Gréckokatolícka cirkev má v Košiciach bohatú históriu, ktorá sa začala písať v 19. storočí. V tom čase Košice nemali ani svoju gréckokatolícku farnosť, ani svojho kňaza, a veriaci patrili do farnosti Zdoba, malej dedinky asi 6 km východne od Košíc. Postupom času však v Košiciach pribúdalo veriacich, čo viedlo k potrebe zriadenia samostatnej farnosti.
Začiatky Gréckokatolíckej Farnosti v Košiciach
V roku 1850 biskupstvo v Prešove vymenovalo pre farnosť Zdoba kaplána, pastoračne povereného spravovaním Košíc, a to v osobe Dr. Michala Michalicsa, ktorý súčasne vyučoval gréckokatolícke náboženstvo na gymnáziu v Košiciach. Košický rímskokatolícky biskup Jozef Kunszt povolil slúženie gréckokatolíckych bohoslužieb v Michalskej kaplnke pri Dóme sv. Alžbety.
V decembri 1852 Dr. Mihalicsa vystriedal v pastoračnej službe o. Matej Bräuer, ktorý ako prvý už košický farár, konal bohoslužby na Pivovarskej ulici v prenajatej miestnosti, neskoršie v rímskokatolíckej seminárnej kaplnke a potom v premonštrátskom kostole na Hlavnej ulici.
Výstavba Fary a Chrámu
Gréckokatolíci však potrebovali už stálu pastoračnú starostlivosť, preto sa púšťa do stavby fary, pre ktorú získal pozemok „ za hradbami“, na mieste, kde v 14. storočí pretekala rieka Hornád. Vzhľadom na dané podmienky boli práce na stavbe fary a neskoršie i chrámu veľmi ťažké. Roku 1870 však o. Matej Bräuer po veľkých útrapách a vyčerpanosti ako 61 ročný zomiera. Po jeho smrti preberá starosť o farnosť jeho zať o. Viszlockého.
Roku 1879 prešovský biskup Mikuláš Tóth menuje za správcu farnosti o. Júliusa Viszlockého a dňa 25. 4. 1882 sa slávnostne kladie a posviaca základný kameň gréckokatolíckeho chrámu v Košiciach. Na vtedajšie časy to bolo hrdinské rozhodnutie malého počtu gréckokatolíckych veriacich, ktorých bolo celkom 1484 duší. Chrám v románsko - byzantskom štýle projektoval Schmidt, Kolatsek a Wirth.
Chrám je dlhý 46m, vysoký je 17m a jeho šírka je 14m. Veže chrámu boli postavené vďaka finančnému prispeniu grófa Andrášiho z Krásnej Hôrky, ktorý r. 1895 pomohol ich k dokončeniu. Maľby interiéru sú dielom Jozefa Királya.
Pôsobenie Ďalších Farárov a Vývoj Farnosti
Po smrti o. Viszlockého, roku 1908, nastupuje na miesto košického farára o. Mikuláš Csoma, ktorý zaobstaral pre chrám všetky potrebné náležitosti interiéru: oltár, kazateľnicu, spovednice i sakrálne veci: kalichy i rúcha. V roku 1910 sa realizovala nová maľba chrámu.
Roku 1919 bol menovaný za košického farára arcidekan o. Pavol Rokiczky, ktorý interiér chrámu obohatil o dva bočné oltáre so vzácnymi maľbami akad. maliara Halásza a Jordana. Jeho 31 ročné pastoračné pôsobenie v Košiciach bolo najdlhšie.
V Košiciach pôsobil až do r. 1950, kedy v rámci likvidácie gréckokatolíckej cirkvi (začala sa tzv. prešovským „ P“ soborom 28. 4. 1950 ) musel svoju kňazskú službu ukončiť, bol deportovaný do väzenia, odkiaľ ho ťažko chorého previezli domov. Zomrel na sviatok sv. Cyrila a Metoda 5. júla 1952 v Prahe - Bohniciach.
V rokoch 1950 - 1968 bol chrám v užívaní pravoslávnej cirkvi. V apríli r. 1968, po obnovení činnosti gréckokatolíckej cirkvi, sa ďalším správcom košickej farnosti stal o. Bartolomej Demko, ktorý spolu s o. kaplánom o. Viktorom Skorodenským za aktívnej účasti veriacich znovu obnovili bohoslužobný život. Roku 1979 sa správcom farnosti a zároveň dekanom stáva o. Viktor Skorodenský, ktorý spolu s kaplánom o. Vojtechom Boháčom zaslúžil o zrenovovanie interiéru aj exteriéru chrámu (rekonštrukcia strechy, vytvorenie bočných vchodov).
V práci medzi košickými gréckokatolíkmi pokračovali o. Gabriel Székely, ktorý započal maľbu interiéru chrámu a rekonštrukciu farskej budovy, o. Cyril Jančišin, ktorý sa zaslúžil o rekonštrukciu ikonostasu a podlahy. Zároveň sa postaral o pastoračnú správu gréckokatolíkov na košických sídliskách.
Košická Katedrála a Súčasnosť
V roku 1997 sa košický chrám stal katedrálou - sídelným chrámom košického apoštolského exarchu vladyku Milana Chautura, C.Ss.R., čím sa začali písať nové dejiny košických gréckokatolíkov. Za prvého farára novej katedrály bol menovaný o. Marko Rozkoš. V roku 2007 je menovaný nový farár o. ThLic. Pavol Bardzák.
30. januára 2008 na sviatok Troch svätiteľov je na Slovensku zriadená gréckokatolícka metropólia sui iuris: arcibiskupské sídlo je v Prešove, zriadená nová eparchia v Bratislave a košický apoštolský exarchát je povýšený na eparchiu.
Bohoslužby
Poriadok bohoslužieb:
- 22. Svätý apoštol Kodrat z Magnézie. Svätý hieromučeník Fókas, sinopský biskup (Svätý prorok Jonáš.
- 06:30 - sv.
- 12:00 - sv.
- 16:30 - modlitba posv.
- 17:00 - sv.
- 23.
- 06:30 - sv.
- 12:00 - sv.
- 16:30 - modlitba posv.
- 17:00 - sv.
- 24.
- 06:30 - sv.
- 12:00 - sv.
- 16:30 - modlitba posv.
- 17:00 - sv.
- 25.
- 06:30 - sv.
- 12:00 - sv.
- 16:30 - modlitba posv.
- 17:00 - sv.
- 26.
- 06:30 - sv.
- 12:00 - sv.
- 16:30 - modlitba posv.
- 17:00 - sv.
- 27.
- 06:30 - sv.
- 18:00 - sv.
- 28. Nedeľa 16. Náš prepodobný otec a vyznávač Charitón [Svätý Václav, český knieža.
- 07:30 - sv.
- 09:00 - sv.
- 10:30 - sv.
- 12:00 - sv.
- 18:00 - sv.
tags: #greckokatolicka #cirkev #farnost #kosice #stare #mesto