Šťastné a veselé Vianoce: Tradície a zvyky na Slovensku

Vianoce sú najkrajším a najväčším sviatkom v roku. Svoj pôvod majú v pohanskej kultúre, kde sa vnímali ako oslavy zimného slnovratu. Neskôr tieto sviatky prebrali kresťania po celom svete a Vianoce sa stali symbolom narodenia Ježiša Krista.

Zvyky a tradície osláv sa líšia od krajiny ku krajine. Viete, aké sú najkrajšie a najznámejšie slovenské tradície Vianoc?

História a pôvod Vianoc

Pre našich predkov bolo slávenie sviatkov významnou súčasťou každodenného života. Príprava na Vianoce sa začínala už na Martina a vrcholila mesačným adventným pôstom. Štedrý deň bol dňom, keď sa ľudia po mesiaci príprav, ticha a pokoja mohli zísť za jedným stolom a začať sláviť.

Súčasťou kresťanských Vianoc bola aj predvianočná spoveď v kostole, ktorá pomáhala ľuďom zbaviť sa hriechov, a tak si s čistým srdcom mohli sadnúť k vianočnému stolu. Spoveď motivovala ľudí hlavne k tomu, aby si navzájom odpustili, ak si v niečom ublížili. Cieľom malo byť zmierenie a udobrenie. V tom spočívala skutočná podstata vianočnej radosti.

Naši predkovia si nevedeli predstaviť, že by si mohli spolu sadnúť k jednému stolu, ak sa niekto na niekoho v rodine hneval.

Vianočné tradície a zvyky na Slovensku

Vianočné rituály a symboly majú ochrániť naše zdravie a zabezpečiť hojnosť a prosperitu. Ako sa zmenil náš životný štýl a ľudia sa začali sťahovať do miest, mnohé z týchto zvykov upadli do zabudnutia. Aby sme si ich vedeli lepšie predstaviť, prenesme sa do minulosti, keď naši predkovia bývali na dedinách, boli úzko spätí so zemou, nemali elektriku a dlhé zimné večery trávili spolu na priadkách, kde si rozprávali rôzne príbehy, veľký význam mali povery i symboly.

Vianoce sú sviatkami pokoja, mieru, rodiny a lásky k blížnym. Sú však aj sviatkami jedla, pitia a hodovania. Vianočné jedlo je možno viac kalorické ako zdravé a my si ho radi užívame do prasknutia. Veď čo? Tieto sviatky tu máme iba raz do roka a chceme si ich poriadne užiť.

Vianočný stromček a darčeky

K Vianociam neodmysliteľne patrí vianočný stromček. Tento zvyk sa traduje ešte od spomenutých pohanských čias. Počas Vianoc by mal bohato zdobený vianočný stromček svietiť v každej jednej slovenskej domácnosti. V minulosti sa ozdoboval jabĺčkami, orechmi, hruškami či slamenými ozdobami a figúrkami. V kresťanskom ponímaní Vianoc pribudol pod stromčekom aj vianočný betlehem ako miesto narodenia malého Ježiška.

Ďalší element Vianoc, na ktorý sa tešia najmä detičky, sú darčeky, ktoré po štedrej večeri (o tej si povieme neskôr) nájdeme pod vianočným stromčekom. Mnohí z nás si bez darčekov nevedia vianočný čas ani predstaviť.

Štedrá večera

K Vianociam neodmysliteľne patria špecifické vône a chute, na ktoré sa netrpezlivo tešíme počas celého roka. V mnohých rodinách slávnostne rozvoniava sviatočná kapustnica, ktorá sa môže pripravovať so sušenými hubami či slivkami. Ako druhý chod sa podáva pečený vianočný kapor s poriadnou porciou zemiakového šalátu s majonézou.

Večera sa začína vianočnými oblátkami s medom a cesnakom, ktoré symbolizujú kresťanskú hostiu, čiže Božie telo. Nasleduje kapustnica. V niektorých častiach Slovenska sa namiesto kapustnice servíruje rybia alebo hubová polievka. Vianočné jedlá teda skutočne nie sú žiadnou diétou, veď nečudo, nasledujú po štvortýždňovom pôstnom období adventu, počas ktorého vám riadne vyhladne! Samozrejme, ak ho dodržiavate.

Ak už máte v sebe všetky chody štedrej vianočnej tabule, nasleduje nekonečné prejedanie sa vianočnými zákuskami a množstvom iných dobrôt. Asi najznámejšími vianočnými sladkosťami na Slovensku sú medovníčky. Výroba a pečenie medovníkov má u nás bohatú tradíciu a slovenské gazdinky sa predbiehajú, ktorá ich ozdobí krajšie či originálnejšie.

Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky či iné koláče majú už napečené niekoľko dní dopredu.

Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče, ovocie.

Vianočné povery a zvyklosti

K najkrajším sviatkom roka zaiste patria aj rôzne zvyklosti a povery siahajúce do ďalekej minulosti až k našim dávnym predkom.

• Rozkrojenie jabĺčka: V mnohých rodinách sa napríklad dodnes traduje krásny vianočný zvyk rozpolenia jabĺčka. Ten spočíval v tom, že sa náhodne vybralo jedno jablko a prerezalo sa na dve polovice. Ak bol jeho stred v tvare hviezdy, znamenalo to pre rodinu hojnosť, zdravie a šťastie počas celého nasledujúceho roka, no ak sa nedajbože v strede jablka objavil kríž, rodinu čakalo nešťastie v podobe choroby alebo smrti.
• Tanier navyše: Ďalším zo zvykov je aj tanier za štedrovečerným stolom navyše. Ten charakterizoval akt milosrdenstva a spolupatričnosti. Prestieral sa pre náhodných hostí alebo pre zosnulých v rodine.
• Hádzanie topánky: Na Vianoce zvykli slobodné dievčatá hádzať za hlavu topánku smerom k dverám. Ak sa topánka otočila špičkou k nim, znamenalo to, že sa do roka vydajú. Ak sa obrátila špičkou dnu a pätou k dverám, veštilo to, že dievča zostane rok slobodné.

Na sv. Luciu nemohli chodiť ženy, starí a chorí na návštevu. Sledovalo sa, odkiaľ prišiel prvý návštevník, či zhorného alebo dolného konca. Pod obrusom na štedrovečernom stole bola porozsýpaná pšenica, proso, mak, strukoviny, aby priniesli hojnosť. V iných regiónoch zas na stole nesmela chýbať miska s naklíčeným obilím. Ráno, na Božie narodenie (1.sviatok vianočný) sa dospelí i deti umývali vo vode, v ktorej boli vložené drobné mince. Omrvinky zo stola gazdiné pozbierali a na druhý deň časť z nich spálili.

Cesnak patrí medzi obradné potraviny aj na Štedrý večer, prináša zdravie po celý rok. Na štedrovečernom stole mali svoje miesto aj orechy. Keď sa orech rozlúpol a jadro bolo zdravé, zdravie malo sprevádzať celú rodinu. Zdravie sa veštilo aj z rozkrojeného jabĺčka. Keď z jadierok bola pekná hviezdička, pre rodinu to znamenalo zdravie, šťastie a hojnosť. Smrť sa predpovedala podľa sviečky. Ak nestála rovno, ale sa ku niekomu naklonila, toho mala smrť postihnúť.

Súčasné vianočné tradície

Všetko staré nahrádza nové, a tak sa vianočným zvykom stalo aj pozeranie rozprávok a vianočných filmov v televízii či na DVD. Ruku na srdce a priznajte sa, viete si bez nich predstaviť pravé čaro Vianoc? Ktorá rozprávka je vaša obľúbená? Princezná so zlatou hviezdou na čele, Pyšná princezná či Tri oriešky pre Popolušku s legendárnou Libušou Šafránkovou, ktorá sa stala asi najznámejšou tvárou slovenských a českých televíznych Vianoc?

Ak nie ste na rozprávky, sú tu pre vás známe vianočné filmy. Určite vás pobaví Kevin zo Sám doma a príjemnú nostalgiu navodí český film Pelíšky. „Maršal Malinowski!“, tak znie známy prípitok z tohto famózneho filmu. A my pripomíname, aby ste to s prípitkami na Vianoce nepreháňali, aj keď alkoholické nápoje sú tiež jednou z vianočných tradícií.

Vianočné tradície v rôznych regiónoch Slovenska

Väčšina domácností začína Štedrú večeru oblátkami. Spôsob ich konzumácie je však odlišný. Niektoré domácnosti ich jedia s medom, iné s cesnakom alebo len čisté. Čo sa týka polievok, tak to býva rôzne. Môžeme sa tu stretnúť s typickou kapustnicou s hubami, s mäsom, bez mäsa, so slivkami alebo so smotanou. V niektorých domácnostiach pripravujú na Vianoce šošovicovú, hríbovú, hrachovú či rybaciu polievku. Môžeme sa však stretnúť aj s netradičnou hŕstkovou, ktorá sa pripravuje spoločne z fazule, hrachu a šošovice.

Ako druhý chod sa zvykne vo viacerých oblastiach Slovenska pripravovať typická ryba, a to na viacero spôsobov. Väčšinou sa jedáva s majonézovým šalátom. Niekde robia namiesto majonézového šalátu, zemiakovo-cibuľový a niekde nie je ničím výnimočným, ak sú prílohou ku hlavnému jedlu len opekané zemiaky.

Hlavne na strednom Slovensku sa jedávajú aj opekance s makom. Jedná sa o špecialitu, ktorá sa konzumuje výlučne počas štedrovečernej večere. Na Kysuciach sú zvyky úplne iné. Tam sa v tento deň neje nič mäsové. Kysučania tak môžu zabudnúť na výbornú kapustnicu a na Štedrý večer sa musia namiesto nej uspokojiť s hrachovou polievku so slivkami. Potom nasleduje ryba a majonézový šalát.

V oblasti južného Slovenska, hlavne v okolí Levíc, sa zase po oblátke podáva hustá rybacia polievka - halászlé. Hlavné jedlo tvorí v tejto oblasti netradične pečený pstruh s opekanými zemiakmi. Na Orave je obľúbená kapustnica, ktorá sa pripravuje s hubami, údenou rybou, so smotanou a zemiakmi. Zvykne sa podávať spoločne so zemiakovou kašou. Na oravskom štedrovečernom stole nemôže chýbať ani hríbová mliečna polievka s údeným kolenom a klobásou.

Samozrejme, v každom regióne sa môžete stretnúť ešte s ďalšími odlišnosťami.

Prehľad tradičných vianočných jedál podľa regiónov:

Vianočné obdobie v minulosti

Predvianočné a vianočné obyčaje sa začínajú od skončenia jesenných poľných prác do sviatkov Božieho narodenia. Začínali na Ondreja, slobodné dievky liali do vody rozohriate olovo a vzniknutý tvar im pripomínal to, aké bude mať povolanie ich nastávajúci. Na Barboru, kde v predvečer sviatku chodievali po dedinských domoch "barborky". Ženy a dievčatá sa zahalili do bielych šiat so šatkou na tvári, aby ich nebolo poznať. Na jej sviatok chodievali ženy v bielom a rozdávali deťom darček. Poslušným sladkosti a neposlušným metličku. Vydajachtivé dievky si odlomili čerešňovú halúzku a keď im rozkvitla na štedrý deň, tak to znamenalo, že sa dobre a skoro vydá. Na Mikuláša ľudia radi uzatvárali zložité obchody.

K Mikulášovi sa modlievali dievčatá túžiace po dobrom manželovi, aby mali šťastné manželstvo. Rodičkám pomáhal v ťažkej chvíli. Verili, že na jeho príhovor u Boha sa rodili zdravé životaschopné deti. Tento sviatok sa vždy spájal s vierou v bohatsvo, a preto sa ľudia obdarúvavali sladkosťami a ovocím, ktoré symbolizovali zdravý a sladký život.

Na Luciu chodili panny v bielom zahalené, s tvárou v múke omúčenou, chodili po domoch vymetať s husím perom kúty od zlého. Domáci nesmeli na ,,Lucie“ prehovoriť, lebo by boli prekliaty.

Na Štedrý deň 24. decembra sa až do večera udržiaval pôst a čarovaním sa veštilo všetko, čo sa týkalo zdravia, úspechov, budúcej úrody i osobného života. Štedrý deň predvečerom slávnosti Kristovho narodenia. Cudzia žena nesmela vstúpiť do domu, lebo by to znamenalo nešťastie. Nesmelo sa nič v tento deň požičiavať, lebo to bolo považované za veľmi zlé znamenie. Pôst sa končil, keď vyšla na oblohe prvá hviezda. V tento deň zdobili stromček, zavesený zo stropu nad stolom, jabĺčkami, orechami, niekedy slamenými ozdobami. Stôl obviazali reťazou na znak súdržnosti, a aby sa stretli o rok zas pri štedrovečrnom stole. Na stôl sa prestieral obrus, pod ktorý sa dávali slamenné kríže, ktoré potom zavesili na stromy, ako ochrana pred húsenicami. Štedrá večera bola symbolom hojnosti a bohatej úrody na budúci rok. Pod tanier sa dávali mince a pod obrus šupiny z kapra na znak bohatstva.

Zvyky a tradície na vianočné obdobie

Na Katarínu - 25. novembra končili zábavy a utíchol spev na dedine. V podvečer Ondreja ,30. novembra dievčatá pomocou rôznych praktík veštili svoju budúcnosť. Najznámejšie je trasenie plota pri dome, kde býval Ondrej, pričom sa hovorilo: „Ploce, ploce, trasem ca, svatý Ondrej, prosím ca, daj mi tejto noci znac, s kým ja budzem pred oltárom stác.“ Dievča sa potom nesmelo s nikým rozprávať, a v noci sa jej malo prisniť, kto bude jej ženích.

Ku dňu svätého Mikuláša 6. decembra sa viažu mikulášske obchôdzky po domoch. Zlé deti dostali prút, o čom sa hovorí aj v riekanke: „Ja som svatý Mukuláš, modlice sa Očenáš. Dobrým dzecom koláče a zlým dzecom korbáče.“ S takouto tradíciou sa stretávame u nás dosť často.

Lucia - 13. december. Po domoch chodila dievka zahalená v bielej plachte a šatke so zamúčenou tvárou, alebo zamaskovanou čepcom, aby ju ľudia nespoznali. Vymetala krídlom kúty o ohnisko, no pritom nič nehovorila, aby ju domáci nespoznali. Na Luciu sa začínali i rôzne zvyky, ktoré končili Štedrým dňom. Išlo napríklad o pálenie lístkov, na ktorých boli mená mládencov. Každá deva, ktorá sa chcela dozvedieť meno svojho nastávajúceho si urobila 10 lístkov s menami chlapcov /samozrejme, ktorí sa jej páčili/ a jeden zostal prázdny - to znamená neznámy. Každý deň si náhodne vybrala jeden lístok a ten spálila v ohni. / nie na plynovom sporáku/ Na Štedrý deň nastalo to prekvapenie, zostal jej lístok s jedným menom. Žeby tým vyvoleným?

Na Luciu bol známy i povestný Luciin stolček. Stolček musel byť zhotovený bez jediného klinca. V deň Štedrého dňa na polnočnej svätej omši sa pozrel cez dierku v stolci , videl za oltárom lietať čarodejnice. Teda ženy, ktoré boli v dedine ako čarodejnice.

V kalendári bolo 6.decembra Mikuláša to znamená, že Vianoce sú za dverami. Mikulášsky kolotoč obdarúvania sa krúti celé stáročia: na okne pekne v rade vedľa seba stoja vyleštené topánočky či čižmičky, v ktorých sa ráno nachádzajú sladkosti.

Kto je to Mikuláš?

Postava Mikuláša sa viaže k legendárnemu biskupovi Mikulášovi, ktorý bol v 4. storočí v prístave Myra. Pokladali ho za človeka, ktorý konal zázraky, bol vždy nápomocný rybárom a námorníkov. V Grécku v 9. storočí vznikla povesť ,podľa ktorej chudobný muž nemal na veno pre svoje tri dcéry. Chcel ich poslať do služby, aby si naň zarobili. Vtedy prišla pomoc od sv. Mikuláša. Každej dievčine vhodil oknom mešec zlatiek, aby sa mohli vydať. Neskôr sa mešec zmenil na zlaté jablko vhodené komínom do dievčenskej pančuchy.

Ďalšia povesť je z 12. storočia z Francúzska. Hostinský zabil troch žiakov kláštornej školy. Nasekal ich na kúsky a naložil do suda s mäsom. Keď ho po siedmich rokoch navštívil biskup Mikuláš, zločin odhalil, chlapcov poskladal, oživil a hostinského potrestal. Tento príbeh urobil z biskupa z Myrhy ochrancu rybárov, prievozníkov, aj patróna žiakov kláštorných škôl.

6. decembra sa stal vo Francúzsku sviatkom žiakov. Z Francúzska sa kult sv. Mikuláša rozšíril do Z a S Európy. Hodnotu sv. Mikuláša pochopili aj vychovávatelia a zaviedli tradíciu, podľa ktorej boli dobrí odmenení a zlí potrestaní.

• Pri štedrovečernom stole rozhodne nemá byť nepárny počet stolovníkov, nepárneho by si odviedla Smrť.
• Na Štedrý deň sa nemá nič požičať, inak sa privolá bieda s núdzou.
• Od štedrovečernej večere až do polnočnej omše sa nesmie chodiť cez pole. Kto vraj tento zvyk poruší, do roka zomrie.
• Od večere sa nikdy nemá vstávať, mohla by prísť kmotrička Smrť.
• Keď sa nohy štedrovečerného stolu obtočí nitkou, domu sa celý rok vyhnú zlodeji.
• Mince alebo rybia šupina položená pod tanierom prináša do domu peniaze. Ak vyjde slobodné dievča pri príprave večere von z domu, určite stretne muža, ktorý je jej súdený.
• Výdavky sa uskutočnia, ak si objedná dievča devätoro stavení a z každého prinesie kúsok vianočky.
• Po večeri je dobré hodiť črievicu za hlavu. Ak bude ukazovať špičkou k východu, pôjde slobodné dievča do roka z domu.

Prvý písomný doklad o vianočnom stromčeku pochádza z roku 1605 a hovorí sa v ňom o jedličke zdobenej jablkami a sladkosťami. Až začiatkom 20. storočia sa začali pod stromčekom objavovať aj darčeky pre členov rodiny. V tomto období sa na námestiach miest začali stavať aj veľké vianočné stromy. Po prvýkrát sa takýto strom rozsvietil roku 1912 v New Yorku v USA.

Čas očakávania

Adventné obdobie je prípravou na slávenie príchodu Božieho Syna. Je taktiež obdobím očakávania kedy všetci čakáme až si rozbalíme darčeky pod stromčekom. Každý sa svojim spôsobom pripravuje na toto obdobie. Niekto zháňa rôzne prekvapenie, iní pripravujú rôzne dobrôtky, ktoré neskôr zaplnia naše žalúdky. Musíme však uznať, že Vianoce sú časom magického čara. Toto magické čaro sa prejavuje v každej rodine inak. Niekto si zakladá na dodržiavanie tradícii, iní sa snažia, aby mali dostatok všetkého, aby im v rodine nič nechýbalo.

Nezabúdajme aj na deti, ktoré nemôžu sláviť tieto najkrajšie sviatky v kruhu svojej rodiny. Vianoce sú najkrajším a najväčším sviatkom v roku. Svoj pôvod majú v pohanskej kultúre, kde sa vnímali ako oslavy zimného slnovratu.

tags: #stastne #vesele #vianoce