V nasledujúcom texte sa pozrieme na históriu a zaujímavosti troch kostolov Najsvätejšej Trojice na Slovensku.
Kostol Najsvätejšej Trojice v Rákoši
Jeden z najpôvabnejších stredovekých kostolíkov v Gemeri sa zachoval v malej obci Rákoš neďaleko Jelšavy. Kostolík postavili približne v polovici 13. storočia a ako jedna z mála stavieb z tohto obdobia na Gemeri sa zachoval v takmer pôvodnej podobe.
Postavený bol v období, kedy na naše územie už prenikala aj gotika, o čom svedčia už pomerne vysoké okná, ako aj už goticky lomený triumfálny oblúk a južný portál. Vnútrajšok osvetľovalo celkovo päť vysokých a úzkych okien, dve v apside a tri na južnej stene lode. Interiér bol koncom 14. storočia a začiatkom 15. storočia vyzdobený hodnotnými freskami. Na prelome 16. a 17. storočia prešiel kostolík do rúk protestantom, ktorí si ho prispôsobili svojej liturgii.
V 18. storočí získali stavbu opäť katolíci a v roku 1752 prešiel ďalšími stavebnými úpravami a zmenami v interiéri. Okrem iného bolo v severnej stene lode prerazené nové okno a dve postranné románske okna na južnej strane boli zväčšené. Hlavný oltár bol obnovený a pribudli k nemu aj ďalšie dva bočné. Vnútorné vybavenie doplnili aj vyrezávaná kazateľnica a krstiteľnica.
Koncom 80. rokov bol kostolík v zlom stave, objavila sa trhlina na apside a podlaha sa začala prepadávať. Štát vyčlenil na opravu istú sumu, tá však stačila len na najnutnejšie opravy, vrátane archeologického výskumu. Ostatné zostalo na pleciach veriacich. V rámci obnovy bola okrem iného odstránená predsieň pred vchodom a okná dostali pôvodnú neskororománsku podobu. Obnova interiéru sa na dlhé roky prerušila a lešenie vnútri znefunkčnilo celý kostolík. Reštaurovanie fresiek bolo pozastavené v roku 2005 pre nedostatok peňazí. V roku 2009 boli vďaka iniciatíve neziskovej organizácie Quirinius obnovené práce na exteriéri stavby, kostolík dostal aj novú strešnú krytinu.
Fresky v interiéri
V interiéri sa zachovali hodnotné fresky z poslednej tretiny 14. storočia a začiatku 15. storočia. V apside stvárnil stredoveký umelec rozmerného Krista v mandorle doplneného cirkevnými otcami a symbolmi evanjelistov. Zaujímavou je podoba Trpiaceho Krista pri jednoduchom pastofóriu v severovýchodnej stene. Nájdeme tu aj maľby viacerých svätíc i trojice uhorských kráľovských svätcov - sv. Štefana, sv. Imricha a sv. Ladislava.
V lodi sa nachádzajú na veľkej ploche severnej steny tri pásy malieb zo 14. storočia - ide o Ladislavskú legendu a výjav Posledného súdu (vrátane otvárajúcich sa hrobov). Pod nimi sú jednotlivé votívne maľby zobrazujúce Pannu Máriu a ďalších svätcov. Za pozornosť stojí najmä obraz Stigmatizácie sv. Osobitnú pozornosť si zaslúžil len v roku 1993 (znovu)objavená maľba sv. Trojice v podobe sediaceho Boha s troma tvárami a štyrmi očami. V kostolíku nájdeme až tri mandorly, pričom do jednej z nich umiestnil autor (na Slovensku pomerne nezvyčajne) aj Madonu. Podobný výjav bol v objavený aj v neďalekých Kameňanoch.
Už len zvyšky sa zachovali z exteriérových malieb na južnej stene lode - Madona s dieťaťom, sv. Krištof, sv. Rufus (patrón kamenárov a baníkov).
Kostolík patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, momentálne spravovanej z farnosti v Jelšave. Stavba je zvonku opravená, dostala aj nový náter fasády. Obnova interiéru však nie je dokončená, vnútorné vybavenie je premiestnené. V roku 2012 pokračovali práce na reštaurovaní fresiek v apside, ktoré bolo dokončené v roku 2015.
Rákoš sa nachádza 11 km západne od Jelšavy na ceste do Hnúšte. Kostolík stojí nad dedinou, na jej severnom okraji. Po ceste sa dá dostať až takmer priamo k nemu.
Kostol Najsvätejšej Trojice v Radošine
Prvá správa o existencii kostola v Radošine sa vyskytuje v súvislosti s údajom o fare a farárovi Jacobusovi v registroch pápežských desiatkov z farských obvodov z rokov 1332 - 1337. Uvádza sa, že kostol bol zasvätený sv. Pavlovi. Nový kostol postavený v renesančnom slohu v rokoch 1636 - 1644 mal už patrocínium Najsvätejšej Trojice. V roku 1755 bol kostol zbarokizovaný.
Jednoloďová stavba kostola je zaklenutá renesančnou valenou klenbou s lunetami dosadajúcou na vtiahnuté piliere a má polkruhový uzáver presbytéria. V kostolnej lodi je murovaný chór s rovným parapetom, k nej je pristavaná sakristia. Veža má ihlancovitú strechu so železným krížom. Vo veži sú umiestnené zvony na elektrický pohon a hodiny. V roku 1950 bola veža poškodená bleskom a ešte toho istého roku opravená a čiastočne zvýšená. V roku 1930 bol kostol vymaľovaný maliarom J. Jelínkom.
Hlavný oltár s obrazom Najsvätajšej Trojice pochádza zo začiatku 18. storočia. Stĺpová architektúra oltára s nadstavcom je doplnená sochami svätcov, anjelov, obrazom a ukončená krížom s plastikou Ukrižovaného. Po II. vatikánskom koncile bol pred ním postavený jednoduchý oltár na vykonávanie liturgických úkonov, smerovaním do lode kostola. Bočné oltáre Svätého kríža a Panny Márie pochádzajú z 1.polovice 18. storočia.
Klasicistická mramorová krstiteľnica v tvare kalicha s plastikou sv. Jána Krstiteľa krstiaceho Ježiša pochádza zo začiatku 19. stor.
Obyvatelia Radošiny sa odpradávna hlásili ku katolíckej viere. Príliš ich nezasiahla ani reformácia, lebo ich zemepánmi boli nitrianski biskupi. Farnosť v Radošine, ktorej farský obvod zahŕňa okrem materskej fary ešte filiálky v Behynciach a Bzinciach, patrila odpradávna do ostrihomského arcibiskupstva a nitrianskeho archidiakonátu. Po zriadení apoštolskej administratúry v Trnave v roku 1922 sa stala jej súčasťou.
Sakrálny objekt obnovovali v roku 1950 a 1977. Stav kostola je dobrý.
Viacerí kňazi radošinskej farnosti patrili medzi významné osobnosti spoločenského a kultúrneho života obce i krajiny. Z Radošiny pochádzal aj kňaz František Nemec (*17.2.1904 Radošina - 4.10.1986 Nitra), ktorý je autorom viacerých učebníc. Najdlhšie svoju pastoračnú prácu vykonával v Radošine Andrej Balogh. Venoval sa histórii obce a farnosti. Počas svojho 41 ročného pôsobenia (1944 - 1985) sa najviac zaslúžil o opravy interiéru a exteriéru kostola a fary.
V rokoch 1986 - 2001 pôsobil v Radošine farár Stanislav Šipoš pod ktorého vedením sa uskutočnila významná rekonštrukcia kostola.
Kostol Najsvätejšej Trojice vo Varíne
Farský Kostol Najsvätejšej Trojice vo Varíne je historickou dominantou obce. Kostol väčších rozmerov s typickou ranogotickou dispozíciou postavili na miernej vyvýšenine na brehu rieky Váh niekedy v priebehu druhej polovice 13. storočia. Mal podobu jednolodia s kvadratickým presbytériom a bol zasvätený Panne Márii. V priebehu reformácie prešiel chrám do rúk protestantov, ktorí interiér doplnili tribúnami. V 17. storočí v roku 1673 kostol opäť získali katolíci.
V období baroka došlo taktiež k zmene patrocínia na súčasné Najsv. Trojice, o čom svedčí aj nový oltár z roku 1795, ktorý kombinuje drevorezbu Nanebovzatia Panny Márie s motívom Najsv. Trojice. Záverečné boje druhej svetovej vojny poškodili kostol i faru, čo si vyžiadalo opravu v povojnových rokoch. Interiér vtedy vyzdobil maľbami akademický maliar Mikuláš Klimčák.
Z pôvodnej stredovekej stavby sa zachovali predovšetkým obvodové múry, z architektonických detailov je prezentovaný jednoduchý južný portál s lomeným oblúkom. Veľmi hodnotnou je kamenná krstiteľnica datovaná do 13. storočia, podľa iných zdrojov do obdobia renesancie (okolo roku 1600).
Kostol slúži ako farský miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v celkom dobrom stave.
Obec Varín leží cca 10 km juhovýchodne od Žiliny, na severnom brehu rieky Váh. Kostol stojí na južnom okraji obce v prístupnom areáli.
V roku 2024 bola vydaná publikácia ,,Kostol ako ho nepoznáme", ktorá približuje historické údaje o kostole a opisuje miesta, ktoré sú známe, ale aj tie, ktoré sú verejnosti neprístupné. Je stručným súhrnom doteraz známych, ale aj novoobjavených poznatkov. Autormi publikácie sú PhDr. Ivana Beniačová a Igor Cvacho, vydavateľom je obec Varín, vytlačená je vo Varínskej tlačiarni.