Albert Masár bol významnou osobnosťou slovenskej cirkvi a histórie. Narodil sa 27. januára 1915 v Ostraticiach.

Kaplnka sv. Vendelína v Ostraticiach, rodisku Alberta Masára
Mladosť a štúdium
Gymnázium navštevoval ako chovanec Malého seminára v Nitre. Teológiu študoval v Nitre, Olomouci a Bratislave. Za kňaza ho vysvätili 23. júna 1940.
V roku 1942 získal doktorát teológie na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave.
Pôsobenie a prínos
Stal sa kaplánom v Kovarciach (1940), v Dubnici nad Váhom, Hornej Súči, a Turzovke (1941). Potom bol kaplánom v Čadci (1942) a v Žiline (1947). Od roku 1948 bol správcom farnosti Lysá pod Makytou, kde pôsobil až do roku 1987, keď musel pre ťažkú chorobu odísť z pastorácie. V roku 1948 ho vymenovali za cirkevného školského inšpektora.
Popri pastoračnej práci sa venoval štúdiu kresťanských a národných dejín, tiež poézii. Bol častým návštevníkom archívov v Maďarsku, Rumunsku a ČSSR, kde získaval podklady pre svoje historické práce.
Dielo a tvorba
Napísal dizertačnú prácu Husiti v Nitrianskej diecéze (1941). Keďže nemohol publikovať, z rozsiahlej pentalógie z cyrilometodského obdobia Rozlet a pád Veľkej Moravy mu pod pseudonymom A. M. Tatranský vyšla len tretia časť: Arcibiskup umiera (Rím 1985).
Prvý diel Knieža, filozof a kat vyšiel v edícii vydavateľstva Don Bosco v Bratislave r. 1999. Druhý diel Slavomír - knieža slovenské vyšiel v r. 2000; reedícia 3. dielu Arcibiskup umiera, 4. diel Tma moci a slávy a 5. V jeho pozostalosti sa zachovali: Dejiny Kysúc; Svätý Svorad a Benedikt (2 diely); Láska a zlato.
Napísal okolo sto básní s náboženskou tematikou. Zbierku básní na počesť Panny Márie nazval V zajatí zlata. Zanechal rozpracované historické dielo o sv. Bystríkovi.
Úmrtie a odkaz
Masár Albert Tatranský zomrel 1. júla 1987 v Topoľčanoch.
Jeho prínos k slovenskej histórii a cirkvi je neoceniteľný. Jeho dielo, hoci často publikované pod pseudonymom, zanechalo trvalú stopu a inšpiruje ďalšie generácie historikov a teológov.
Jeho životopis inšpiroval italského spisovateľa Guido Quarzo k napísaniu "vlastného" životopisu prvého nástupcu zakladateľa saleziánov Michala Rua.
Životom svätého Bystríka sa intenzívne zaoberal Albert Masár (1915-1987), farár v Lysej pod Makytou, jeho práca o sv. Bystríkovi zostala v jeho pozostalosti nedokončená.
Ďalšie osobnosti
Viktor Trstenský
Osoba Viktora Trstenského je priamo spojená s bojom proti komunizmu na Slovensku. Kňazské svätenie prijal z rúk otca biskupa, Jána Vojtaššáka, roku 1931 (29. júna). V časoch komunistickej tyranie bol viackrát súdne trestaný a uväznený za svoje procirkevné postoje a otvorený nepriateľský vzťah proti komunizmu.
Karol Kmeťko
Narodil sa 12. december 1875 vo Veľkých Držkovciach. Pápež Benedikt XV. ho v r. 1920 vymenoval za nitrianskeho biskupa; biskupskú vysviacku prijal v Nitre 13. februára 1921 spolu s M. Blahom a J. Vojtaššákom.
Jozef Brandobur
Narodil sa 19. júla 1908 v Smižanoch. Po ukončení vysokej školy sa vrátil na Spiš a stal sa učiteľom. Roku 1951 odchádza Jozef Brandobur do Bratislavy a stáva sa jedným z prvých redaktorov vydavateľstva Slovenský spisovateľ.
Vladimír Durdík
Narodil sa 23. mája 1949 v Smižanoch a zomrel 9. marca 2003 v Bratislave. Po štvorročnom účinkovaní v Štátnom divadle v Košiciach od roku 1975 pôsobil v Slovenskom národnom divadle v jeho činohernom súbore.
František Hossa
Narodil sa 13. septembra 1954 v Smižanoch. Je niekdajší hokejový obranca a bývalý hlavný tréner slovenskej reprezentácie v ľadovom hokeji. Viedol slovenské mužstvo na Majstrovstvách sveta 2003, 2004, 2005, 2006 a kormidelníkom bol i na Olympijských hrách v Turíne.
Štefan Hoza
Narodil sa 20. októbra 1906 v Smižanoch a zomrel 6. apríla 1982 v Bratislave. Stal sa členom silnej generácie slovenských operných spevákov.
| Meno | Dátum narodenia | Dátum úmrtia | Povolanie |
|---|---|---|---|
| Jozef Brandobur | 19. júl 1908 | 30. august 1976 | Pedagóg, rozhlasový pracovník, spisovateľ, prekladateľ |
| Vladimír Durdík | 23. máj 1949 | 9. marec 2003 | Herec |
| František Hossa | 13. september 1954 | Tréner | |
| Štefan Hoza | 20. október 1906 | 6. apríl 1982 | Operný spevák |