Čičmany, rázovitá slovenská obec ležiaca uprostred krásnej fatranskej prírody, každoročne víta množstvo turistov. Lákadlom sú najmä tradičné ľudové prejavy - čičmiansky folklór, architektúra a azda najznámejší čičmiansky vzor. Jedna z najsvojráznejších obcí na Slovensku si polohu v kotline Strážovských vrchov nesie v mene - z indoeurópskeho základu šmrncnutého do staroslovienčiny má význam usadlosť vo vrchoch alias Vrchovany.
V tomto článku sa pozrieme na históriu, architektúru a zaujímavosti, ktoré s ním súvisia. Kto ešte nemal tú česť obdivovať charakteristické drevenice s ornamentálnou výzdobou, barokový kostol Nájdenia sv. kríža či barokovo-klasicistický zemepánsky kaštieľ, alebo múzeum so všeobecnou expozíciou Radenov dom a expozíciou života tzv. veľkorodiny v zrubovom dome č. Prvé zmienky o obci Čičmany pochádzajú z roku 1272.
Čičmany sú rázovitá obec na Slovensku v okrese Žilina. Obec leží v kotline Strážovských vrchov, takmer pri prameni rieky Rajčianky. Je najvyššie položenou obcou v Žilinskom okrese. Obec je známa starobylou a unikátnou architektúrou - maľovanými zrubovými drevenicami. Pre ich záchranu bola jej dolná časť v roku 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Obec je zaujímavá aj miestnym ľudovým krojom a výšivkami s geometrickou ornamentálnou výzdobou.
V obci sa nachádza národopisná expozícia, kaštieľ a kostol. Čičmany majú vlastný erb, ktorý bol vytvorený v roku 1995. Znázorňuje sv. Helenu, ktorej legenda pripisuje nájdenie sv. Kríža a nástrojov Kristovho umučenia na Golgote. Tejto udalosti je zasvätený miestny kostol.

Typické drevenice v Čičmanoch
História obce Čičmany
O vzniku obce Čičmany existuje viacero teórií, na základe evidentných rozdielov v spôsobe stavania drevených domov, ich výzdoby a iných kultúrnych osobitostí. Územie Čičmian bolo pravdepodobne osídlené na základe tzv. Valašského práva v období, kedy sa tak dialo aj na území Zliechova a Valašskej Belej. Obyvatelia Čičmian sa zaoberali hlavne poľnohospodárstvom, chovom oviec, výrobou papúč, výrobou a predajom bryndze.
O tom, kto bol zakladateľom obce a prvým feudálnym vlastníkom pôdy, neexistujú konkrétne správy. Počas storočí sa tu vystriedalo niekoľko vlastníkov - Mikuláš z Turca, rod Rakovských, Záblatskí a rod Serényiovcov. Do začiatku 20. storočia vlastnili Čičmany rody Telekyovcov a Bertcholdovcov. Názov Čičmany má pravdepodobne indoeurópsky prazáklad, ktorý prešiel do staroslovienčiny a znamená „usadlosť vo vrchoch - Vrchovany“.
V rokoch 1907, 1921 a 1945 postihli obec veľké požiare. Požiare zničili vzácne zrubové stavby, zmenili celkový vzhľad obce a spôsobili ústup výstavby tradičných dreveníc v prospech murovaných domov. Celá spodná časť obce sa postavila nanovo z pôvodného materiálu, teda dreva. V roku 1974 vznikol návrh pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry v Čičmanoch.
Ľudová Architektúra a Ornamenty
Čičmiansky vzor je originálny a inšpirovaný zaujímavou výšivkou miestneho ľudového kroja s geometrickou ornamentikou. Pôvodné čičmianske ornamenty boli úplne jednoduché. Maľovali sa vápnom alebo hlineným kalom najmä na rohy domov tam, kde sa drevo spájalo. Pôvodné drevenice boli asi do polovice výšky natreté na bielo, a samotné ornamenty boli pomerne jednoduché. Išlo o vlnovky, čiarky, krížiky a kolieska.
Ornamenty, aké poznáme dnes, sa objavili v obci až po ničivom požiari v roku 1921. Terajšia výzdoba s tou pôvodnou pred požiarom nemá teda veľa spoločného. Domáci obyvatelia sa k jednoduchším ornamentom nechcú vrátiť. Čičmianske domy predstavovali klasické prízemné trojpriestorové zrubové domy so šindľovou strechou. Domy mali ukryté komory v podstreší, v ktorých spávali členovia rodiny. Interiéru domov dominovala hlinená pec s dvoma alebo troma ohniskami.
Čičmiansky ornament je od roku 2013 súčasťou nehmotného dedičstva UNESCO. Spolu s ním tam patria aj gajdy, fujara či banskoštiavnický salamander. Miestny ľudový odev je zhotovený z bieleho ľanového plátna a súkna. Čičmiansky odev predstavuje bohato zdobený výšivkou, čipkami a aplikáciou vlnených šnúr. Farebnosť výšivky využíva najmä odtiene bielej, žltej, oranžovej a okrovej farby.
Radenov Dom a Dom Č. 42
V obci sa nachádzajú aj dva verejnosti prístupné objekty ľudovej architektúry, v ktorých sa nachádzajú stále expozície venované ľudovým tradíciám Čičmian. V Čičmanoch môžete nájsť dva objekty ľudovej architektúry, ktoré spravuje Považské múzeum v Žiline - Radenov dom a Dom č. 42 (Gregorov dom). Obe drevenice približujú návštevníkom tradičný život predkov, ktorý mal v Čičmanoch svoje jedinečné špecifiká, ktoré inde na svete nenájdete.
Radenov dom postavili v roku 1924 ako replika požiarom zničeného objektu. Poschodový trojpriestorový ľudový zrubový dom vychádzal z prízemného trojpriestorového domu s radením miestností izba - pitvor - komora. Priestorovo nadväzoval na domy z 18. stor. Ukryté komory v podstreší sú priznané ako poschodie, ktoré je zdôraznené pozdĺž štítovej a dvorovej steny domu prebiehajúcou drevenou pavlačou. Poschodový pavlačový Radenov dom prešiel rekonštrukciou v roku 1966. Môžeme v ňom nájsť expozíciu Čičmany a Čičmany, chimárna dedina.
Dom číslo 42 v Čičmanoch je prízemný trojpriestorový zrubový dom s hornými podstrešnými komorami. Považské múzeum ho zakúpilo v roku 1986 a následne zabezpečilo jeho pamiatkovú obnovu a muzeálne využitie. Dom pôvodne slúžil spoločne žijúcim rodinám Štefana Gregora a Petra Pupáka. V interiéri domu sa nachádza expozícia Bývanie společníkov, ktorá zachytáva bývanie tzv. veľkorodiny typické pre Čičmany do začiatku 20. storočia.
Kaštieľ v Čičmanoch
Z murovanej architektúry stojí za pozornosť zrekonštruovaný barokovo - klasicistický kaštieľ z konca 18. storočia. Kaštieľ v Čičmanoch bol v roku 2015 kompletne zrekonštruovaný. Ponúka ubytovanie v dvojlôžkových izbách. Návštevníci sa isto potešia dobovému hostincu a novej reštaurácii.
Kaštieľ postavili v barokovo-klasicistickom štýle. Jeho posledným vlastníkom bol Leopold Berchtold, minister zahraničia Rakúsko-Uhorska. Po znárodnení bol kaštieľ využívaný pre potreby stravovacieho a ubytovacieho zariadenia ako štátny podnik. Prvé zmienky pochádzajú z roku 1272.

Zrekonštruovaný kaštieľ v Čičmanoch
Kostol Nájdenia Sv. Kríža
V Čičmanoch si okrem krásnej ľudovej tradície v podobe dreveníc môžete pozrieť aj ďalšie pamiatky. Z murovanej architektúry stojí za pozornosť barokový kostol zasvätený Nájdeniu sv. Kríža. Erb Čičmian bol vytvorený v roku 1995 na základe mladšej pečate obce z roku 1801. Znázorňuje svätú Helenu, ktorej legenda popisuje nájdenie sv. Kríža a nástrojov Kristovho umučenia na Golgote. Tejto udalosti je zasvätený aj miestny kostol.
Z murovaných stavieb v obci odporúčame navštíviť barokový Kostol Povýšenia sv. Kríža, ktorý bol postavený na základoch staršej stavby, pravdepodobne zvonice v roku 1669 donátorom Pavlom Šerénim a opravený v roku 1798. Z pôvodného zariadenia sa zachoval hlavný oltár postavený okolo roku 1798. Pôvodný obetný stôl bol v roku 1810 nahradený stolom z tvrdého materiálu. Kazateľnica bola obstaraná z Tužiny v roku 1802 a bočný oltár Panny Márie bol vybudovaný v roku 1803.

Kostol Nájdenia svätého kríža v Čičmanoch
Aktivity a Podujatia v Čičmanoch
Obec každoročne pripravuje rôzne podujatia. K najznámejším a najobľúbenejším patria Čičmianske fašiangy. Obľúbené podujatie domácich, ale i cezpoľných, sa tradične koná vo februári. Fašiangový sprievod, ktorý prechádza celou dedinou, tvoria hudobníci, tanečníci v tradičných čičmianskych krojoch, ale aj fašiangový symbol turoň. Na základe povesti o Turoňovi vznikol tradičný fašiangový zvyk - chodenie s Turoňom.
Múzeum OĽA Čičmany - Radenov dom a Gregorov dom sú otvorené v priebehu sezóny počas pracovného týždňa a víkendu v doobedných a poobedných hodinách - okrem pondelka.
Praktické Informácie pre Návštevníkov
Čičmany sú obec v lone krásnej prírody Žilinského kraja. Nachádzajú sa v kotline Strážovských vrchoch vo výške 655 m n.m., sú teda najvyššie položenou obcou tohto kraja. V blízkosti obce sa nachádza aj prameň rieky Rajčanka. Prístup do obce je možný zo smerov Žilina, Prievidza, alebo Trenčín. Čičmany sú vzdialené približne 40 km od Žiliny a asi 25 km od Rajeckých Teplíc. Pri vstupe do obce nájdete veľké parkovisko. Parkovať môžete v obci na vyhradených miestach na parkovanie.
V zime ponúkajú Čičmany vyžitie pre lyžiarov a snowboardistov, ktorí majú k dispozícii 5 lyžiarskych vlekov so zjazdovkami rôzneho stupňa obtiažnosti. Na svoje si prídu najnáročnejší lyžiari aj úplní začiatočníci. Areál je preto vhodný pre rodinnú lyžovačku. 1 200 m zjazdoviek je zasnežovaných technickým snehom a zjazdové a bežecké trate sú pravidelne upravované. Počas sezóny je k dispozícii lyžiarsky servis, požičovňa lyžiarskej výstroje, úschovňa a lyžiarska škola, zariadenia rýchleho občerstvenia. Vyznávači bežeckého lyžovania môžu využiť značené a upravované bežecké okruhy. O bezpečnosť lyžiarov sa stará lyžiarska služba. V bezprostrednej blízkosti lyžiarskeho strediska je parkovisko s kapacitou 150 miest.
V okolí tejto krásnej dedinky sa rozhodne nudiť nebudete. Iba 9 km od Čičmian sa nachádza Zliechov, kde vás očarí dobový kostolík. O 3 km ďalej je Rajecká lesná s unikátnym dreveným slovenským betlehemom sprístupneným aj počas víkendu. Takisto tu nájdete aj kostol zasvätený Narodeniu Panny Márie z roku 1866 a pútnické miesto - Kalváriu spolu s kostolíkom Nanebovstúpenia Pána z roku 1921. Alebo vás nadchne lurdská kaplnka a liečivý minerálny prameň. Vo vzdialenosti 20 km je Rajec s námestím a historickou budovou radnice. O 5 km ďalej môžete okúsiť vody kúpeľného mesta Rajecké Teplice.
Ničenie vzácnych stavieb podnietilo v roku 1974 vznik návrhu pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry v Čičmanoch. V roku 1977 bola dolná časť obce vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu. Považské múzeum vlastní v Čičmanoch dva objekty ľudovej architektúry, kde je návštevníkovi predstavené dobové bývanie, zamestnanie, ľudový odev a ľudové umenie. Poschodový pavlačový „Radenov dom“ bol rekonštruovaný v roku 1966 a sú v ňom nainštalované expozície „Zo života a práce čičmianskeho ľudu“ a „Z rodinného zvykoslovia“. Múzeum zakúpilo v roku 1986 zrubový dom č. 42 - dom spoločne žijúcich rodín Štefana Gregora a Petra Pupáka - zabezpečilo jeho pamiatkovú obnovu a muzeálne využitie. Expozícia „Ľudové obydlie“ predstavuje bývanie tzv. veľkorodiny v 20. rokoch 20. storočia.
| Pamiatka | Popis |
|---|---|
| Kostol Nájdenia sv. Kríža | Barokový kostol postavený na základoch staršej stavby |
| Radenov dom | Poschodový pavlačový dom s expozíciami |
| Dom č. 42 (Gregorov dom) | Prízemný zrubový dom s expozíciou bývania veľkorodiny |
| Kaštieľ | Barokovo-klasicistický kaštieľ z konca 18. storočia |