Terajšia farnosť Nový Ruskov sa v minulosti, v dokladoch a v pamäti obyvateľov spomína ako Veľký Ruskov a Malý Ruskov. To znamená, že sa skladá z týchto dávnych dvoch dedín. Tak je táto farnosť evidovaná aj vo vizitačnom protokole mukačevského biskupa Michala Manuila Olšavského (1743 -1767), ktorý túto farnosť navštívil v roku 1750, o čom spísal o tom vizitačný protokol, ktorý sa zachoval v origináli.
Podľa vizitačného protokolu z roku 1750:
- Farárom bol Jakub Vyrovskij, vysvätený biskupom Bizanciom v roku 1729.
- Spôsobilých k spovedi bolo 300 osôb.
- Chrám bol drevený, v dobrom stave, postavený v roku 1743 a posvätený Michalom Manuilom Olšavským.
- Chrám bol zasvätený Pokrovu prečistej Panny Márie.
Štátny oblastný archív v Košiciach má v úschove matriky grécko-katolíckej cirkvi farnosti Veľký Ruskov od roku 1786 do roku 1895, kedy vznikli štátne matriky.
Príklad barokovej architektúry, ktorá ovplyvnila aj chrám v Novom Ruskove.
Výstavba nového chrámu
Drevený chrám v Ruskove, postavený v roku 1743, ako i tie, ktoré boli pred ním od nepamäti, vymenili ďalšie drevené. „Starý chrám, ktorý stal 116 rokov“ už nevyhovoval bol malý a ukázali sa trhliny. Keď mali dostatok finančných prostriedkov mohli sa pustiť do práce na novom chráme. Zbúrali starú cerkev a na jej miesto postavili novú. Základy starej cerkvi sú vo vnútri novej. Stavba je z kameňa a len veľmi málo z tehál. Kameň bol dovážaný z maďarského Bodrogkerezsturu a piesok z Ondavy a Tople, práce trvali tri roky, skladali peniaze podľa toho kto koľko mal majetku. Počas budovania sv. bohoslužby sa konali v ľudovej škole oproti cerkvi. Aj na nový chrám prispel starý patrón z rodu Andrassiovcov z Trebišova. Kto bol staviteľom a kto stavbu viedol sa nevie. Hovorí sa, že projekt urobil nejaký Forgáč z Košíc, no sú ľudia čo hovoria, že bol z Peštu. Nič nám nehovorí ani plán , ktorý sa nám zachoval . Je tam iba meno Poľanského ako miestneho farára a kurátorov Ferja a Borovského. Plán bol vypracovaný ešte v roku 1902, To znamená , že už skôr tu mysleli na stavbu avšak nič sa s ňou nerobilo. Až Poľanský spolu s kurátormi tento plán podpísal.
„ Oltár v novom chráme chceli postaviť tak isto ako bol v starom chráme - k východu. „Kríž na hlavnej veži je zo starej cerkvi. Inventár zo starej cerkvi veriaci porozdávali na niektoré fary. Jeden zvon dali do zvonice do Malého Ruskova. Ďalší predali do Čeľoviec, vraj do pravoslávnej cerkvi. Zástavy dali do Kašova a rizy venovali do Bačkova. Na mieste kde stojí chrám bol cintorín.
Súčasný gréckokatolícky chrám Pokrova Presvätej Bohorodičky bol postavený v historizujúcom miešanom slohu s prvkami ukrajinského baroka a neorománskej architektúry. Táto jedinečná sakrálna pamiatka bola postavená v roku 1909. Chrám je jednoloďovou stavbou s rovným uzáverom presbytéria, na západnej strane má predstavanú vežu s dvoma menšími postrannými vežami. Veže sú kryté barokovými cibuľami.
Príklad neorománskeho štýlu v architektúre.
Umelecká výzdoba chrámu
Lásku k Bohu v roku 1929 veriaci zhmotnili zbierkou výsledkom ktorej bolo vymaľovanie chrámu. Pamiatku na túto udalosť je oferná listina „virnikov“ umiestnená v gr. kat. Chrám je príkladom dokonalého zvládnutia techniky fresky a skvelého stvárnenia monumentálneho ikonopiseckého umenia vo vzťahu k architektúre objektu, Na tri podkladné farby /modrá, zelená a hnedo-červená/ maľoval svoj umelecký i duchovný odkaz Jozef Bokšaj, ktorý v roku 1929 vymaľoval interiér tohto chrámu, ako prvý v svojom umeleckom živote. Svedčí o tom zaznamenaná výpoveď dp. Pavla Dancáka st. , ktorý spomína na slová Jozefa Bokšaja, ktoré mu tlmočila jeho dcéra: „ Navštív chrám v Ruskove pri Trebišove, lebo je to prvý chrám, ktorý som celý maľoval sám“.
Jeden zo zakladateľov Zakarpatskej školy výtvarného umenia, národný umelec Ukrajiny Jozef Bokšaj vymaľoval interiér ruskovského gréckokatolíckeho chrámu obrazmi svätých, pričom voľné miesta dotváral geometrickým a rastlinným ornamentom maliarsky pomocník Koch. V sakrálnych realistických kompozíciách víťazil realizmus a farebnosť Zakarpatskej školy výtvarného umenia. Svedčia o tom obrazy svätých v životnej veľkosti, umiestnené na bočných stenách chrámu s nápismi v cirkevnoslovančine /staroslovienčine/ . Kompozícia diel je podriadená zobrazovanej duchovnej kvalite, ktorá má svoje prísne zákonitosti. Túto skutočnosť potvrdzujú v chráme obrazy sv. Bazila Veľkého, sv. Jána Zlatoústeho, sv. Gregora Bohoslovca, sv. Cyrila a Metóda, sv. Juraja, sv. Antona a zo Starého zákona diela Mojžiš, Prorok Eliáš a kráľ Dávid.
Pri maľbe interiéru ruskovského chrámu Ochrany Panny Márie vychádzal Jozef Bokšaj z klasických diel talianskeho baroka, ktoré boli plné života, bezhraničnej fantázie, optimizmu a nadšenia. Tieto umelecké prvky možno nájsť v kompozičnom stvárnení všetkých diel v ruskovskom gréckokatolíckom chráme, ale osobitne v troch výjavoch z Písma, ktoré sú umiestnené v klenbe a umelecky zobrazujú narodenie, krst a vzkriesenie Spasiteľa. Lásku k Spasiteľovi dokázal Jozef Bokšaj v chrámovej tvorbe vynikajúco spojiť so životom a každodennou prácou jednoduchých ľudí. Tak rastie ich životná hodnovernosť, pretože veriaci človek vždy vstupoval do vzťahu s obsahom viery, ktorú umelec pretlmočil v charakteristických obrazoch.
Takúto paralelu Bokšajovho duchovného umeleckého vyznania možno nájsť aj v jednom z obrazov v chráme, ktorý má pôvod v roľníckej tradícii väčšiny veriacich tejto farnosti. Bokšaj dokázal až prekvapujúco dokonale skĺbiť ich prácu s kresťanskou vierou. Jeho zdanlivo jednoduchý motív má hlbokú duchovnú filozofiu. Muž s kosou na ramene a žena so zopätými rukami kľačia pri zviazanom snope obilia a prosia Presvätú Bohorodičku, ktorá sa zjavuje s rozprestretým omofórom - plášťom - o milosť a ochranu. Pod obrazom je nápis „Pod tvoju milosť pribihajem“. Nemožno poprieť spätosť tohto diela so zasvätením chrámu Presvätej Bohorodičke, ale ani vylúčiť ďalšie okolnosti, ktoré sme uviedli vyššie.
Krížová cesta v druhej časti chrámovej klenby má jednu zvláštnosť. Medzi jej siedme a ôsme zastavenie Bokšaj kompozične včlenil výjav z Písma, ktorý zobrazuje Krista kráčajúceho s učeníkmi cez pšeničné pole.
Ikonostas
Osobitnú pozornosť si z umelecko-historického a náboženského hľadiska zasluhuje ikonostas. Napriek tomu, že nie je isté, či ho kompozične zostavil Bokšaj, alebo sa prispôsobil návrhu Jozefa Briešťanského, usudzujeme, že ide pravdepodobne o Bokšajov návrh. Ikonostas je vernou kópiou tamojšieho trojvežového chrámu. Dve menšie veže len vyplňujú priestor na umiestnenie obrazov. Nad cárskymi /kráľovskými/ dverami je Posledná večera. Základné diela, ktoré dotvárajú ikonostas, sú sv. Mikuláš, Panna Mária, Kristus a Pokrovy. Stiesnený priestor neumožnil umelcovi umiestniť nad nimi sviatky Panny Márie a Presvätej Bohorodičky. Tieto boli kompozične včlenené do priestoru ľavej veže na ikonostase ako sviatky Pána, ktoré umiestnil na opačnej strane.
Dominantné miesto v chráme má oltárny obraz - Zjavenie Panny Márie v Carihrade - Pohrovy. Keďže v tomto chráme je to už tretí obraz s podobnou tematikou, možno umelcov zámer vysvetliť tým, že chcel umocniť zasvätenie chrámu Panne Márii.
Veľkoruskovský chrám Pokrova Presvätej Bohorodičky je výrazom duchovnej sily inšpirácie a životného optimizmu umelca, ktorý ho vymaľoval. Osobitne je potrebné pripomenúť, že v chráme je zvon, ktorý prezentuje zvonolejársku prácu Ignáca Löcherera z Prešova, ktorý ho odlial v roku 1794.
Kňazi pôsobiaci vo farnosti Nový Ruskov
Zoznam kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti:
- Jakub Výrovský 1729 - ?
- Ján Bundzak 1795 - 1801
- Peter Baluďanský 1801 - 1831
- Jozef Damjanovič 1831 - 1852
- Juraj Gulovič 1852 - 1853
- Jozef Gulovič 1853 - 1881
- Pavol Kutka 1881 - 1899
- Michal Sabadoš 1899 - 1904
- Teodor Manajlo 1904
- Július Poľanský 1904 - 1914
- Vladimír Petráško 1952 - 1963
- Vasiľ Dacej 1963 - 1966
- Július Bokšay 1966 - 1967
- Pavel Dancák 1967 - 1989
- Pavel Dancák 1990 - 2003
V čase sociálnych nepokojov a cholery vzniklo povstanie, ktoré neobišlo ani farnosť Nový Ruskov. Obyvatelia obce zaútočili na faru a chceli zabiť miestneho duchovného. Nevieme či to išlo o kňaza Baluďanského alebo Damjanoviča.
Aktivity farnosti
V roku 1981 bol založený cirkevný zbor ako mládežnícky a postupne prešiel na zbor dospelých. Zbor mladých viedla Ing. Alica Capiková a zbor dospelých Anna Serbinová. Po zlúčení viedla zbor dospelých Ing. Spolok sv. Cyrila a Metoda bol založený v roku 1996. Má 50 členov a predsedníčkou spolku je od počiatku Ružena Ferjová. Spolok má svoju mini knižnicu. Arcibratstvo po jeho obnovení má 130 členov. Okrem neho má svoju činnosť aj doterajší spolok sv.
Vedenie matrík je od roku 1732. Na farskom úrade sa v opisoch zachovali od roku 1860 a ostatné sú v štátnom archíve.
Myšlienka spojiť mladých a dospelých s bicyklami na cestách vznikla v roku 1999. Otcom tejto myšlienky bol Pavel Dancák, správca farnosti v Novom Ruskove. Pod heslom „Pozvanie do tretieho tisícročia na mládežnícku cyklistickú túru trebišovského protopresbyterátu“ sa vydali cyklisti po našich dedinách a zastavovali sa v jednotlivých chrámoch na krátku modlitbu a oboznámenie s dejinami chrámu a dediny. Má štyri etapy a väčšinou štart bol vždy v Novom Ruskove a záver už podľa určenia.