Dvaja Predsedovia Matice Slovenskej: Katolík a Evanjelik

Čas osídlenia Myjavskej pahorkatiny spadá do obdobia reformácie. Reformácia bola vyvolaná veľkými problémami v spoločnosti i v cirkvi. Uhorsku, a teda aj na Slovensku, malo špecifické príčiny. Reformácia však problémy nielenže neodstránila, ale ich prehĺbila a priniesla i ďalšie.

V Uhorsku sa reformácia udomácnila najprv medzi nemeckým obyvateľstvom banských miest. K reformácii sa hlásila i väčšina uhorskej šľachty, ovplyvnená humanizmom. Dedín Myjavskej pahorkatiny sa hlásilo k protestantizmu.

V 17. storočí sa obyvatelia Myjavy aktívne pridávali k rôznym vzburám a povstaniam. Aj na čachtickom panstve to zohralo svoju úlohu.

V rokoch 1454 - 1457 mal hrad Čachtice v rukách Ján Huňady. Po ňom ho zdedil Osvald II. z Bučan a v 20. rokoch 16. storočia patril hrad jeho synom Petrovi a Žigmundovi Korlátkovcom. Kráľ Rudolf II. dal Františkovi Nyárymu za zásluhy v boji proti Turkom majere Myjavky. Majer Myjava, ktorý založilo čachtické panstvo v 1. polovici 15. storočia, založil r. 1586 dedinu Myjava.

Veľké zásluhy na osídlení Turej Lúky mal Melichar Basilides (pôvodne Balážik). Dedina, ktorá vznikla r. 1580, dostala názov podľa Turovej, odkiaľ pochádzal.

Panoráma mesta Myjava

Protireformácia a Obdobie Náboženského Nepokoja

Obnovu katolíckej cirkvi v Uhorsku prinieslo svoje ovocie. Niektoré územia však zostali protestantské. Cisár Leopold I. uzavrel 10.8.1664 mier, ktorý bol veľmi nevýhodný.

František Nádašdy ml., čachtický pán, sa aktívne zapojil do sprisahania s cieľom obnoviť autonómiu uhorských magnátov. Počas vlády cisára Ferdinanda II. sa rozšírila protireformácia okrem šľachty aj pre poddaných.

V jeseni r. 1621 sa oddiel Myjavčanov pridal k Bethlenovmu povstaniu. V r. 1661 bolo už 21 domov na lúke Pod majerom, na ľavom brehu rieky Myjava. To bol základ pre vznik dnešnej Myjavy.

V roku 1661 prišiel na Myjavu katolícky kňaz. Okolo r. 1645 pôsobil na Myjave katolícky kňaz.

V tomto incidente musel D. Krman utiecť a skrývať sa. Ďalší krvavý incident sa stal v nedeľu 4.6.1673 v Senici. Nasledovala odveta zo strany cisárskych vojsk, ktoré vyplienili Senicu a aj ďalšie dediny v okolí, ktorých obyvatelia mali účasť na vzbure.

Počas týchto udalostí senický farár Michal Čermák prevzal faru v Dojči. Simonides S.J. sa zaslúžil o to, že sa do katolíckej cirkvi vrátilo 1500 veriacich.

V r. 1681 sa Daniel Krman musel opäť skrývať. D. Krman st. bol v tých istých rokoch evanjelickým farárom aj v Turej Lúke.

Myjavčania sa dožadovali evanjelického farára u cisára. Evanjelický farár Matúš Sabatka prišiel na Myjavu 13.5.1690. Po udalostiach v Sobotišti bolo odsúdených niekoľko osôb.

V roku 1698 bola Alžbeta Báthoryová prepustená na slobodu a boli jej tiež vrátené majetky.

V roku 1701 pokračovala stavba kostola na Myjave.

Počas Rákocziho povstania bola Myjava vypálená cisárskym vojskom.

1. mája 1711 bol uzavretý mier v Satu Mare.

V roku 1723 bol na Myjave zriadený cintorín ohradený múrom.

V roku 1721 potvrdil Mikuláš Pálfy zákonné užívanie kostola evanjelikmi.

Odstránenie Daniela Krmana ml. a Následné Udalosti

U evanjelického farára Daniela Krmana ml. hľadali útočisko protestanti z Moravy.

Moravský katolík Václav Mlynář tvrdil, že je navštevovaný pokušeniami.

Cisár Karol VI. nariadil záležitosť prešetriť.

Daniel Krman ml. bol napokon v decembri uväznený v Bratislave. Súdne rokovanie sa začalo 8.1.1731.

Karol VI. vydal 20.5. dekrét, že v Myjave nesmel pôsobiť evanjelický farár, ale len katolícky. Zvyšok života Daniel Krman ml. prežil vo väzení na bratislavskom hrade, kde zomrel 23.9.1740 vo veku 77 rokov.

Realizácia rozhodnutia o zákaze evanjelického farára prišla až v auguste.

12. augusta prišla deputácia spolu s predstaviteľmi katolíckej cirkvi vykonať kráľovský mandát. Budúceho farára Štefana Nedeckého predstavili podžupani vo Vrbovom.

Pavol Kubovič kostol vysvätil.

Nový farár Štefan Nedecký sa snažil získať dôveru ľudu.

14.3.1734 sa Štefan Nedecký ujal úlohy prefekta v kňazskom seminári. Zomrel 29.8.1760.

J. Maršovského spomína kaplána v septembri 1760, ale ho nemenuje.

Za vlády Karola VI. prišlo k radikálnejšej protireformácii.

Resolutio Carolina z 21.3. zakazovala evanjelikom stavať si kostoly a zvonice v artikulárnych kostoloch. Žiadosť evanjelikov bola zamietnutá 14. októbra 1732.

Pavol Kubovič pôsobil v Turej Lúke do 21.11.1736.

V roku 1779 bol v Turej Lúke zriadený nový cintorín.

Budova Matice Slovenskej v Martine

Tabuľka: Významné udalosti v Myjave a okolí počas Reformácie a Protireformácie

tags: #dvaja #predsedovia #matice #slovenskej #katolik #a