dalo hovoriť o výročiach a sviatkoch, potom by sme tento rok museli vzdať hold a poblahoželať najobľúbenejšej vianočnej ozdobe. Fúkaná guľa z jemného skla je už tak povediac babičkou. Veď sa tohto roku "dožíva" už svojich 117. narodenín. Výrobu gule si dal patentovať v roku 1889 Francúz Pierre Dupont.
Ohňostroje
Naopak, najmladším zvykom, ktorý sprevádza Vianoce a oslavy príchodu Nového roka, patria ohňostroje, odpaľovanie svetlíc, petárd, delobuchov a iných pyrotechnických výrobkov. Do Európy priviezli ohňostroje cestovatelia a námorníci v 18. storočí z Ázie. Svetlo a žiara oznamujú svetu radostnú zvesť o narodení Ježiša Krista, príchod jasnej hviezdy, lúčov poznania, pravdy, viery, lásky a nádeje.
Záver
Vianoce na Slovensku sú bohaté na tradície a zvyky, ktoré sa líšia v závislosti od regiónu. Či už ide o prípravu štedrovečerného stola, zdobenie vianočného stromčeka alebo dodržiavanie rôznych povier, Vianoce sú časom, kedy sa stretáva rodina a pripomína si svoje korene. Nech už sú vaše vianočné zvyky akékoľvek, dôležité je, aby ste ich prežili v pokoji a radosti so svojimi blízkymi.