Nie je ich málo medzi nami, a to ani medzi veriacimi. Žijú svoj zvláštny status a náročný život, kde chýba jeden zodpovedný: manžel a otec rodiny. Slobodné matky s deťmi si zasluhujú našu úctu a obdiv už len preto, lebo sa (väčšinou) v neľahkej osobnej situácii rozhodli pre život. Ak je rodič na výchovu dieťaťa sám, vždy je to pre neho ťažšie. Netreba tajiť, že takáto výchova prináša aj pre dieťa viaceré riziká, ktoré sa nedajú úplne eliminovať.
Slobodná (ale aj rozvedená) matka s dieťaťom či deťmi potrebuje podporu rodiny, farnosti aj širšieho okolia. Majú to ťažké, lebo sa môžu spoliehať iba na seba, chýba im manžel, z čoho pramenia aj mnohé problémy a vnútorné zápasy. Ak sa s takouto matkou stretnem, snažím sa ju povzbudiť, aby sa nevzdávala. A druhá dôležitá vec, vždy apelujem, aby sa rovnako nevzdávala túžby po partnerskom vzťahu a hľadala si potenciálneho manžela. Dnes je veľa mužov po štyridsiatke, ktorí sú slobodní a ochotní vziať si za manželku aj ženu s dieťaťom. Kým sme v plnej sile, môžeme si navrávať, že si vystačíme sami. Avšak s pribúdajúcim vekom partner chýba viac.
Neúplné rodiny patria do oblasti pastorácie rodín a dostávajú tú istú starostlivosť ako rodiny úplné. Môžu mať účasť na tých istých službách a aktivitách, ktoré sa ponúkajú všetkým - liturgické slávenia, modlitbové stretnutia, farské aktivity pre rodiny, deti a mladých a tiež poradenstvo v centrách pre rodinu. rodiny navzájom dokážu pomôcť. Na otázku, či potrebujú niečo iné, najlepšie odpovedia ony samy. Zdá sa mi, že ich potreby nie sú iné, ako potreby úplných rodín, kde napríklad pracujú obaja rodičia, prípadne niektorí aj ďalej od domova, v zahraničí a podobne.
Skupina slobodných mamičiek je vážna vec, pretože za posledné desaťročie nám percentuálne stúpol počet detí narodených mimo manželstva z asi 7 % na súčasných vyše 40 %. Príčin vidím viacero: Nepotvrdenie dievčaťa ako ženy zo strany otca v čase jej dospievania - pretože otcovia doma neboli z dôvodu odchodu za prácou, rozvodu alebo rodinnej krízy - z toho vyplýva strach zo záväzku a nechopnosť uzatvoriť ho. Taktiež ako príčinu vidím sociálnu politiku ľavicových strán, ktoré zvýhodňujú slobodných a nezosobášených a nie manželov a rodiny. Ďalšie príčiny sa dajú rozobrať v samostatnej prednáške, ktorou by sa mohlo zhrnúť celé 19. a 20. storočie ako čas, keď sme uverili v silu materialistického pokroku a neveríme v dôležitosť tajomstva lásky a života. Priemyselná revolúcia, feminizmus, marxizmus, sexuálna revolúcia sú súčasťou tohto zápasu o ľudskú identitu, ktorú už viac neodvodzujeme zo zásnubného tajomstva, ale z materiálneho blahobytu. Evanjelium v tomto smerovaní je fakultatívna ponuka. Samozrejme, duchovný rast je postupný, a tak v rámci komunít a hnutí ako Modlitby matiek postupne dozrievajú.
Sústrediť pozornosť kňazov na pastoráciu slobodných mamičiek však nevidím konštruktívne. Z farskej pastorácie vidím, ako slobodné maminky často prenášajú na kňazov nadmerné očakávania vo forme rôznych služieb, ktoré však s pastoráciou nesúvisia. Snaha úprimne pomôcť rozvedeným ženám vo viacerých prípadoch mojich spolubratov skončila opustením kňazstva. Samozrejme, tam sa otvárajú aj ďalšie súvislosti.
Kauzálne riešenie vidím v transformácii pastorácie mládeže z pastorácie voľného času na realizáciu programov vzdialenej a blízkej prípravy na manželstvo. Ako obyčajný dedinský farár by som u takýchto kresťaniek jasne oddelil ich minulosť a prítomnosť. Často v minulosti urobili nejaké chyby, kvôli ktorým ostali v tomto životnom stave. Pripomíname im starý život, bez ohľadu na pokánie a nový život, ktorý vedú. Urobíme hrubú čiaru za minulosťou, avšak nedbáme na to, či pokánie naozaj prebehlo a tieto kresťanky sa s minulosťou naozaj vyrovnali (t. j. odpustili iným aj sebe a rozhodli sa pre nový spôsob života v Kristovi).
Štruktúra rodín na Slovensku v roku 2011
Čo potrebujú ženy a muži, ktorí prišli o manželského partnera? Čas, pochopenie, zmierenie, rôznu praktickú pomoc? Potrebujú sa podeliť o svoje prežívanie v skupine ľudí s podobnými skúsenosťami? Ľudia, ktorí prišli o manželského partnera, potrebujú všetko vyššie spomenuté - a práve to môžu nachádzať v spoločenstve. Na Slovensku sa osamelým ľuďom venuje viac organizácií, konkrétne spoločenstvá venujúce sa len vdovcom a vdovám však nie sú. Jeden z takýchto kurzov z času na čas organizuje Duchovné centrum Lukov Dvor v Nitre. Centrum ponúka vzdelávanie v oblasti katolíckej spirituality, psychológie, pedagogiky, medziľudskej komunikácie, ako aj kultúrne a duchovné podujatia. Preto spoločne s certifikovanými lektormi, psychológmi, kňazmi a ďalšími odborníkmi organizuje duchovné cvičenia, kurzy, tréningy a workshopy. Jeho činnosť však nie je primárne zameraná na osamelých ľudí.
Ďalšou z možností by pre nich mohlo byť spoločenstvo založené v Kanade Family Solitude Myriam (FSM), ktorého slovenský ekvivalent Rodina Máriiných osamelých dva roky funguje už aj na Slovensku. Poslaním FSM je práve starostlivosť o vdovy, vdovcov, páry v manželskom odlúčení, rozvedených a znova zosobášených, kňazov a zasvätených v celibáte. Jezuita Matej Kasan, ktorý spoločenstvo vedie, však hovorí, že sa v ňom momentálne venujú viac-menej len rozvedeným.
O niečo jednoduchšie to majú ovdovelí seniori, ktorí patria do spoločenstva Manželské stretnutia starých rodičov a seniorov (MSS). Tie sú súčasťou Manželských stretnutí, ktoré prostredníctvom svojich aktivít ponúkajú hlbšie pochopiť podstatu manželstva, ozdraviť vzťahy manželov, obnoviť rodiny, aby v nich mohli vyrastať zrelé osobnosti pre ďalšie manželstvá i duchovné povolania. Ako samostatný turnus pre seniorov funguje MSS už desať rokov. Duchovnú formáciu a sprevádzanie zabezpečujú saleziáni na čele s don Mariánom Valábkom. „Na naše turnusy chodia staršie páry. Prirodzene sa teda stáva, že niekomu manželský partner odíde do večnosti. Dôkazom, že takáto forma spoločenstva seniorom vyhovuje, je aj fakt, že na tohtoročnom letnom kurze v Banskej Štiavnici sa popri štyridsiatich šiestich manželských pároch stretlo aj dvanásť vdov a prvýkrát aj dvaja vdovci. Témy prednášok mali spoločné a jemne odlišné boli len témy, respektíve pracovné listy na zdieľanie po prednáškach. „Okrem letného kurzu organizujeme aj dve obnovy - jednu na jeseň, druhú na jar.
Azda najrozbehnutejším projektom venujúcim sa ľuďom, ktorí prežili stratu, je občianske združenie Kolobeh života. Sídli v Prešove a už desať rokov poskytuje informácie, sprevádzanie a poradenstvo v smútení po strate blízkeho. Medzi ich pravidelné aktivity patria víkendové pobyty ovdovelých rodičov s malými deťmi, terapeutické tábory pre deti, online skupiny, dramaterapeutické dielne a mnohé iné. Kolobeh života tvoria ľudia, ktorí si sami prešli stratou, ale aj odborníci a dobrovoľníci. Stránka tohto občianskeho združenia ponúka smútiacemu aj poradňu so základnými informáciami, nielen čo sa týka pomoci v rôznych oblastiach (finančnej, právnej, psychologickej), ale aj o tom, aké sú prejavy normálneho smútenia či praktické kroky, ktoré je potrebné urobiť pri úmrtí blízkeho. Kolobeh života síce neponúka výhody spoločenstva, ako ho poznáme z kresťanského prostredia, ale smeruje človeka po strate na adresnú pomoc. Členovia združenia nenechávajú človeka samého, sprevádzajú ho počas smútenia a vedia ho včleniť medzi ľudí, ktorí prežili alebo prežívajú podobné veci. To je aj pre vdovy a vdovcov veľmi dôležité - neostať sám, nájsť silu prijať a dôvod žiť.
Páter Matej Kasan pôsobí v Centre pomoci pre rodinu, ktoré sa v regióne postupne etabluje a poskytuje poradenstvo, psychologickú pomoc i mediáciu. Zadarmo. Ako vraví, ich snahou je, aby rodiny s láskou, zodpovednosťou a v bezpečí vychovávali svoje deti, tešili sa spoločne zo života a mali domov, do ktorého sa všetci členovia radi vracajú.
Sú rozvedení prijatí v Cirkvi? Aké je ich miesto a úloha? Všetci pokrstení sme súčasťou Cirkvi a máme v nej určité úlohy. Rovnako sú na tom aj rozvedení, aj keď vzhľadom k ich stavu majú túto úlohu obmedzenú, ale majú. Niekedy sa rozvedeným nevenovala zvláštna pozornosť a boli viac-menej na okraji. Dnes je mnoho rozvedených a týka sa to celej spoločnosti.
Prevencia je dôležitá. V prvom rade je to vzťah s Bohom. Potom čas na partnerský vzťah, aby už deti videli, ako sa žije vzájomná láska. Dnes sme uháňaní výkonom produkcie konzumizmu a zabúdame na to podstatné; potom nás to valcuje. Vzťah s Bohom je budovaný naveky. S partnerom sme po celý život a s deťmi pokiaľ neodídu z domu, aby nakoniec žili, čo sa doma naučili.
Manželstvo a rodina tvoria základ tak duchovný, ako aj spoločenský. Tam sa budujú skutočné vzťahy. Rôzne povahy, temperamenty, záujmy a potreby jednotlivých ľudí sa tam formujú a primerane napĺňajú. A toto buduje osobnosť, tvorí charakter pre život v širšej spoločnosti. Na tom potom stojí celá spoločnosť. Náš dobrý Boh to tak utvoril a ustanovil. Mohli by sme povedať, nastavil pre život a takto to funguje, inak nie. Nie je tu čo dodať.
Páter Matej Kasan sa rozhodoval, či má byť kňaz alebo mať vlastnú rodinu práve kvôli tomu, že, ako spomínal, pochádza tiež z početnej rodiny. Najsilnejšie bolo práve to, že zažil silu rodiny a túžil som mať takú istú aj vlastnú. Ale Pán Boh ustanovil aj kňazstvo, aby mohli ľudia žiť naplno svoje poslanie v rodinách. Lebo sme slabí a potrebujme pomoc. Najsilnejšie je to pre neho práve pri sviatosti zmierenia. Tam je súčasťou každej rodiny v jej zlyhaniach. Takže sa to dopĺňa. V tomto zmysle ho to napĺňa. Navyše sa venuje rodinám neustále, takže mu nič nechýba. Niekedy má čo robiť, aby mohol byť chvíľu sám so sebou a tiež s Bohom v osobnom kontakte.
Reštartovať život po rozvode je ĽAHŠIE, než si myslíte
tags: #knaz #pomoc #rozvedenym #poradenstvo