Gréckokatolícka farnosť v Košiciach - Nad Jazerom bola oficiálne zriadená 11. júna 1997. Začiatky formovania farnosti sa však viažu už k roku 1991, kedy sa po prvýkrát na území mestskej časti Košice - Nad Jazerom začínajú konať bohoslužby. Od septembra roku 1994 sa začínajú viesť aj samostatne matriky.
Už od samotného začiatku bola v srdciach veriacich, aj navonok prejavovaná túžba po Božom chráme uprostred tohto košického sídliska. To potvrdzuje aj skutočnosť posvätenia základného kameňa budúceho chrámu, ktorý posvätil dňa 2. júla 1995 pri svojej návšteve Košíc pápež Ján Pavol II.
V období čakania na začatie stavby nového chrámu sa liturgický aj pastoračný život gréckokatolíckych veriacich farnosti Košice - Nad Jazerom realizoval najprv v zasadačke Stavebného bytového družstva IV. a neskôr celých 20 rokov v provizórnej kaplnke na Levočskej ulici. V roku 2011 začala výstavba farského chrámu, ktorý bol v roku 30.
Podľa posledného sčítania ľudu (z r. 2021) žije na území našej farnosti 2 422 gréckokatolíkov. Pod farnosť Košice - Nad jazerom (1 703) patria aj filiálky Košice - Barca (165), Košice - Krásna (301), Košice - Šebastovce (39) a Vyšné Opátske (214 gréckokatolíkov).
Farnosť vznikla na základe blízkej spolupatričnosti gréckokatolíkov žijúcich na sídlisku Košice - Nad Jazerom. V súčasnosti sa snažíme na základe tejto spolupatričnosti kreatívne nachádzať nové spôsoby evanjelizácie, ktorá osloví všetkých, ktorí sa hlásia k našej farskej rodine.
Súčasne sme otvorení aj pre všetkých tých, ktorých život v našej farskej rodine zaujme a prejavia túžbu byť súčasťou Kristovej cirkvi, ktorá už tu na zemi spolupracuje na budovaní Božieho Kráľovstva.
Grécko katolíci sa vo väčšom počte usadzovali, alebo boli usadení svojimi zemepánmi až v 17.storočí. V začiatkoch košickí veriaci patrili pod faru v neďalekej Zdobe, až v roku 1852 zriadil ich biskup kaplnku v Košiciach.
Bohoslužby sa slúžili v seminárnom kostole, bočnej kaplnke, zriedkavo u premonštrátov, alebo v kaplnke svätého Michala. Okolo roku 1880 malo spoločenstvo už toľko úspor, že si zakúpilo pozemky susediace s kaplnkou, a v rokoch 1882 - 86 si vystavali svoj kostol v neorománskom štýle.
Obe veže boli z nedostatku prostriedkov dokončené neskôr. Interiér má svätyňu uzatvorenú od lode typickým ortodoxným prvkom - ikonostasom. Ikonostas má pevne predpísané rozmiestnenie ikon.
Spodné štyri, väčších rozmerov v pohľade z lode majú toto nemenné poradie: zľava sv. Mikuláš, Matka Božia, Ježiš a posledná ikona je vždy ikonou patróna kostola, v tomto prípade narodenia Panny Márie. Hlavný oltár vo svätyni zobrazuje tiež túto udalosť.
Cárske dvierka ikonostasu zdobia obrazy štyroch evanjelistov. Nad nimi je predpísaní ikona Poslednej večere a po jej stranách dvanásť apoštolov. V štíte ikonostasu môžu byť ešte proroci, no v prostriedku musí stáť kríž. Obraz Božieho srdca z bočného oltára namaľoval Elemír Halász - Hradil, spoluzakladateľ prvej maliarskej súkromnej školy v Košiciach. Bočný oltár sv. rodiny namaľoval Mikuláš Jordan z Prešova.
Počas totality bol kostol pridelený pravoslávnym, čo bola jediná podporovaná cirkev. Gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky na Moyzesovej ulici v Košiciach.
Už sme si zvykli, že za posledné roky Vatikán mnohokrát využil veľké cirkevné sviatky kresťanského Východu na zverejnenie rozhodnutí, ktoré sa týkajú života východných katolíckych cirkví. Či už ide o vytvorenie nových biskupstiev, zmeny statusov cirkví alebo o biskupské nominácie. Čosi podobné zažili na sviatok apoštolských kniežat sv.
Už pred koncom socializmu boli Košice najväčšou gréckokatolíckou farnosťou vo vtedajšom Česko-Slovensku, čo sa týka počtu veriacich. To viedlo po roku 1989 k postupnému začiatku slúženia sv. liturgií aj na sídliskách, či v okolitých dedinách. Posledných približne 20 rokov fungovali košickí gréckokatolíci v piatich farnostiach.
- V katedrálnej farnosti Košice - Staré Mesto
- Vo farnosti Košice - Západ, ktorá pokrýva hlavne veriacich na sídliskách Terasa a KVP
- Vo farnosti Košice - Furča, slúžiacej gréckokatolíkom na sídlisku Dargovských hrdinov
- Vo farnosti Košice - Ťahanovce - na rovnomennom sídlisku
- Vo farnosti Presvätej Bohorodičky Ochrankyne v mestskej časti Košice - Nad jazerom
K týmto piatim farnostiam pribudli dekrétmi podpísanými 29. 6. Dekrétom vladyku Cyrila Vasiľa SJ, apoštolského administrátora Košickej eparchie, č. 516/2020, vznikla s účinnosťou od 1. Dekrétom č. 443/2020, s účinnosťou od 1. Prvými farármi nových farností sa stali o. Martin Mati pre Košice - Sever a o. Marcel Gajdoš pre Košice - Šaca. Súčasne boli upravené jurisdikčné územia okolitých farností, ktorých sa tieto zmeny dotýkali.
Z dejín vieme, že východný obrad bol na území mesta prítomný počas mnohých stáročí. Dokonca vieme aj o tom, že Košice boli na konci 18. storočia významným mestom gréckokatolíckeho študentstva.
Medzi dotyčnými študentmi boli, ako sa na danú dobu a sociálnu situáciu dalo očakávať, predovšetkým deti kňazov. A to nielen zo Slovenska, ale aj z historického územia Podkarpatskej Rusi, ba dokonca i dnešného Poľska. Študovali tu aj deti kantorov, ale aj gréckokatolícke deti z nekňazských rodín.
Ešte väčšou zaujímavosťou je prítomnosť i študentov - mníchov rádu svätého Bazila Veľkého, ľudovo nazývaných baziliáni. Napríklad len v roku 1776 študovali v Košiciach až traja. Práve ich prítomnosť na štúdiách v meste totiž so sebou otvára otázku ich ubytovania.
Je otázne, či študenti baziliáni mali v Košiciach ubytovanie v seminári, či u nejakých miestnych rehoľníkov, alebo niečo vlastné, kde sa následne dá predpokladať i bohoslužobný život počas akademického roka. To by bolo bezpochyby veľkým impulzom aj pre miestne gréckokatolícke spoločenstvo.
Koncom 18. a v 19. storočí boli Košice centrom gréckokatolíckej tlače, a to vďaka miestnym podnikom Ellingeriana a tlačiarni Karola Werfera. Svedectvom toho je slávne päťzväzkové dielo J. J. Baziloviča (1742-1821) „Brevis notitia fundationis Teodori Koriathovits“, ktoré vyšlo v tlačiarni rodiny Ellingerovcov v Košiciach v rokoch 1799-1805, rovnako tak ako jeho asketické dielo „Imago Vitae Monasticae“ v roku 1802.
Práve koncom 18. storočia vzniká v Košiciach i vikariát, ktorý sa stal základom dnešného Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva.
Mohlo by sa zdať, že pre košických gréckokatolíkov to bude koniec, ale nie je tomu tak. Je teda skoro až iróniou, že v 19. storočí bolo mesto Košice filiálkou neďalekej farnosti Zdoba. To však nie je v našich dejinách ojedinelým javom.
Pri vzniku prešovského biskupstva boli gréckokatolíci mesta Prešov desiatky rokov oficiálne veriacimi farnosti Ruská Nová Ves. V Bardejove vznikla gréckokatolícka farnosť až na konci 19. storočia a dovtedy všetci veriaci patrili pod neďaleký Rešov.
Obdobne Bratislava je ako farnosť ani nie sto ročná. Levoča bola zriadená až počas vojny a farnosti ako Trenčín nemajú ani dvadsať rokov. Bola to však práve potreba reagovať na migráciu obyvateľstva do miest, ktorá viedla k zakladaniu farností v mestách. V dnešnej dobe sa potreba účinnej mestskej pastorácie javí čoraz viac naliehavou.
Gréckokatolícka cirkev, farnosť Košice - Nad jazerom, Košice Levočská 2, 04012 Košice. Farský úrad. Bohoslužby, usporadúvanie stretnutí farníkov, charitatívna činnosť.
Pravidelné bohoslužby:
- Pondelok: 17:30 - sv. liturgia
- Utorok: 17:30 - sv. liturgia
- Streda: 17:30 - sv. liturgia
- Štvrtok: 08:00 - sv. liturgia (csl.)
- Piatok: 17:30 - sv. liturgia
- Sobota: 08:00 - sv. liturgia
- Sobota: 17:30 - večiereň
- Nedeľa: 08:00 - sv. liturgia
- Nedeľa: 10:30 - sv. liturgia
- Nedeľa: 15:00 - večiereň
- Sviatok: 08:00 - sv. liturgia
- Sviatok: 17:30 - sv. liturgia
Kňazi pôsobiaci vo farnosti:
- 1996 - 2004 Vojtech Hornyák - farár
- 2004 - 2010 Pimen Pavol Medviď - farár
- 2010 - ?
- 2002 - 2003 Róbert Jáger - kaplán
- 2004 - 2005 Ján Szakala - kaplán
- 2006 - 2007 Mikuláš Ďurkovič - kaplán
- 2007 - 2012 Juraj Baran - kaplán
- 2012 - 2015 Martin Mráz - kaplán
- 2023 - ?
- 2021 - 2023 Ján Fedorišin - výpomocný duchovný
- 2023 - ?
V zmysle zákona SNR č. 401/1990 Zb. je mesto Košice samostatným územným samosprávnym a správnym celkom Slovenskej republiky. Člení sa na 22 mestských častí, ktoré sú právnické osoby a za podmienok ustanovených týmto zákonom a štatútom mesta hospodária so zvereným a vlastným majetkom a so zverenými a vlastnými finančnými príjmami.
Najčastejšie skloňovaným názvom a miestom, s ktorým sa pri pátraní po histórii územia dnešnej Mestskej časti Košice - Nad jazerom stretávame, je osada Lubina. Územie ležalo po pravej strane rieky Hornád, susedilo s dedinami Krásna nad Hornádom, Barca, Košice.
Kedy a ako osada Lubina vznikla nie je známe, no spomína sa už v listine spojenej s prvou zmienkou o ville Cassa, teda o Košiciach, z roku 1230. Roku 1292 vlastnilo Lubinu mesto Košice, v roku 1337 už bola územím v rukách opátstva Krásnej nad Hornádom a bola považovaná za riadnu dedinu.
sa obyvatelia odsťahovali a žili v obci Opátska. Podľa niektorých zdrojov Lubina existovala do druhej polovice 18. storočia. Iné zdroje hovoria o tom, že sa jej zvyšok v podobe samoty zachoval až do prvej polovice 20.
Pôvodne sa na území niekdajšej Lubiny, a tiež súčasného sídliska uvažovalo, že by tam mohla byť priemyselná oblasť potravinárskeho charakteru. Po 2. sa v Košiciach s rozvojom hospodárstva začala prebúdzať bytová výstavba. Proces výrazne urýchlilo budovanie hutníckeho kombinátu - Východoslovenských železiarní.
Aby mohli nájsť zamestnanci VSŽ v Košiciach nový domov, naplno sa rozbehla výstavba satelitných sídlisk vytvárajúcich akýsi reťazec okolo historického centra mesta. Vznik samotného Sídliska Nad jazerom spadá do 70 - tych rokov 20. storočia.
V auguste roku 1970 sa do novovybudovaných bytových domov nasťahovali prvé rodiny. Celkovo bolo v sťažených geologických pomeroch postavených 9 131 bytových jednotiek. Celá oblasť obytnej zóny je situovaná na štrkovom podloží.
Mestská časť Košice - Nad jazerom sa nachádza v nadmorskej výške 192 m n. m. v katastrálnom území Jazero. Má rozlohu 3,6 km² (366 ha). Situovaná je v južnej časti mesta Košice v cestnom ťahu na Slanec.
Hranicu MČ z juhozápadnej strany tvorí hlavná komunikácia sídliska (smerujúca na Slanec), severnú a severozápadnú hranicu tvorí rýchlostná cestná komunikácia vonkajšieho okruhu mesta a mestské časti (MČ) Vyšné Opátske, severovýchodnú a východnú hranicu tok rieky Hornád a južnú hranicu MČ Krásna.
Mestská časť Košice - Nad jazerom je komunikačne spojená s mestom električkovou a autobusovou dopravou smerom do a z centra mesta. Zabezpečené je tiež priame spojenie pre pracovníkov US Steel do železiarní.
č. č. č. Frucona, a. s. Podtatranská hydina, s. r. o. Potraviny FRESH, s. r. o. EKOLAB, s. r. o. EKO - TERM SERVIS, s. r. o. ALFOPA, s. r. o. ABC KLÍMA KOŠICE, s. r. o. MŠ Azovská ul. MŠ Dneperská ul. MŠ Družicová ul. MŠ Galaktická ul. ZŠ Bukovecká ul. SZŠ, Dneperská ul. ZŠ J. Urbana, Jenisejská ul. ZŠ Družicová ul. SZŠ, Galaktická ul. ŠZŠ, Rovníková ul. Súkromné gymnázium, Dneperská ul. č. Súkromná stredná odborná škola, Bukovecká ul. č. Obchodná akadémia, Polárna ul. č. Levočská č. č. č. č. č. Verejná knižnica J. č.
Kultúrno - spoločenské zázemie je zabezpečované najmä činnosťou kultúrneho strediska - KS Jazero. V mestskej časti je v OC Branisko zriadené Denné centrum (predtým Klub dôchodcov), ktorého cieľovou skupinou sú predovšetkým seniori.
Mestská časť pre centrum zabezpečuje technicko - organizačné zázemie a činnosť centra podporuje aj finančne. V MČ sú seniori organizovaní i v Klube kresťanských seniorov, ktorý pracuje pri farskom kostole sv. Košických mučeníkov na Námestí sv. Košických mučeníkov č.
V mestskej časti Košice - Nad jazerom, na poliklinike na Spišskom námestí 1 od roku 2002 poskytuje sociálne služby nezisková organizácia Facilitas. Zameriava sa na podporu ľudí so zdravotným či sociálnym znevýhodnením s cieľom zvyšovania ich šancí na zaradenie sa do spoločnosti, odstraňovania sociálnej izolácie a zlepšovania prístupu k rôznym oblastiam spoločenského života.
Snahou Facilitas n. o. Mestská časť ponúka svojim obyvateľom a ostatným návštevníkom oblasť rekreačnej lokality (RL) Jazero . a na hrádzi. K dispozícií sú dve multifunkčné ihriská: detské a volejbalové.
Mestská časť vydáva tri až štyrikrát ročne - podľa potreby - občasník Jazerčan. Prináša v ňom informácie o živote mestskej časti, o činnosti materských, základných a stredných škôl, o práci samosprávy i komisií. V roku 2018 vychádza už 26. ročník Jazerčana, ktorý dostávajú obyvatelia do schránok zadarmo.
V jednej štvrti od žrde štiepeného listu, ktorého žrďová časť je žlto-modro delená, vejúca časť pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov: bieleho, modrého, žltého a bieleho. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je troma cípmi, t.j. 5. 9. v Heraldickom registri SR pod signatúrou N-117/2007. Návrh erbu a vlajky mestskej časti vypracoval JUDr.
Dlhodobý seriál Premeny Košíc poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. Dnes podrobnejšie opíšeme stavbu gréckokatolíckeho kostola.
Vikariát gréckokatolíkov bol v Košiciach zriadený v roku 1787, ale pre problémy so získaním sídla i vlastného kostola na vykonávanie liturgií ho v roku 1806 premiestnili do Prešova. Košickí gréckokatolíci, ktorých v tom čase nebolo ani 250, patrili do farnosti v Zdobe a na vykonávanie bohoslužieb využívali spočiatku kostol sv. Michala, neskôr aj Dóm, premonštrátsky a františkánsky kostol.
Pri zdobianskej fare bolo zriadené miesto kaplána pre košických gréckokatolíkov, kaplán priamo v Košiciach bol až od roku 1851, kedy v meste žilo 559 gréckokatolíkov. Výstavba samostatnej farskej budovy sa začala v roku 1852 na pozemku zakúpenom od kamenára Andreja Kriszta na Vonkajšej Strednej promenáde (dnes Moyzesova č. 40).
Plány prízemnej budovy zhotovil košický staviteľ Gottfried Jeney ml. a do roku 1854 bola stavba dokončená, aj keď dlho ostala zvonku neomietnutá. Za budovou fary a južne od nej bola rozsiahla farská záhrada, na časti ktorej zásluhou správcu novozriadenej fary (1871) Mateja Bräuera pristaval murársky majster Štefan Laczko v roku 1874 rozsiahlejší dvorný trakt, kde boli aj byty pre sakristiána, kantora a ďalších nájomníkov.
Na potrebu postavenia vlastného kostola gréckokatolíkov prvý upozornil farár Július Visloczky na zhromaždení veriacich 12. júna 1881.
Gréckokatolícka farská rada ustanovila stavebnú komisiu, na čele ktorej bol sudca krajského súdu Žigmund Ruszinkó. Jej úlohou bolo zabezpečiť potrebný stavebný materiál, pokračovať v zbierke na výstavbu medzi veriacimi a vyhlásiť konkurz na vyhotovenie plánov a uskutočnenie stavby. Z troch návrhov bol po pripomienkovaní v stavebnej komisii prijatý projekt a rozpočet stavby, ktoré vypracoval staviteľ Viliam Kolacsek. Ten bol so svojím spoločníkom Ľudovítom Schmiedtom poverený aj výstavbou kostola, ktorého základný kameň na pozemku darovanom mestom bol položený 25. apríla 1882.
V tom čase v košickej farnosti a jej 17 filiálnych obciach žilo 2 243 gréckokatolíkov. Kostol stavali na premočenom podloží, kde bola kedysi vodná priekopa mestského opevnenia, a preto z neho museli najprv odčerpať spodnú vodu a potom vybudovať základy hlboké až 6 metrov a široké 2 metre.
Pre nedostatok finančných prostriedkov sa stavba predlžovala až do roku 1886. Do leta 1886 bol kostol postavený a zariadený, napriek tomu biskup nechcel povoliť jeho užívanie, kým nebudú omietnuté aj jeho vonkajšie múry. To sa vykonalo do konca roku a 26. decembra 1886 sa uskutočnila slávnostná posviacka chrámu zasväteného Narodeniu Presvätej Bohorodičky. Celebroval ju prešovský kanonik Ignác Sztempák za účasti početnej cirkevnej i svetskej honorácie a množstva veriacich, z ktorých iba jedna desatina sa vošla dovnútra kostola.
Na križovaní bývalej Rákócziho okružnej (dnes Moyzesova) s Pivovarskou ulicou (dnes Poštová), kde v súčasnosti stoja rohové činžiaky, boli dva domy už v 40. rokoch 19. storočia (na pohľadnici z roku 1899). Prízemný na severnom nároží tvoril komplex troch navzájom prepojených stavieb s nádvorím.
V roku 1887 došlo k ich prestavbe, keď tu zriadil hostinec Václav Kremla. Vchod do hostinca aj jeho dlhšia fasáda boli zo strany dnešnej Poštovej ulice. Budovu na južnom nároží postavil v roku 1841 zámočník Karol Wandracsek. Dlhšia fasáda domu smerovala v smere západ - východ do Poštovej ulice, pozdĺž dnešnej Moyzesovej ulice sa tiahlo dlhé murované oplotenie rozsiahleho dvora…
Moyzesova ulica ponúka pestrosť. Nájdeme tu parádny dom, kde žil mešťanosta, pozorovateľňu ŠTB, 3 múzy, pamätník, medveďov, policajnú budovu, kedysi najmodernejší kostol na Slovensku, nádherné secesné domy, UPJŠ, ba i topánkovník.
Vráťme sa však ku kostolom. V Košiciach ich máme desiatky, ďalšie štyri sú ešte rozostavané. Jeden z nich už síce slúži veriacim, ale zvonku je ešte stále obohnaný plotom. Je to pravoslávny chrám na ulici Československej armády. Budovali ho dlhých 16 rokov od kúpy pozemku. Momentálne sa stavajú garáže a pastoračné centrum. Predpokladaný termín dokončenia druhej etapy stavby je 31. december 2020.
Farnosť Presvätej Bohorodičky Ochrankyne Košice - Nad jazerom stavia v tejto mestskej časti nový chrám. Už v septembri odovzdajú gréckokatolícky chrám na Sídlisku Nad jazerom. Veľký rímskokatolícky kostol sv. Dominika Sávia sa stavia na Sídlisku Ťahanovce nad Americkou triedou od roku 2004. Rímskokatolícki veriaci sa doteraz stretávajú v unimobunkách, ktoré slúžili stavbárom pri výstavbe sídliska. Výstavba potrvá ešte minimálne štyri roky. V evanjelickom kostole na Terase plánujú oficiálnu posviacku v septembri tohto roku.
Najvýznamnejšie kostoly v Košiciach:
- Dóm svätej Alžbety (Hlavná ul.)
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Dominikánske nám.)
- Kaplnka svätého Michala (Hlavná ul.)
- Kostol svätého Antona Paduánskeho, Františkánsky (Hlavná ul.)
- Kostol Najsvätejšej Trojice, Premonštránsky (Hlavná ul.)
- Kostol svätého Michala archanjela, Uršulínsky (Mäsiarska ul.)
- Kostol svätého Ducha (Južná tr.)
- Kalvínsky kostol (Hrnčiarska ul.)
- Kostol Sedembolestnej Panny Márie (Kalvária)
- Evanjelický kostol (Mlynská ul.)
- Ortodoxná synagóga (Puškinova ul.)
- Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky (Moyzesova ul.)
- Kostol Božského Srdca Ježišovho (Komenského ul.)
- Kostol Krista kráľa (Moysesova ul.)
- Kostol Kráľovnej pokoja (Ul. Milosrdenstva)
- Kostol svätých košických mučeníkov (Nad jazerom)
- Kostol svätého Ondreja (Podhradová)
- Kostol svätého Gorazda a spoločníkov (Terasa)
- Gréckokatolícky chrám Božej Múdrosti (Furča)
- Gréckokatolícky chrám svätého Petra a Pavla (Terasa)
- Kostol Svätej Rodiny (Furča)
- Kostol Božieho Milosrdenstva (KVP)
Počet veriacich v Európe klesá, uviedla Pápežská ročenka 2018 - Annuario Pontificio, ktorú uverejnili minulý týždeň vo Vatikáne. A inak tomu nie je ani v Košiciach. Kým v roku 2001 ich bolo v našom meste 178 877, v roku 2011 (posledné štatistické zisťovanie o počte veriacich) ich počet klesol o viac než 35-tisíc. Z roka na rok tu žije aj menej obyvateľov, čo má vplyv taktiež na úbytok veriacich.
tags: #greckokatolicka #cirkev #farnost #kosice #nad #jazerom