Rímskokatolícka farnosť Marianka: História a význam pútnického miesta

Marianka je jedno z najstarších a najvýznamnejších pútnických mariánskych miest nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Nachádza sa na úpätí Malých Karpát, v južnej časti Záhoria, severne od hlavného mesta Bratislavy. Pútnici sem prichádzajú dlhé stáročia, aby nachádzali duchovnú silu a pomoc v modlitbe.

História a legendy

História Marianky je sčasti zahalená legendami. Podľa ústne tradovanej legendy, ktorú zapísali historici rádu pavlínov, žil v tomto údolí pustovník, ktorý si z hruškového dreva vytesal sošku Panny Márie (podľa pavlína Ľudovíta Kummera to bolo v roku 1030). Počas nepokojov v Uhorsku po smrti kráľa Štefana musel pustovník utiecť a sošku skryl do bútľavého stromu. Našla sa o niekoľko desaťročí neskôr.

Spôsob, akým sa soška našla, je tiež zahalený. Najznámejšia legenda hovorí, že v údolí žil zbojník, ktorému sa narodili ťažko postihnuté deti. Keď to nešťastný otec videl, sľúbil, že napraví svoj život a dal sa na pokánie. Vo sne sa mu vraj zjavila Matka Božia a ukázala mu miesto, kde má kopať v zemi, nájsť tam sošku a pod ňou prameň. Ak vo vode prameňa vykúpe deti, budú zdravé. Tak sa aj stalo a bývalý zbojník zasvätil po tejto udalosti svoj život Božej službe.

História pútnického miesta sa začína písať od roku 1377, keď sa tu zastavil uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký, z rodu Anjou. On položil základný kameň kostola a zveril správu pútnického miesta rádu Pavlínov. V roku 1380, keď bol kostol dostavaný, ten istý kráľ slávnostne preniesol milostivú sošku na hlavný oltár.

Architektonické pamiatky

Väčšina architektonických pamiatok v mariánskom údolí pochádza z obdobia baroka. Lurdská jaskyňa a krížová cesta boli postavené v prvej polovici dvadsiateho storočia.

Kostol Narodenia Panny Márie

Kostol Narodenia Panny Márie je pôvodne gotický. Koncom sedemnásteho storočia bol na náklady cisára Leopolda I. rekonštruovaný v barokovom slohu. Aj presbytérium bolo prestavané v barokovom štýle, ale koncom devätnásteho storočia (1877) bolo regotizované. Z tohto obdobia pochádza neogotický hlavný oltár, bočný oltár Božského Srdca Ježišovho a vitráže v oknách kostola. Kostol Narodenia Panny Márie bol 31. júla 2011, dekrétom pápeža Benedikta XVI., povýšený na baziliku minor.

Súsošie sv. Jána

Súsošie sv. Jána v Marianke dal postaviť František Rosa. Dielo si objednal niekedy po roku 1754, keď sa stal generálnym predstaveným pavlínov, ktorý mal hlavné sídlo v Marianke. Dokončené bolo v roku 1760. Ešte v roku 1767 venoval 100 zlatých na jeho opravu. Na podstavci sú tri reliéfy zo života sv. Jána; pri spovedi, mučenie vojakmi Václava IV., hodenie tela sv. Jána do Vltavy.

Začiatkom 21. storočia dala rímskokatolícka farnosť v Marianke súsošie zreštaurovať. Realizátorom obnovy v rokoch 2005 až 2015 boli v rámci diplomových prác študenti Katedry reštaurovania VŠVU pod vedením docentov Jaroslava Kubu a Gabriela Strassnera. Prvými súčasťami obnovy sa asi v roku 2006 stali tri sochy Alegórií z podstavca. Na stĺp však boli osadené až potom, ako aj trojboký podstavec a pilier so sochou sv. Jána prešli reštauračným ateliérom kamenných sôch katedry niekedy medzi rokmi 2010 až 2015.

Správa pútnického miesta

Rád sv. pavlínov spravoval pútnické miesto od roku 1377 do roku 1786. Od šestnásteho storočia sídlil v Marianke generálny predstavený rádu a pavlíni tu mali aj teologické štúdium. Generálny predstavený mal právo udeľovať doktorát teológie. V roku 1786 Jozef II. zrušil rád pavlínov a tak Marianku dlhé roky spravoval diecézny klérus. Kláštor neskôr kúpil knieža Schwarzenberg z Orlíka nad Vltavou, ktorý ho prestaval v klasicistickom štýle na poľovnícky zámoček. Z kláštora sa stal kaštieľ, ktorý vlastnilo viacero grófskych rodín.

Od roku 1927 - 1950 pútnické miesto spravuje Kongregácia bratov tešiteľov, ktorá vznikla v roku 1922. V roku 1936 dali tešitelia postaviť krížovú cestu so sochami v životnej veľkosti. V roku 1950 bola kongregácia násilne zlikvidovaná spolu s ostatnými rehoľami na Slovensku, ale od roku 1990 sa znova ujala správy Marianky. Tešitelia zrekonštruovali kostol a bývalý pavlínsky kláštor (kaštieľ), ktorý slúži ako pútnický a exercičný dom. V súčasnosti v Marianke sídli generálny predstavený Kongregácie tešiteľov.

Na Svätodušný pondelok 9. júna 2025 ruženčiari z H. Kľačian zorganizovali tradičnú jednodňovú púť. Tento rok však neputovali na Staré hory, ale vydali sa na púť do Marianky.

tags: #rimskokatolicka #farnost #marianka