Evanjelista Ján nás v dnešnú 2. nedeľu v období cez rok opäť vracia na miesto krstu Ježiša, ktorý sme slávili minulú nedeľu. Opis celej udalosti nám vtedy priniesol evanjelista Matúš. U evanjelistu Jána nenachádzame priamy opis krstu Ježiša, ale nachádzame tzv. Svedectvo Jána Krstiteľa rozdelené do štyroch dní.
Text dnešnej nedele opisuje druhý deň svedectva Jána Krstiteľa, ktorý keď uvidel Ježiša, zvolal: Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta.
Slová „hľa, Boží Baránok“ sa opakujú pri každej svätej omši bezprostredne pred prijímaním. Je to dôležitý moment.
V tom dnešnom texte, nad ktorým sa budeme zamýšľať a ktorý som pred chvíľou čítal nám aj Ján Krstiteľ chce niečo ukázať. V tom celom texte je len jedno jediné sloveso v rozkazovacom spôsobe - „Hľa!“ Ján chce uchopiť našu pozornosť, chce aby sa naše očné buľvy obrátili smerom, ktorým ukazuje jeho prst. Čo nám chce tak veľmi nástojčivo ukázať? To, kým je Ježiš.
Gentský oltár od Jana van Eycka
Označenie Ježiša ako Baránka
Ján Krstiteľ označuje Ježiša ako Baránka a toto označenie prináša nesmiernu hĺbku a univerzálnosť, prináša podstatu o Ježišovi. Preto pri pohľade na Božieho Baránka počas slávenia každej sv. omše nesmieme na túto podstatu zabúdať.
Označuje Ježiša ako Baránka. Pieseň o Božom služobníkovi v Iz 53,7 prirovnáva trpiaceho Božieho služobníka k baránkovi vedenému na zabitie: "... Krv jednoročný baránok na dverách domov počas vyslobodenie vyvoleného národa z egyptského otroctva mal význam záchrany.
Jánom Krstiteľom je Ježiš označený za Božieho Baránka, ktorý prináša vyslobodenie z hriechu. Stáva sa taktiež Veľkonočným Baránkom, keďže bol ukrižovaný počas slávenia Paschy a Jeho výkúpením nám prináša nové vzkriesenie pre večný život.
Ježišo poslanie je Jánom krásnym spúsobom vyjadrené už na začiatku jeho verejného učinkovania - prišiel vyslobodiť každého človeka z jarma hriechu a toto potvrdil vlastnou smrťou na kríži.
Starozákonné korene symboliky Baránka
Celá 1. kapitola Jánovho evanjelia je posiata obrazmi SZ - Na počiatku…, Slovo, svetlo a tma, stvorenie, život, … A tak aj v týchto veršoch nachádzame silný koncentrát SZ. Tentokrát v obraze baránka. Ten totiž zohrával v teológii a živote Izraelitu veľkú úlohu.
- Ábel: Vôbec prvá obeta, ktorú človek Bohu priniesol bola od Ábela, druhého syna Adama a Evy. V knihe Genezis čítame, že Ábel bol „pastierom oviec“ a Bohu „obetoval prvorodené zo svojho stáda s tukom.“ Boh „priaznivo zhliadol na Ábela a na jeho obetu“ (Gn 4:2,4).
- Abrahám: Ďalší silný príbeh, v ktorom zohráva dôležitú postavu baránok nachádzame pri Abrahámovi. Celkom známy príbeh o tom, ako Abrahám šiel obetovať svojho syna Izáka, pretože ho o to Boh požiadal (aby tým vyskúšal jeho vernosť). Cestou na miesto sa Izák pýta otca: „‚Pozri, oheň a drevo je tu, no kde je baránok na spaľovanú obetu?‘ Abrahám odvetil: ‚Syn môj, baránka na spaľovanú obetu si obstará Boh.‘“ (Gn 22:7-8). A keď prišli na miesto, Boh v poslednej chvíli zastavil Abraháma a ten „sa rozhliadol a v kroví uzrel barana zachyteného za rohy. Abrahám šiel, vzal barana a obetoval ho namiesto svojho syna ako spaľovanú obetu. Abrahám nazval toto miesto ‚Hospodin sa postará‘.“
- SZ obety: Nemalo by nás teda prekvapovať, že jedno z najčastejšie obetovaných zvierat bol práve baránok. Každé jedno ráno a každý jeden večer kňazi obetovali jedného baránka (Ex 29:38-39). Toto bolo jadrom celého obetného systému.
- Izaiáš: Napokon vo veľkom prorokovi SZ, Izaiášovi, je veľkolepá pieseň o Trpiacom služobníkovi (Iz 52:13-Iz 53:12), skrze ktorého Boh prinesie záchranu.
Čiže obraz obetného baránka je v SZ veľmi dôležitým. Kľúčovým pre život a budúcnosť Božieho ľudu. Bez baránka niet obety, bez obety niet odpustenia, bez odpustenie niet Božej prítomnosti, bez Božej prítomnosti niet Božieho ľudu.
Práve preto, keď Ján Krstiteľ ukáže prstom na Ježiša a zvolá: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta!“, tak v mysliach okolostojacich sa okamžite vynorí celý tento SZ zástup baránkov, ktoré snímajú hriechy ľudí. Snímajú znamená, že ich berú na seba, nesú ich, odnášajú ich hriech preč.
Každý z nás potrebuje Baránka: niekoho, kto ponesie a odnesie našu vinu a trest. Niektorí robia baránka sami zo seba - sami chcú sňať svoj hriech, popasovať sa s ním, odčiniť ho. No niesť na vlastných pleciach svoje hriechy, svoju neposlušnosť, svoje zlyhania, svoju nedokonalosť, svoju temnotu a zlo - toto bremeno nás napokon zdrví! Iní zas sa robia obetným baránkom pre iných - sami chcú sňať hriech sveta. Nie až tak moc svoj (tých veľa predsa nemajú), ale zato sa sami pasujú do role trpiacich záchrancov. Ale výsledok je rovnaký - aj oni ostávajú napokon zdrvení týmto bremenom. Každý z nás potrebuje Baránka.
Tento Baránok, ktorý prichádza, je od Boha. To Boh ho prináša! A toto je neslýchané, pretože zviera na obetu prinášal práve previnilec, ktorý ho prišiel obetoval. A tento Baránok Boží je dokonalý, nevinný, bezchybný a čistý. Nepotrebuje prinášať obetu za seba. Práve naopak, jeho obeta je pre teba, pre mňa. Pre tých nedokonalých, vinných, chybných a špinavých. A že tento Baránok je Božím Baránkom znamená, že sám Boh sa rozhodol vysporiadať s našou vinou a hrie-chom. Vyhrnul si rukávy a prevzal iniciatívu. A to tým, že poslal svojho Syna.
Tento Mesiáš je nie len od Boha, ale on je Boh. To znamená, že sám Boh sa rozhodol na sebe vysporiadať s našou vinou a hriechom. Boh je tým Baránkom, ktorý na seba berie náš hriech. Ten, o ktorom hovoril Izaiáš - „Bol trápený a on sa nechal ponižovať, neotvoril ústa, ako baránok vedený na zabitie; neotvoril ústa ako ovca, ktorá onemie pred strihačom.“ (Iz 53:7) - to je náš Boh! Baránok Boží je Syn Boží. Lebo len dokonalý Baránok nás dokáže dokonale očistiť.
Autor listu Hebrejom píše o Ježišovom príchode nasledovné: „keď Kristus prichádza na svet, hovorí: Obety ani dary si neželáš, ale dal si mi telo.“ (Heb 10:5) Prečo mu dal telo? Aby sa mohol stať obetovateľným Baránkom. Na to predsa prišiel, nie? Aby zomrel. Preto sme oslavovali Vianoce. Lebo prišiel - aby zomrel. Vianoce bez Veľkej noci neprinášajú žiadnu útechu. Prišiel, aby raz a navždy priniesol dokonalú obetu, ktorá dokonale zachráni tých, ktorí v neho veria a prijímajú ho.
Ján Krstiteľ podáva svedectvo o Kristovi vychádzajúc zo skutočnosti, že vidí Ježiša prichádzať k nemu. Ježiš nie je niekto neosobný, ani to nie je jeden z mnohých samozvaných mesiášov. Krstiteľ zakúša Boha, ktorý sa s ním osobne stretáva. Tento detail dobre vyjadruje zmysel a cieľ vykúpenia, ktoré prináša Kristus. Prichádza, aby sa stretol s každým človekom každej doby, a to osobným a jedinečným spôsobom. Hriech sveta, ktorý sníma a berie na seba, je môj osobný hriech a hriech každého jedného človeka. Vykúpenie, spása - to je osobná skúsenosť. Tak ako Ján, aj my sme pozvaní rozpoznať Mesiáša, ktorý nás zachraňuje, avšak táto skúsenosť spásy je možná len na základe osobnej skúsenosti s Ježišom. Nie sú to pravidlá a predpisy, čo nás zachráni (hoci sú nevyhnutné); nie sú to doktríny a dogmy, čo nás vovádza do skúsenosti spásy (hoci sú užitočné).
Skúsenosť stretnutia s Ježišom, ak je skutočná a naozaj prenikavá, privádza človeka k poznaniu svojej vlastnej krehkosti a potreby záchrany. Naša záchrana má meno.
Poslanie, pre ktoré Ježiš prišiel medzi nás, nachádza svoje naplnenie vo veľkonočnom tajomstve. Z výšky kríža, z ktorého všetkých priťahuje k sebe (porov. Jn 12, 32), prv než „odovzdá ducha“, Ježiš hovorí: „Je dokonané“ (Jn 19, 30). V tajomstve jeho poslušnosti až na smrť, a to na smrť na kríži (porov. Flp 2, 8), bola uzavretá nová a večná zmluva. Sloboda Boha a sloboda človeka sa definitívne stretli v jeho ukrižovanom tele v nerozlučnej zmluve, platnej navždy. Aj hriech človeka bol Božím Synom odčinený raz navždy (porov. Hebr 7, 27; 1 Jn 2, 2; 4, 10). Vo veľkonočnom tajomstve sa naozaj uskutočnilo naše oslobodenie od zla a smrti.
Pri ustanovení Eucharistie sám Ježiš hovoril o „novej a večnej zmluve“, uzatvorenej v jeho preliatej krvi (porov. Mt 26, 28; Mk 14, 24; Lk 22, 20). Tento posledný cieľ jeho poslania bol dostatočne jasný na začiatku jeho verejného pôsobenia. Keď na brehu Jordánu Ján Krstiteľ vidí Ježiša prichádzať k nemu, zvolá: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta“ (Jn 1, 29). Pozoruhodné je, že tie isté slová zaznievajú vždy, keď slúžime svätú omšu, vo výzve kňaza pristúpiť k oltáru: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta. Blažení tí, čo sú pozvaní na hostinu Baránkovu.“ Ježiš je pravý veľkonočný Baránok, ktorý sa dobrovoľne ponúkol ako obeta za nás a tak uskutočnil novú a večnú zmluvu.
Účasť na liturgickom slávení, prijatie Kristovho tela a krvi zároveň znamená čoraz intímnejšie a hlbšie prežívať svoju príslušnosť k tomu, ktorý za nás zomrel (porov. 1 Kor 6, 19 a nasl.; 7, 23). Ak jeme Krista, žijeme pre neho.
O Ježišovi sa už povedalo veľmi veľa. To najdôležitejšie a najpodstatnejšie však vystihuje jedna krátka veta, ktorú vyriekol Ján Krstiteľ, keď uvidel Ježiša, ako schádza z úbočia: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.“ Na ďalší deň Ján opäť nazval Ježiša „Božím Baránkom“.
Udalosť v Egypte s baránkom bez poškvrny pripomína prorokovi Jánovi nádherné Božie skutky a pomáha mu pochopiť úlohu Baránka Mesiáša, ktorý prichádza vykúpiť svoj ľud a ktorý zázračne zostáva so svojím ľudom v Eucharistii. Preto je baránok znakom, znamením Ježiša.
Svätá omša, Eucharistia, je hostina, na ktorej požívame Krista. Hosťom na hostine je jeho ľud vykúpený jeho krvou a telom. Na tejto hostine sa nemôže stať, že by chýbalo jedlo alebo pitie, pretože je to Baránkova hostina.
Na začiatku Nového zákona stojí veľký prorok, ktorý sa považuje za posledného zo starozákonných prorokov: svätý Ján Krstiteľ. Jeho život aj slovo sú bezprostrednou prípravou na Ježišov príchod. Žije na púšti, modlí sa a postí, a ohlasuje príchod Božieho kráľovstva. Prichádzali k nemu mnohí z Jeruzalema a okolia, počúvali ho a obracali sa. Krstil ich vodou a zároveň ohlasoval toho, ktorý bude krstiť vodou a Duchom Svätým. Jedného dňa sám Ježiš prišiel k Jánovi a dal sa pokrstiť.
Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv ako ja.
Židovský kalendář neměl až do 4. století po Kr. jednotný systém přechodných let. Dokud rabi Hillel II. nezavedl ve 4. stol. po Kr. pravidelné devatenáctileté cykly, v nichž se sedmkrát opakuje měsíc Adar, aby si židovský lunární kalendář zachoval solární synchronizaci, určoval přechodné roky Sanhedrin. Ten tak činil od oka, podle toho, zda roční doba pocitově odpovídala měsíci. Pokud byl Adar příliš studený, vyhlásil se Adar 2, čímž se náskok solárního cyklu nad lunárním rokem redukoval. Jelikož neexistují záznamy o tom, kdy rabíni Adar 2 vyhlašovali, není možné s přesností určit, na který den rekurzivně dopočítaného gregoriánského kalendáře padl který svátek.
Podľa záznamov z evanjelia podľa Lukáša, Mária, židovské dievča, počala Ježiša v šiestom mesiaci. Šiesty mesiac židovského kalendára je Av, čiže júl, august. Mária v prvých dňoch tehotenstva navštívila svoju príbuznú Alžbetu, o ktorej vedela, že je v šiestom mesiaci tehotenstva. Alžbeta po počatí svoje tehotenstvo päť mesiacov skrývala. Takže Alžbeta počala Jána Krstiteľa v mesiaci Nisan - marec,apríl. Alžbeta, keď začula Máriin hlas, tak dieťa v nej sa zachvelo a Alžbeta mala skrze Ducha Svätého zjavenie, že Mária je tehotná a že dieťa-plod v nej, je Spasiteľ. Mária bola teda v šiestom mesiaci v prvom mesiaci tehotenstva. Mária zostala u Alžbety tri mesiace. Takže v deviatom mesiaci Kislev - november, december, bola Mária v treťom resp. v štvrtom mesiaci tehotenstva a v tomto mesiaci Kislev sa narodil Ján Krstiteľ pretože uplynulo deväť mesiacov Alžbetinho tehotenstva. Mária bola v decembri, keď sa narodil Ján Krstiteľ len v treťom maximálne v štvrtom mesiaci tehotenstva.
Z biblických textov teda vieme, že Ján Krstiteľ bol o šesť mesiacov starší ako Ježiš. Ak vychádzame z úvahy, že Máriine tehotenstvo trvalo normálnych deväť mesiacov.
Z uvedeného vyplýva, že Pán Ježiš sa narodil práve v prvom mesiaci, keď Boh určil veľkonočného baránka ako obeť, ktorá mala priniesť spasenie, čiže vyslobodenie z otroctva. Ján Krstiteľ, keď videl Ježiša povedal: Druhého dňa videl Ján Ježiša, že ide k nemu, a povedal: Hľa Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta! Ján Krstiteľ prirovnal Pána Ježiša k veľkonočnému baránkovi, ktorého určil Boh ako záchranu Židov pre Zhubcom v 12 kapitole Exodus. Boh rozhodol, že veľkonočnou obeťou bude jednoročný baránok z oviec alebo capko z kôz. Logicky teda vyplýva, že Boh poslal svojho Syna Pána Ježiša Krista na svet práve v mesiaci Nisan.
Udalosť narodenia a smrti veľkonočného baránka v Egypte a veľkonočného baránka Pána Ježiša Krista v Izraeli sa odohrala v mesiaci Nisan, čiže v marci alebo v apríli.
Pán Ježiš sa narodil v Betleheme a na ôsmy deň bol prinesený do chrámu v Jeruzaleme, kde ho obrezali. V tom istom chráme pred šiestimi mesiacmi obrezali Jána Krstiteľa. Je možné, že Pán Ježiš bol prinesený do chrámu v predvečer veľkonočných sviatkov. Takže náboženskej obci bol Pán Ježiš verejne predstavený obriezkou počas alebo tesne pred veľkonočnými sviatkami, ktoré sú symbolom vykúpenia, vyslobodenia, spasenia.
Neviem, ale je možné, že Pán Ježiš bol ukrižovaný presne v deň svojich narodenín. Ale s určitosťou môžeme na základe biblických textov veriť, že Pán Ježiš sa narodil a zomrel v ten istý mesiac /Nisan/ v roku.
Vidíme, dokonalé prepojenie veľkonočného baránka s Pánom Ježišom Kristom. Veľkonočný baránok bol prvou obeťou vykúpenia z otroctva a Pán Ježiš bol poslednou obeťou. Prvorodený veľkonočný baránok, sa narodil v prvý mesiac, lebo tak ustanovil Boh. Pán Ježiš je vo všetkom prvý a preto sa narodil, zomrel a vstal zmŕtvych v prvý mesiac Nisan, ktorý symbolizuje medzník medzi starým a niečim novým. Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením.
Ak vychádzame z porovnania uvedených kalendárov tak určitosťou môžeme určiť, že Pán Ježiš sa nenarodil 25. Evanjelista Lukáš uvádza, že sa to stalo za vlády Herodesa v Palestíne, Kvirínia v Sýrii a cisára Oktaviána Augusta v Ríme, keď bol súpis obyvateľstva v celej Rímskej ríši. Podľa výpočtov mnícha Dionýza zo 6. storočia sa narodil v roku 753 od založenia mesta Ríma. Tento rok určil za začiatok letopočtu, ktorým sa riadime dodnes. Novšie výskumy však zistili, že tento mních sa o pár rokov pomýlil. Ježiš Kristus sa narodil asi 4 až 7 rokov skôr. Nepoznáme však presný dátum, kedy prišiel na svet.
V nasledujúci deň Ján zasa stál s dvoma zo svojich učeníkov. Keď videl Ježiša ísť okolo, povedal:„Hľa, Boží Baránok.“ Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom. Ježiš sa obrátil, a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich:„Čo hľadáte?“ Oni mu povedali:„Rabbi - čo v preklade znamená: Učiteľ -, kde bývaš?“ Odpovedal im:„Poďte a uvidíte!“ Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Boli asi štyri hodiny popoludní. Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra. On hneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu:„Našli sme Mesiáša,“ čo v preklade znamená Kristus. A priviedol ho k Ježišovi. Ježiš sa naňho zahľadel a povedal:„Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas,“ čo v preklade znamená Peter.
Kristovo tajomstvo mu bolo zjavené už vtedy, keď označil Ježiša za „Božieho Baránka, ktorý sníma hriech sveta“ (Jn 1, 29). Jeho učeníci si určite spomenuli, že krv veľkonočného baránka zachránila Izraelitov pred smrťou v Egypte. Kristovu obetu predpovedal už Izaiáš, keď utrpenie trpiaceho sluhu prirovnal k obete baránka (porov. Iz 53, 7).
Keď Ondrej počuje, ako Krstiteľ označuje Krista za „Božieho Baránka“, spolu s ďalším človekom identifikovaným ako Ján nasledujú Ježiša Krista. Majster sa ich -možno obracajúc sa- opýta: „Čo hľadáte?“ Odpovedajú ďalšou otázkou: „Kde bývaš?“ Zaujímavé je, že Ježiš ich potom pozýva, aby išli s ním: „Poďte a uvidíte“. A oni to urobili.„Bolo to okolo desiatej hodiny“.
Zmienka o hodine, o štvrtej popoludní, pripomína možno nadšenie, ktoré obklopovalo Pánove prvé priateľstvá. Príťažlivosť Krista musela byť rovnako silná ako úcta k slobode. Ján a Ondrej boli dobre pripravení Krstiteľom: neváhali opustiť posledného z prorokov, „hlas“, aby počúvali samotné „Slovo“.
Na druhej strane povolanie Jána a Ondreja obsiahne celý ich život. Nevedia nič o tom, čo ich čaká, ale nepochybujú: Ježiš sa dotkol ich sŕdc. Uplatňujú skutočnú slobodu: slobodu rozhodnúť sa, možno bez „dôvodov“, ale s rozumom.
Ondrej si túto radosť nenecháva pre seba: vyhľadá svojho brata Šimona a privedie ho k Ježišovi.
Byť Synom znamená pre Ježiša stať sa baránkom, ktorý dáva svoj život za našu spásu. A takto pri svätej Omši pred prijímaním celebrant predstavuje Ježiša Krista, podstatne prítomného vo svätej hostii: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta. Blažení tí, čo sú pozvaní na hostinu Baránkovu“.
Slávenie Eucharistie sprítomňuje toto tajomstvo. Dnes to ohlasuje modlitba nad obetnými darmi, adresovaná Bohu Otcovi: „vždy, keď slávime túto pamiatku Kristovej obety, dielo nášho vykúpenia sa uskutočňuje“.
Darovať sa a stať sa Božími deťmi: k tomu sme povolaní pôsobením Ducha Svätého. Sme chrámami Ducha, hovorí svätý Pavol v dnešnom druhom čítaní: už nepatríme sami sebe (porov. 1 Kor 6, 19).
Nehovoriac o tisícoch baránkov, ktoré každý rok pred Veľkou nocou viedli k Jeruzalemskému chrámu a prinášali ako obetu za svoje hriechy. Baránok bol pre Židov viac ako znamenie.
Ktovie, ako si odpovedali poslucháči, ale kazateľ na vyslovenú otázku odpovedal: „Ak by sme sa rozhodovali podľa sveta, baránok nemá šancu obstáť. Ale ak by sme sa na týchto dvoch pozreli cez nádej v Boha, baránok je oveľa silnejší, pretože má pastiera - Ježiša Krista, ktorý nechráni vlky, ale ovce. Lepšie je byť Dávidom s jedným prakom, ale s Bohom na svojej strane, ako Goliášom s najmodernejšou výzbrojou, ale odkázaným iba na seba. O nádeji sa hovorí, že je pre každého. Preto Božia milosť dokáže meniť aj levy na baránky, vlky na ovečky a ľudí na anjelov.
Takže vieme, ako bol označený Ježiš a čo to znamená. Ale viete, ako označujú vás? Čím ste pre svoje okolie?