Páter Pio z Pietrelciny, vlastným menom Francesco Forgione, bol kapucínsky kňaz známy svojou hlbokou spiritualitou, stigmatami a darom uzdravovania. Jeho život bol prepletený s modlitbou, ktorá bola pre neho zdrojom sily, útechy a zjednotenia s Bohom. Tento pokorný kapucín udivil svet svojim životom, ktorý bol úplne venovaný modlitbe a počúvaniu bratov, na ich utrpenie vylieval balzam Kristovej lásky.
Život pátra Pia
Narodil sa v roľníckej rodine 25. mája 1887. Už od malička túžil stať sa rehoľníkom a svoje prianie si splnil v 16 rokoch, keď vstúpil do noviciátu u kapucínov v Morcone. Vtedy prijal meno Pio. V roku 1910 bol vysvätený za kňaza a v tom istom roku sa mu prvýkrát objavili stigmata, ktoré však neskôr zmizli. Definitívne sa mu objavili 20. septembra, dva roky po vstupe do kláštora Panny Márie Milostivej v San Giovanni Rotondo.
Páter Pio trávil mnoho hodín denne v spovednici a za vrchol svojho apoštolského pôsobenia považoval slávenie svätej omše. Pri beatifikačnej liturgii v roku 1999 pápež Ján Pavol II., ktorý sa u neho spovedal už v roku 1948, hovoril o vnútornom prepojení smrti a vzkriesenia, ktoré sa ukazuje na jeho tele poznačenom stigmatami. Zomrel 23. septembra 1968 vo veku 81 rokov, pričom stigmata sa mu pár dní pred smrťou úplne zahojili.
Modlitba ako základ spirituality
Pre pátra Pia bola modlitba životnou silou. Sám sa označoval za „úbohého brata, ktorý sa modlí“. Pápež František poznamenal, že páter Pio čerpal životnú silu zo sústavnej modlitby a dôvery v Pána: „Všetky ošklivé prízraky, ktoré - ako hovoril - mi démon vnášal do mysle, zmizeli, akonáhle som sa s dôverou zveril do Ježišovho objatia.“
Slúžením svätej omše, ktorá bola stredobodom každého jeho dňa i plnosťou jeho spirituality, dosiahol vysoký stupeň zjednotenia s Pánom. Páter Pio sa pohrúžil do modlitby, aby lepšie poznal Božie plány. Mal rád Ježiša a dôveroval mu.
Výzva k modlitbe
Svatý kapucín nás má inspirovat důvěrou vkládanou do modlitby, službou potřebným a setkáváním s Bohem ve zpovědnici. Páter Pio nám zanechal ako odkaz modlitbu. Radil: „Modlite sa mnoho, moje deti, modlite sa stále a nikdy neochabujte.“
Ježiš nám v evanjeliu ukazuje, ako sa modlí. Predovšetkým hovorí: „Velebím ťa, Otče“; nehovorí „potrebujem to či ono“, ale „velebím ťa“. Osobný, dôverný kontakt a stíšenie pred Pánom je tajomstvom spoločenstva s Ním. Modlitba sa môže zrodiť ako prosba, aj o rýchlu pomoc, ale zreje velebením a klaňaním. Potom sa stáva naozaj osobnou, ako u Ježiša, ktorý potom slobodne rozpráva s Otcom: „Áno, Otče, tak sa ti zapáčilo“.
Ak nesveríme bratov a situácie Pánovi, kto to urobí? Preto nám Páter Pio zanechal modlitebné skupiny. A povedal im: „Modlitba je silou, ktorá zjednocuje všetky dobré duše.“
Modlitba pátra Pia:
Zostaň so mnou, Pane a daj mi pocítiť potrebu Tvojej prítomnosti. Ty vieš, ako na Teba ľahko zabúdam. Zostaň so mnou, Pane, lebo Ty si môj život, bez Teba uhasína moja horlivosť. Zostaň so mnou, Pane, veď vieš, že som slabý a je mi potrebná Tvoja pomoc, aby som tak často neklesal. Zostaň so mnou, Pane, Ty jediné moje svetlo, bez Teba doliehajú na mňa tmy… Zostaň so mnou, Pane a neprestávaj mi ukazovať Tvoju vôľu. Zostaň so mnou, Pane, aby som počul Tvoj hlas a nasledoval Ťa. Zostaň so mnou, Pane, lebo mojou najväčšou túžbou je milovať Ťa veľmi a byť ustavične v Tvojej prítomnosti… Zostaň so mnou, Pane; aj keď moja duša je chudobná, túži byť pre Teba miestom útechy a hniezdočkom lásky. Zostaň so mnou, Ježiš, začína sa zvečerievať a deň sa chýli. Život uteká, približuje sa smrť, Boží súd, večnosť - a je najvyšší čas, aby som zdvojnásobil svoju silu a neklesal na ceste. Preto túžim po Tebe, Pane môj… Pane, približuje sa večer a prichádza smrť, znepokojujú ma tmy, pokušenia, vyprahlosti, kríže a bolesti. Ach; a koľko Ťa potrebujem v tejto noci vyhnanstva. Zostaň so mnou, Pane! Moja potreba - Teba mať - je veľká. Lebo vo tmách a nebezpečenstvách môjho života Ťa nesmierne potrebujem. Pane, daj, nech Ťa poznám ako Tvoji učeníci pri lámaní chleba. Nech eucharistické spojenie je mi svetlo, čo rozptyľuje tmy. Nech mi je silou, čo ma udržuje a jediným pokojom môjho srdca. Zostaň so mnou, Pane, aby keď príde smrť, mohol som byť s Tebou spojený Tvojou milosťou a láskou, ale zvlášť EUCHARISTIOU.
Posolstvo pre súčasnosť
Páter Pio nás učí, že pravá moudrost nespočívá ve velkých talentech a pravá udatnost nespočívá v síle. Jediná moudrá a nepřemožitelná zbraň je láska živená vírou, protože má moc odzbrojit síly zla. Všichni obdivovali otce Pia, ale málokdo jednal stejně. Křesťanský život totiž není „líbí se mi“, nýbrž „daruji se“.
Páter Pio bol apoštolom spovednice. Aj dnes nás pobízí a říká nám: »Kam jdeš? Od Ježíše nebo od svého smutku? Kam se vrátíš? K tomu, kdo tě zachránil, nebo ke svým porážkám, výčitkám a hříchům? Pojď, Pán tě očekává.
Neplýtvejte, prosím, časem a silami na vzájemné hádky. To je k ničemu. Znemožňuje ti růst! Neumožňuje ti jít. Prosím vás, mezi vámi ať je pokoj a společenství. A pokud se vám zachce o někom drbat, kousněte se do jazyka. Prospěje vám to, duši to udělá dobře, i když jazyk napuchne. Bude to užitečné i pro tento kraj.
Páter Pio nás povzbuzuje, aby sme sa nebáli zveriť do Ježišovej náruče, aby sme hľadali Boha v modlitbe a sviatostiach, a aby sme sa usilovali o pokoj a spoločenstvo medzi sebou.
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 25. máj 1887 | Narodenie Francesca Forgioneho (pátra Pia) |
| 1910 | Vysvätený za kňaza |
| 20. september | Definitívne sa mu objavili stigmata |
| 23. september 1968 | Úmrtie pátra Pia |
| 1999 | Beatifikácia pápežom Jánom Pavlom II. |
| 2002 | Svätorečenie pápežom Jánom Pavlom II. |