Ukrajinská gréckokatolícka cirkev (UGKC) v pondelok (6. februára) oznámila zásadnú zmenu: prechádza na nový kalendár, podľa ktorého sa budú Vianoce sláviť 25. decembra namiesto tradičného 7. januára. Táto zmena bude platiť od septembra tohto roku. Gréckokatolícka cirkev prijala toto rozhodnutie na základe "početných žiadostí veriacich".
Ilustračná snímka - Gréckokatolícky chrám.
Dôvody prechodu na nový kalendár
Ukrajinská gréckokatolícka cirkev sa rozhodla presunúť oslavy Vianoc na 25. decembra. Svet sa tak snaží pretrhnúť kultúrne väzby na Rusko. Kvôli takmer rok trvajúcej ruskej invázii na Ukrajinu mnohí ukrajinskí pravoslávni žiadajú, aby sa Vianoce presunuli na 25. decembra. Ukrajinská pravoslávna cirkev bola podriadená moskovskému patriarchátu až do mája, keď sa oficiálne rozišla s Moskvou.
Hlava Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, arcibiskup Sviatoslav Ševčuk, uviedol, že sviatky s pevne určeným dátum ako napríklad Vianoce sa presunú do nového kalendára, ale pohyblivé sviatky ako Veľká noc sa budú stále sláviť podľa starého kalendára.
Odvolal sa pritom na výsledky celoštátneho online prieskumu uskutočneného vládou. Tento prieskum z decembra 2022 ukázal, že 59 percent z vyše 1,5 milióna opýtaných podporilo presun Vianoc na 25. decembra, keď je tento sviatok aj v západnej Európe. Tkačenko minulý mesiac vyjadril nádej, že všetky cirkvi na Ukrajine budú súhlasiť so slávením Vianoc 25. decembra. Pondelkové oznámenie znamená, že gréckokatolícka cirkev tak urobila ako prvá.
Ilustračná snímka - Vianoce. Unsplash
Historický kontext a súčasná situácia
Až doteraz sa všetky hlavné cirkvi na prevažne pravoslávnej Ukrajine držali juliánskeho kalendára. Podľa neho sa kresťanský sviatok narodenia Ježiša Krista (Vianoce) slávi 7. januára. V tento dátum ho slávi aj Rusko.
Východné pravoslávne Vianoce sa oslavujú 7. januára
Ukrajinská gréckokatolícka cirkev bola až doteraz jednou z mála cirkví na svete, ktorá uznávala pápeža ako svoju hlavu, ale zároveň sa držala juliánskeho kalendára, ktorý Vatikán nahradil upraveným gregoriánskym kalendárom v roku 1582.
Gréckokatolícka cirkev na Ukrajine prechádza čiastočne z gregoriánskeho na juliánsky kalendár. Od 1. septembra tohto roka sa budú nepohyblivé sviatky, ako sú napríklad Vianoce, sláviť podľa gregoriánskeho kalendára, pohyblivé sviatky, najmä Veľká noc, podľa juliánskeho. Rozhodla o tom biskupská synoda. Pre farnosti, ktoré sa na tento krok ešte necítia, platí prechodné obdobie do roku 2025.
Ukrajinská pravoslávna cirkev dnes podľa denníka Ukrajinska pravda uviedla, že aj ona zváži prechod na gregoriánsky kalendár.
Gréckokatolícka cirkev na Slovensku
Stále viac grékokatolíkov na Slovensku oslavuje Vianoce už v decembri, hoci cirkev tieto sviatky tradične slávi až v januári. Veriacich k tomu vedú praktické dôvody, ako napríklad termíny školských prázdnin, povedal ČTK riaditeľ gréckokatolíckeho biskupského úradu v Prešove Ľubomír Petrík. Januárový termín Vianoc naopak viac dodržiavajú pravoslávni veriaci.
"Z našich farností na Slovensku už len veľmi malá časť slávi Vianoce v januárovom termíne," povedal Petrík. V Prešovskom kraji starší Juliánsky kalendár dodržujú už len v šiestich menších farnostiach, v Košickom kraji dokonca v žiadnej. Veriaci sa totiž podľa Petríka prispôsobujú platnému kalendáru a termínom prázdnin či sviatkov.
O termíne slávenia Vianoc necháva gréckokatolícka cirkev rozhodnúť svojich veriacich vo farnostiach a ich rozhodnutie rešpektuje. Jednou z obcí, kde gréckokatolícki veriaci slávia Vianoce v januári, je obec Šmigovec v okrese Snina.
V Prešovskom kraji starší Juliánsky kalendár dodržujú už len v šiestich menších farnostiach, v Košickom kraji dokonca v žiadnej. "Približne 150 našich cirkevných obcí ide podľa pôvodného, Juliánskeho kalendára, asi 30 obcí prešlo na decembrové oslavy," povedal ČTK zástupca pravoslávnej cirkvi Milan Gerka.
Rozdiely medzi juliánskym a gregoriánskym kalendárom
Pravoslávny kalendár sa riadi podľa juliánskeho kalendára, ktorý je o 13 dní posunutý oproti gregoriánskemu kalendáru, ktorý používa väčšina sveta. Rozhodnutie o prechode na nový kalendár biskupi schválili ešte v máji tohto roku, vo štvrtok bolo potvrdené s definitívnou platnosťou.
Dôvod pre túto rozdielnosť názorov spočíva v tom, že kalendár nie je výlučne matematicko-astronomickou záležitosťou, ale aj faktorom kultúrnej a náboženskej identity. Kultúrne dejiny národov ukazujú, že pri svojom počítaní času sa vždy orientovali podľa udalostí, ktoré mali pre nich osobitný význam.
S pomocou egyptských astronómov pod vedením Alexandrijčana Sosigena presadil Cézar v roku 46 pred Kr. Podľa vtedajšieho výpočtu slnečný rok (= obdobie trvania jedného obehnutia Zeme okolo Slnka) má priemernú dĺžku 365,25 dní (= otočení Zeme okolo vlastnej osi).
Keďže tento výpočet je oproti skutočnému astronomickému trvaniu slnečného roka (365,2422 dní) dlhší o 11 minút a 14 sekúnd (= 0,0078 dňa), začiatok jari v Juliánskom kalendári sa každý rok posúval o túto časovú jednotku smerom k zime.
Po Gregorovi pomenovaný a dnes celosvetovo platný Gregoriánsky kalendár (Nový štýl) skorigoval príčinu chyby Juliánskeho kalendára (Starý štýl) tým, že zredukoval priestupné roky (= roky, ktorých dve posledné číslice sú deliteľné číslom 4).
Pravoslávne cirkvi sa nedokázali prebojovať k spoločnému rozhodnutiu. Starý kalendár dnes nasledujú ešte patriarcháty Jeruzalem, Moskva, Srbsko a kláštory na Hore Athos.
Tieto cirkvi slávia nepohyblivé sviatky o trinásť dní neskôr, ako stanovuje Gregoriánsky kalendár, t. j. Vianoce 25. decembra podľa Starého štýlu, t. j. 7. januára podľa Nového štýlu. Vzhľadom na prepletenie obidvoch cyklov sviatkov (= pohyblivého a nepohyblivého) používanie tohto zmiešaného kalendára vedie k niektorým kuriozitám.
Vianoce v Gréckokatolíckej cirkvi
VIANOCE - sviatky NARODENIA JEŽIŠA KRISTA (cirkevnoslovansky Roždestvo Isusa Christa) - patria aj v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku medzi najväčšie sviatky liturgického roka. Sviatku Narodenia predchádza 40-dňový pôst, ľudovo nazýva Filipovka, ktorá sa začína 15. novembra, deň po sviatku sv. Filipa.
Narodenie Ježiša Krista sa spočiatku v celej Cirkvi slávilo ako súčasť sviatku Bohozjavenia (Epifánia) 6. januára, ktorého hlavným obsahom bol krst Pána. V Rímskej cirkvi za pápeža Júliusa I. (337-352) v 4. storočí sa tento sviatok oddelil a Narodenie Pána sa začalo sláviť 25. decembra ako samostatný sviatok.
V byzantskej tradícii sa totiž dodnes uplatňuje princíp, že sviatky svätých, ktorí sú v úzkom vzťahu k udalosti hlavného sviatku, sa pripomínajú hneď v nasledujúci deň. Na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi, Sviatok svätého prvomučeníka Štefana sa slávi až na tretí deň, t.j. 27.
Väčšina gréckokatolíckych farností na Slovensku slávi Vianoce podľa tzv. nového, t.j. Gregoriánskeho kalendára. Ešte do roku 1950 (likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi v ČSR) sa vo väčšine farností používal tzv. starý, alebo Juliánsky kalendár, podľa ktorého Vianoce pripadajú na 7. januára (Štedrý deň je 6. januára); t.j. o 13 dní neskôr.
Štedrý deň (Navečerie Roždestva) - Deň pred Narodením Pána - teda 24. decembra zachovávajú gréckokatolíci prísny pôst až do večera. Štedrovečerná večera sa začína zvyčajne modlitbou a vianočnými želaniami, ktoré prednesie otec - hlava rodiny. Po večeri bolo zvykom (predovšetkým na dedinách) chodiť koledovať. S Vianocami boli spojené aj rôzne ľudové zvyky, ktoré vychádzali z roľníckeho spôsobu života.
V tento deň sa v gréckokatolíckych chrámoch v ranných hodinách koná modlitba - tzv. kráľovské hodinky (cárske časy), počas ktorých sa čítajú žalmy a čítania zo Starého a Nového zákona, ktoré predpovedali alebo ohlasovali Kristovo narodenie. Poobede (okolo 16.00 hod.) sa potom v chráme slávi veľká večiereň s božskou liturgiou sv. V gréckokatolíckych chrámoch sa na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi neslúži polnočná liturgia, ale tzv. veľké povečerie. Slávnostná sv. liturgia sa slávi až ráno (doobeda) na samotný sviatok, 25.
Po sviatočnej štedrej večeri sa gréckokatolíci zhromažďujú vo svojich chrámoch na liturgické slávenie veľkého povečeria. Ako už z názvu vyplýva, ide o modlitbu, ktorá sa koná po večery, v neskorších večerných hodinách, spravidla okolo 21.00 h. (22.00 h.) a predstavuje bdenie, očakávanie modliaceho sa kresťanského spoločenstva. Ústredným hymnom tohto liturgického slávenia je spev - proroctvo z Knihy proroka Izaiáša: S nami Boh, čujte všetky národy a kajajte sa, lebo s nami Boh! (porov. Iz 8, 10).
Zvláštnosťou vianočného obdobia v Gréckokatolíckej cirkvi je aj osobitný pozdrav, ktorým sa gréckokatolíci navzájom pozdravujú v období sviatku Narodenia Pána (od 25. do 31. decembra): Christós raždájestja! Odpoveď: Slavite jeho! [Po slovensky: Kristus sa rodí! Oslavujte ho!].
Obsahom sviatku je oslava toho, že Boh sa stal človekom, aby sa človek stal Bohom. Boh sa stáva človekom, prijíma ľudskú prirodzenosť, aby skrze jeho poníženie, smrť a vzkriesenie človek mohol prijať účasť na Božom živote, teda aby človek mohol byť zbožštený (theosis).
Ďalším dôležitým aspektom sviatku je zjavenie sa Boha ľuďom. Boh sa zjavil človeku, aby mu zvestoval svoj plán spásy a ukázal svoju lásku (najprv mudrcom hviezdou a pastierom skrze ohlasovanie anjela, neskôr pri Jordáne hlas z neba - preto sa aj pôvodne tieto sviatky slávili spolu).
Zaujímavou skutočnosťou je fakt, že v bohoslužobných textoch východnej cirkvi sa všade hovorí o jaskyni: Ježiš sa totiž podľa tradície narodil v jaskyni. K novonarodenému Kristovi podľa správ evanjelia prichádzajú mudrci. V gréčtine sú označení ako magoi - mágovia (nie králi, to je až veľmi neskorá tradícia). Zlato, kadidlo, myrha, ktoré priniesli títo mudrci-mágovia Ježišovi, sa vysvetľujú ako kráľovské dary. Ale možno by mohli označovať aj zlato ako dar kráľovi, kadidlo ako dar veľkňazovi (odkazuje na obetu) a myrha ako prorokovi (pomazanie).
tags: #greckokatolicka #cirkev #juliansky #kalendar