Svätý otec František, vlastným menom Jorge Mario Bergoglio, sa narodil 17. decembra 1936 v Buenos Aires v Argentíne v rodine talianskych prisťahovalcov. Zomrel 21. apríla 2025. Bol 266. pápežom katolíckej cirkvi, zvolený na konkláve dňa 13. marca 2013. Stal sa prvým pápežom pochádzajúcim z amerického svetadielu a prvým, ktorý vzišiel z jezuitskej rehole.
Pápež František dnes oslavuje 11. výročie svojho pontifikátu. Argentínsky jezuita Jorge Mario Bergoglio sa stal hlavou Katolíckej cirkvi 13. marca 2013.
Pápež František
Mladosť a vzdelanie
Po skončení stredoškolského štúdia za chemického technika si zvolil cestu kňazstva a vstúpil do diecézneho seminára. Jorge Mario Bergoglio vyštudoval za chemického inžiniera, ale potom sa rozhodol pre kňazstvo a vstúpil do seminára vo Villa Devoto.
11. marca 1958 vstupuje do noviciátu Spoločnosti Ježišovej. Svoje humanitné štúdiá ukončil v Čile a po návrate do Argentíny v roku 1963 dokončil aj štúdium filozofie na Kolégiu sv. Jozefa v San Migueli.
V rokoch 1964-65 pôsobil ako profesor literatúry a psychológie na Kolégiu Nepoškvrnenej v Santa Fé a v roku 1966 vyučoval rovnaké predmety na Kolégiu Spasiteľa v Buenos Aires.
Kňazská služba
V rokoch 1967-70 úspešne zavŕšil štúdium teológie na Kolégiu sv. Jozefa. 13. decembra 1969 bol arcibiskupom Ramónom Josém Castellanom vysvätený za kňaza. V rokoch 1970 a 1971 pokračoval vo formácii v Španielsku a 22. apríla 1973 skladá u jezuitov večné sľuby.
Po návrate do Argentíny pôsobí ako novicmajster vo Villa Barilari v San Migueli, profesor na fakulte teológie, konzultor provincie Spoločnosti Ježišovej a rektor kolégia. 31. júla 1973 bol zvolený za provinciála jezuitov v Argentíne.
Po šiestich rokov sa opäť ujíma práce v akademickej oblasti a v rokoch 1980-1986 pôsobí znovu ako rektor Kolégia sv. Jozefa, a tiež ako farár v San Migueli.
Dizertačnú prácu obhájil v roku 1986 na filozofickom a teologickom kolégiu PTH Sankt Georgen vo Frankfurte nad Mohanom. Predstavení ho následne poslali znovu na jezuitské kolégium v Buenos Aires a potom na seminár do Córdoby, kde pôsobil ako profesor a špirituál.
Biskupská a kardinálska služba
Kardinál Antonio Quarracino, arcibiskup v Buenos Aires, si ho zvolil za blízkeho spolupracovníka, a tak ho Ján Pavol II. 20. mája 1992 ustanovil za titulárneho biskupa mesta Auca a pomocného biskupa Buenos Aires. Tam prijal 27. júna v katedrále biskupskú vysviacku priamo od spomínaného kardinála.
Ako motto si zvolil Miserando atque eligendo a do biskupského erbu si vložil kristogram ihs, znak Spoločnosti Ježišovej. Vzápätí bol menovaný za biskupského vikára pre oblasť Flores a 21. decembra 1993 bol poverený aj úradom generálneho vikára arcidiecézy. Potom už nebolo žiadnym prekvapením, keď bol 3. júna ustanovený koadjútorom arcibiskupa v Buenos Aires.
Neprešlo ani deväť mesiacov a 28. februára 1998, po smrti kardinála Quarracina, sa stáva arcibiskupom, primasom Argentíny a ordinárom pre veriacich východného obradu v Argentíne.
21. februára 2001 ho Ján Pavol II. na konzistóriu menoval za kardinála s titulárnym kostolom sv. Roberta Bellarmina. Vtedy požiadal veriacich, aby nešli do Ríma osláviť jeho menovanie a ušetrené peniaze darovali chudobným.
V októbri 2001 bol menovaný za generálneho relátora na 10. plenárne zhromaždenie Biskupskej synody venovanej službe biskupa. Táto úloha mu bola zverená v poslednej chvíli, aby nahradil kardinála Edwarda Michaela Egana, arcibiskupa New Yorku, ktorý musel ostať doma v dôsledku teroristických útokov z 11. septembra.
Medzitým sa kardinál Bergoglio stával v Latinskej Amerike čoraz populárnejším. Napriek tomu sa nikdy nevzdal svojho striedmeho postoja a prísneho životného štýlu, ktorí niektorí označili za temer asketický. V tomto duchu chudoby odmietol v roku 2002 aj menovanie za predsedu Biskupskej konferencie Argentíny, no o tri roky neskôr bol zvolený a potom v 2008 bol znovu potvrdený na ďalšie trojročné obdobie.
Ako arcibiskup Buenos Aires - diecézy s troma miliónmi obyvateľov - vypracoval misijný plán založený na spoločenstve a evanjelizácii, ktorý mal 4 hlavné ciele: otvorené a bratské spoločenstvá; vedúca úloha uvedomelých laikov; evanjelizácia zameraná na každého obyvateľa mesta; pomoc chudobným a chorým.
Jeho cieľom bolo reevanjelizovať Buenos Aires, „berúc do úvahy tých, ktorí tam žijú, jeho štruktúru a jeho históriu“. Vyzval kňazov a laikov na spoluprácu. V septembri 2009 spustil na národnej úrovni kampaň solidarity z príležitosti dvojstoročnice nezávislosti krajiny: do roku 2016 sa má zrealizovať dvesto charitatívnych diel. A na úrovni kontinentu očakáva väčší dopad posolstva Konferencie z Aparceidy v roku 2007, ktoré nazval „Evangelii nuntiandi Latinskej Ameriky.
Voľba za pápeža
Dňa 13. marca 2013 bol zvolený za 266. pápeža. Hlavou rímskokatolíckej cirkvi sa stal 13. marca 2013 v jednom z najkratších konkláve v histórii cirkvi.
Prvý pápež, ktorý pochádza z Ameriky, je 84-ročný argentínsky jezuita Jorge Mario Bergoglio, od roku 1998 arcibiskup Buenos Aires.
Pápež František
Aj ako pápež presadzoval svoju predstavu cirkvi chudobných a zachoval si neformálne vystupovanie. Bol známy svojou kritikou konzumného spôsobu života i kapitalizmu ako globálneho ekonomického systému. Tiež propagoval ochranu životného prostredia a zápas proti klimatickej zmene. Postoje k týmto problémom prezentoval aj vo svojich encyklikách Laudato Si - O starostlivosti o náš spoločný domov (2015) a Fratelli tutti - O bratstve a sociálnom priateľstve (2020).
Vyjdite z izolácie svojich kostolov a kazateľníc a slúžte chudobným, vyzýva kňazov a cirkevných hodnostárov. A sám ide príkladom. V prvých rokoch svojho pôsobenia zriadil v blízkosti Vatikánu miesta, kde sa môžu bezdomovci osprchovať, oholiť a ostrihať. Na svoju prvú Veľkú noc v pontifikáte celebroval omšu na Zelený štvrtok v centre pre mladistvých na okraji Ríma a počas obradu umyl a pobozkal nohy 12 delikventom, z ktorých dve boli dievčatá, čo bolo pre pápeža prvýkrát.
Pápež František býva v Dome svätej Marty, kam sa presťahoval po odchode z Buenos Aires. V Ríme sa podľa jeho slov cíti pohodlne. O rezignácii neuvažuje, ale vysvetľuje, čo by ho nakoniec viedlo k odstúpeniu: „Únava, ktorá vám nedovolí vidieť veci jasne. Nedostatok jasného úsudku a hodnotenia situácie. Vždy sa pýtam a nechávam si poradiť. Ako sa veci vyvíjajú? Myslíte si, že by som sa mal pohnúť ďalej...? Pýtam sa ľudí, ktorí ma poznajú, aj niektorých inteligentných kardinálov. A tí mi hovoria pravdu: Pokračuj, ide to dobre. Pri rozlúčke vždy prosí o modlitbu. „Som si istý, že každý sa modlí. Neveriacim hovorím, aby sa za mňa modlili, a ak sa nemodlíte, pošlite mi dobré vlny. Veď mi píše priateľ ateista: ...a ja ti posielam dobré vlny. Je to pohanský spôsob modlitby, ale je láskyplný.
Návšteva Slovenska
V roku 2021 navštívil Slovensko. Počas štvordňovej pastoračnej cesty (12. - 15. septembra) absolvoval stretnutia s najvyššími predstaviteľmi štátu, zástupcami náboženských obcí, ako aj židovskej či rómskej komunity.
Pápež František počas svojho pôsobenia v septembri 2021 navštívil Slovensko. Už pri stretnutiach s predstaviteľmi krajiny varoval Slovákov, aby si neuzatvárali srdcia a aby náboženstvo nikdy nezneužívali na politické ciele. Vyzdvihol význam prijatia menšín a povedal, že „v cirkvi nik nemá byť bokom“.
Na štadióne v Prešove predsedal gréckokatolíckej liturgii sv. Jána Zlatoústeho a navštívil rómske geto v Luníku IX. Vyvrcholením návštevy bola svätá omša v národnej Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne, na ktorej sa zúčastnilo vyše 50 000 veriacich. V homílii Slovákov povzbudil k mariánskej viere plnej putovania a snahy o bratskosť.
Jeho návšteva zanechala hlboký dojem - bol to len druhý pápež v dejinách, ktorý zavítal na Slovensko (po sv. Jánovi Pavlovi II.).
Celkovo František precestoval desiatky krajín na všetkých obývaných kontinentoch a stretol sa s miliónmi ľudí rôznych kultúr. V roku 2019 absolvoval náročnú cestu do Mozambiku, na Madagaskar a Maurícius, kde volal po prekonaní chudoby a ochrane prírody.
Všade, kam prišiel, sa snažil priniesť posolstvo evanjelia spôsobom zrozumiteľným miestnym ľuďom. Stal sa takpovediac „globálnym pápežom“, ktorý osobne spájal Rím s najvzdialenejšími komunitami. Rád sa počas ciest zastavoval aj na neformálne momenty - napríklad v Brazílii 2013 navštívil chudobnú favelu, v Írsku 2018 zavítal do centra pre bezdomovcov a v Kanade 2022 vykonal kajúcu púť za pôvodnými obyvateľmi, kde ich prosil o odpustenie za krivdy minulosti.
Pápež František medzi veriacimi na Námestí sv. Petra vo Vatikáne (2015).
Napriek vysokému veku si pápež František dlhé roky udržiaval relatívne dobré zdravie a obdivuhodnú pracovnú energiu. V nasledujúcom roku 2022 ho však trápili silné bolesti pravého kolena. Verejne priznal, že ho to frustruje, no prijíma to ako pokoru.
V rozhovoroch v posledných rokoch pontifikátu otvorene hovoril, že ak by raz zdravotne nezvládal svoje povinnosti, zváži rezignáciu podobne ako Benedikt XVI. Zároveň však dodal, že „rezignácia pápeža by nemala byť módou“, čím naznačil, že nemieni odstupovať ľahkovážne.
Posledný rok života bol pre Františka poznačený zhoršením...