Odpustky patria medzi najdiskutovanejšie a často nepochopené aspekty katolíckej viery. Aj mnohí praktizujúci katolíci majú niekedy problém presne vysvetliť ich podstatu a význam. Poďme sa teda pozrieť na to, čo odpustky znamenajú a aký je ich význam v kontexte katolíckej doktríny.
Čo sú odpustky?
Slovo "odpustok" pochádza z latinského "indulgentiae", čo znamená zhovievavosť, láskavosť alebo prepáčenie. Keď človek spácha ťažký hriech, dobrovoľne a s plným vedomím, okrem viny si na seba privádza aj večný trest. Vina a večný trest sú odpustené počas spovede, avšak v človeku zostávajú tzv. časné tresty.
Na zmytie týchto trestov slúži očistec, ktorý môžeme prirovnať k "predsiene neba". V očistci sa človek posmrtne očisťuje od niektorých hriechov a trestov. Predstavme si človeka, ktorý sa dobrovoľne napije kyseliny (spáchanie ťažkého hriechu). Lekár mu zachráni život (zmazanie viny) a odvráti trvalé následky (večný trest), ale v tele zostávajú dočasné následky, ktoré sa dajú vyliečiť dodatočnou liečbou (odpustok).
Sedem sviatostí katolíckej cirkvi
Odpustkami je možné pomôcť sebe (nie inému žijúcemu človeku) alebo dušiam v očistci. Protestanti často nesúhlasia s konceptom očistca a odpustkov, argumentujúc tým, že spochybňujú dostatočnosť Kristovho vykupiteľského diela. Katolíci však veria, že koncept odpustkov nie je v rozpore so Svätým Písmom, pretože úzko súvisí s mocou Cirkvi zväzovať a rozväzovať hriechy ľudí (porov. Mt 16,19).
Mýty o odpustkoch
S odpustkami sa spája viacero mylných predstáv. Jedným z nich je, že odpustkami sa dá získať odpustenie hriechov. Odpustenie hriechov môže získať človek iba cez sviatosť zmierenia.
História a zneužívanie odpustkov
Jedným z najčastejších obvinení voči Katolíckej cirkvi je to, že odpustky boli vynájdené v stredoveku s cieľom získať bohatstvo. Aj keď na týchto obvineniach je zrnko pravdy, Katolícka cirkev odpustky nevynašla v stredoveku; ich korene siahajú do staroveku. Až v roku 1343 boli definované pápežskou bulou Klementa V.
Získavanie odpustkov bolo v stredoveku často spojené s almužnami. Cirkev takto financovala rôzne sociálne a charitatívne zariadenia, výstavbu nemocníc, škôl a kostolov. Problém nastal, keď sa pri odpustkoch zanedbával rozmer ľútosti a potreby zmeny života k Bohu a do popredia vystúpila hlavne finančná stránka. Odpustky sa začali vnímať ako obchodný artikel a niektorí kazatelia mali dokonca provízie z ich predaja. Šírili omyly, že odpustkami je možné vyslobodiť duše zo zatratenia.
Proti zneužívaniu odpustkov vystúpil v roku 1517 Martin Luther. Aj keď Tridentský koncil (1545-1563) vyriešil zmätky aj v oblasti odpustkov, rozkol v Cirkvi už bol rozsiahly. Pápež Pius V. nakoniec zakázal udeľovanie odpustkov za peniaze.
Martin Luther pribíja 95 téz na dvere chrámu vo Wittenbergu
Záleží na nastavení ľudského srdca a rozhodnutí žiť podľa Božej vôle.
Sviatosti a odpustenie hriechov
Katolícka cirkev má sedem sviatostí ustanovených Kristom, ktoré sú dôležité pre duchovný život veriacich. Medzi ne patria:
- Krst
- Birmovanie
- Eucharistia
- Sviatosť pokánia
- Pomazanie chorých
- Posvätná vysviacka
- Manželstvo
Krst je vstupnou bránou do kresťanského života a oslobodzuje človeka od dedičného hriechu. Podľa ustanovenia Kódexu kanonického práva (KKP) prijať krst je schopný každý človek, ale jedine ten, ktorý ešte nie je pokrstený (kán. 864). Cirkev už od začiatku krstila aj malé deti, veď aj ony potrebujú vyslobodenie z dedičného hriechu a znovuzrodenie v krste. Samotný krst sa udeľuje trojnásobným liatím vody na hlavu kandidáta alebo trojitým ponorením kandidáta do vody, čo je sprevádzané slovami: „M., ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“.
Birmovanie je sviatosťou kresťanskej zrelosti a je potrebné na dovŕšenie krstnej milosti. Veriaceho obdaruje darmi Ducha Svätého, posilňuje vo viere a dokonalejšie ho spája s Cirkvou. Je nevyhnutne potrebné na dovŕšenie krstnej milosti. Riadnym vysluhovateľom birmovania je biskup alebo v prípade potreby ním splnomocnený kňaz. Kódex kanonického práva (KKC) určuje, že sviatosť birmovania sa udeľuje pomazaním krizmou na čele, ktoré sa vykonáva vložením ruky a slovami, predpísanými v schválených liturgických knihách (kán. 880 §1).
Eucharistia alebo Oltárna sviatosť je stredobodom života Cirkvi, je zavŕšením „kresťanskej iniciácie”, je prameň a vrchol celého kresťanského života, na ktorú sú zamerané všetky ostatné sviatosti a všetky činnosti Cirkvi. Sviatosť oltárna bola ustanovená pri Poslednej večeri: „Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: »Vezmite a jedzte: toto je moje telo.« Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: »Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov«“ (Mt 26, 26-28).
Sviatosť pokánia, nazývaná aj svätá spoveď alebo sviatosť zmierenia, odpustenia, obrátenia, je prostriedkom k tomu, aby človeku boli odpustené hriechy. Človek sa ňou obracia k Bohu, vyznáva svoje hriechy a ľutuje ich. Sviatosť pokánia patrí medzi uzdravujúce sviatosti (spolu so sviatosťou pomazania chorých). Ježiš udelil apoštolom moc odpúšťať hriechy: Biblia Jn 23 "Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú mu zadržané.".
Pomazanie chorých. Pomazáva sa posväteným olejom na rukách a na čele. Hovorí sa pritom: "Týmto svätým pomazaním a pre svoje láskavé milosrdenstvo, nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní. Amen." Táto sviatosť nie je poslednou sviatosťou v živote človeka. Sviatosť vysluhujú biskupi a kňazi.
Ordináciou (vysviackou) je prijímateľ tejto sviatosti začlenený medzi kňazov a biskupov, ňou sa udeľuje dar Ducha Svätého. Sviatosť môže udeľovať biskup. Biskup ju udeľuje vkladaním rúk a modlitbou.
K manželstvu je človek povolaný vo svojej prirodzenosti. Je obrazom spojenia Cirkvi a Krista. V latinskej Cirkvi si udeľujú sviatosť manželstva manželia navzájom pred tvárou Cirkvi, vo východnej Cirkvi ju vysluhuje kňaz.
Pokánie je sviatosť Nového zákona ustanovená Kristom, v ktorej sa rozhrešením kňaza udeľuje odpustenie hriechov spáchaných po krste tým, ktorí s pravou ľútosťou vyznávajú svoje hriechy a sľubujú za tieto hriechy zadosťučiniť.
Kňaz spovedá veriaceho
Ako dosiahnuť odpustenie hriechov?
Podľa Katolíckej cirkvi, odpustenie hriechov je možné dosiahnuť skrze sviatosť pokánia, ktorá zahŕňa:
- Ľútosť nad hriechmi
- Vyznanie hriechov kňazovi
- Zadosťučinenie za hriechy
Veriaci má povinnosť vyznať svoje hriechy pred kňazom. Sviatosť pokánia prináša úplné odpustenie hriechov a obnovu priateľstva s Bohom.
Odpustky: Časný trest a očistec
Slovo odpustky je prekladom latinského indulgentia, čo pôvodne znamenalo láskavosť, priazeň a tiež odpustenie dlžoby či dane. V náboženstve odpustky súvisia s Božou láskavosťou a milosrdenstvom, sú odpustením časného trestu za hriechy, ktorých vina už bola odpustená (Indulgentiarum doctrina, 8). Odpustky môžu byť čiastočné alebo úplné podľa toho, či oslobodzujú čiastočne alebo úplne od časného trestu. Odpustky môžu získať iba katolíci v stave posväcujúcej milosti - to znamená nemajú na duši aktuálne ťažký hriech. Nuž a k tomu, aby sme odpustky získali, potrebujeme splniť všeobecné podmienky - ísť na Sväté Prijímanie, vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu, pomodliť sa na úmysel Svätého Otca a vykonať Svätým Otcom stanovený skutok.
Ak dostatočne neodčiníme svoje pozdĺžnosti, kým sme na zemi, budeme tak musieť urobiť v Očistci.
3 dôvody, prečo vyznať svoje hriechy kňazovi
tags: #katolicka #cirkev #a #odpustanie #hriechov