Gréckokatolícka farnosť Sedliská: História a vývoj

Obec Sedliská sa nachádza v údolí rieky Ondavy a jej územie je obývané už od praveku. V tomto článku sa pozrieme na históriu gréckokatolíckej farnosti Sedliská a na vývoj gréckokatolíckych matrík na východnom Slovensku.

Panoramatický pohľad na obec Sedliská.

Počiatky a vývoj gréckokatolíckej cirkvi

V roku 1646, na sviatok sv. Juraja, prednieslo 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode nicejsko - konštantínopolské vyznanie viery, a zároveň uznali autoritu vtedajšieho rímskeho pápeža, Inocenta X. Týmto spôsobom vznikla v Užhorode pred 378 rokmi Gréckokatolícka cirkev. Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa. K zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo oficiálne až za vlády Leopolda I.

V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov, a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov. Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771. Gréckokatolícka cirkev tu následne nerušene sídlila aj počas nepokojov prvej a druhej svetovej vojny, až do roku 1950, kedy bola počas tzv. Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná, pričom jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi. K jej obnove došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv. Pražskej jari.

Gréckokatolíci v Sedliskách: História farnosti

Druhou najpočetnejšou náboženskou komunitou v obci sú gréckokatolíci, ktorí i v tomto období patria pod správu fary v Sedliskách, patriacej najprv do mukačevskej a neskôr (po jej vzniku) do prešovskej diecézy. Podľa štatistických údajov počet obyvateľov hlasiacich sa ku gréckokatolíckej cirkvi po roku 1919 do roku 1991 vrástol iba o 5 osôb. Od roku 1946 spoločne užívali kostol s rímskokatolíkmi až do výsviacky nového, pred ktorou došlo k ďalšej vzájomnej dohode o preložení zvona a rozdeleniu spoločného majetku, pričom starý kostol s časťou pozemku pripadol gréckokatolíkom. V roku 1996 po predbežných konzultáciach veriacich s Ing. Jánom Zajacom sa rozhodlo o výstavbe novej cerkvi s patrocíniom Nanebovstúpenia Pána - Voznesenie (pohyblivý prikázaný sviatok).

Zo záznamov schematizmov prešovského biskupstva vieme o pôsobení gréckokatolíckych kňazov vo farnosti Sedliská od zriadenia Mukačevského biskupstva. Z biskupskej vizitácie v roku 1749 sa dozvedáme, že gréckokatolíci v Sedliskách majú na konci dediny priestrannú murovanú cerkov. Kňazom je tu Ján Sandaľ, vysvätený v Užhorode a má aj kantora. Cerkev je postavená v roku 1699, požehnaná menovaným kňazom v roku 1716 a zasvätená Panne Márii Nanebovzatej (Uspenije). Po vypuknutí požiaru v roku 1909 vyhorel. Zrejme opravený chrám na konci druhej svetovej vojny dňa 18. decembra 1944 vyhodili Nemci do vzduchu s rímskokatolíckym chrámom. Dnes sú už len malé pamiatky o tom, že tu niekedy stáli dva krásne katolícke chrámy.

Za pôsobenia o. Mikuláša Kellöho excurrendo z Vyšného Kazimíra sa v roku 1981 začína stavať nová farská budova. Potom farnosť spravuje o. Ján Liber, tiež z Vyšného Kazimíra. Do novej fary sa v roku 1985 nasťahuje o. Ján Gamrát, CSsR. Za jeho pôsobenia sa všetci gréckokatolícki veriaci z našej obce Sedliská rozhodli, že postavia nový chrám. Ich túžba sa za komunistického režimu nemohla uskutočniť, až novembrové udalosti 1989 tomu ich zámeru pomohli. V jeseni 1990 pristupujú k položeniu základov nového gréckokatolíckeho chrámu. 17. apríla 1991 slávnostne prvú tehlu položila starostka obce Marta Sabolová počas molebenu za účasti veľkého počtu veriacich oboch obradov.

V priebehu celého roka práce pokračujú na výstavbe chrámu. Urobili sa múry, chrám bol zastrešený a taktiež sa zaviedla elektroinštalácia. 1. októbra 1991 prichádza nový gréckokatolícky farár do našej obce Július Mati. Tento kňaz veľmi pozdvihol učenie Ježiša Krista a vieru v jediného Boha medzi svojimi veriacimi. Zdokonalil ich v poznaní obradu a v cirkevnom speve. Veriaci spolu s kňazom sa začali denne stretávať v chráme na svätých liturgiách, zoznámili sa s novými druhmi pobožností, naučili sa moleben a akatist.

30. augusta 1992 znova prichádza otec biskup Mons. Milan Chautur, aby posvätil novovybudovaný gréckokatolícky chrám zasvätený sviatku Ochrany Presvätej Bohorodičky. Ústredný obraz chrámu, fresku Ochrany presvätej Bohorodičky vyhotovil akademický maliar Mikuláš Klimčák. Tento obraz je darom miestného správcu Dr. Júliusa Matiho a jeho rodiny. Jeho doterajšia pedagogická, vedecká a organizátorská činnosť našla svoje vyvrcholenie v službe najušľachtilejšej - v službe pri oltári. Do konca roka boli obstarané štýlové lavice a elektrické vykurovanie do chrámu. Veľký podiel na výstavbe tohto architektonicky zaujímavého chrámu (autor projektu je Ing. Arch. Jozef Balog) má vtedajší správca farnosti Dr. Július Mati a kurátor Jozef Hajduk, ktorého myšlienky a neúnavná práca boli v mnohom nápomocné a inšpiračné.

V Sedliskách máme grécky štýl ikonostasu. Z ľava je sv. Mikuláš, presv. Bohorodička, Ježiš Kristus a Ján Krstiteľ, patrón prešovskej eparchie. Ikony sú maľované podľa kánonu, majú svoju ustálenú kompozíciu, farebnosť, symboliku. Do gréckokatolíckej farnosti prichádza dňa 15. júla 1995 Mgr. Rastislav Bruzda, ktorý pre tým rok pôsobil v Bačkove. Už v prvom roku pôsobenia boli realizačne započaté práce pri oplotení exteriérového priestoru chrámu a zrealizovaná výmena oplotenia farských priestorov. Mládež z našej farnosti reprezentoval na futbalovom halovom turnaji 20. októbra 2007 v Prešove, kde vyhrala 1.

Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach, okr. Prešov a Sukova, okr. Medzilaborce. Obe matriky začínali v roku 1718, pričom matrika v Miklušovciach sa naposledy spomína v roku 1890, zatiaľ čo existenciu sukovskej matriky dokladá ešte schematizmus z r. 1948.

Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné. Matrika pokrstených Gr. kat. Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených.

Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina. V porevolučných 50. rokoch však v dôsledku Bachovho absolutizmu zaznamenávalo mnoho kňazov matriku azbukou v ruštine. Rakúsko - uhorské vyrovnanie v r. 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. stor. vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka.

Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík.

Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne. Množstvo gréckokatolíckych fár totiž sídlilo v priestore Duklianskeho priesmyku, kde sa počas oboch svetových vojen odohrávali kruté boje, ktoré vyústili v zničenie veľkého množstva dedín spolu s drevenými chrámami a farami.

Časť chýbajúcich matričných kníh mohla prežiť zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, a pravdepodobne mohla byť ukrytá veriacimi v jednotlivých obciach. Neraz sa stane, že sa vzácna úradná kniha nájde na zaprášenej povale, na mieste, na ktorom by ju nik nehľadal.

Akousi nádejou pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku sa javia matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827. Existuje pritom šanca, že staršie druhopisy sa môžu nachádzať vo fonde Šarišská župa, písomnosti 1824 - 1849 a Šarišská župa, 1850 - 1859.

V Štátnom oblastnom archíve v Prešove sú uložené spoločné matriky (Gr.-kat. fárskeho úradu Sedliská) narodených 1801-1899, sobášených 1817-1899 a zomretých 1807-1899.

Zvonica

Za zmienku stojí drevená zvonica osadená malým zvonom, ktorá stála od nepamäti v strede obce medzi cestou a potokom (v súčasnosti oproti domu Jána Fabiana). Zvonilo sa ráno, napoludnie a večer k Anjel Pána, pri pohreboch, povodniach a búrkach, pri smutných i radostných udalostiach. Posledným zvonárom bol Juraj Kopčo. V roku 1946 bola zvonica zlikvidovaná, o osude zvona nie je nič známe.

V 18. storočí sa začína formovať gréckokatolícke školstvo v oblasti celého Zemplína. Je to obdobie vzniku viacerých škôl na území Vranovského okresu. V Sedliskách bola zriadená jednotriedna gréckokatolícka škola v roku 1769. Jej budova patrila cirkvi a stála na farskom pozemku. Po II. svetovej vojne veriaci objekt využívali ako gréckokatolícky chrám.

Ikonostas (gr. eikón - obraz a stásis - pozícia, umiestnenie) je stena s ikonami, ktorá v cerkvi (gréckokatolíckom resp. pravoslávnom chráme) delí časť pre veriacich od presbytéria (sanktuária) - časti pre kňaza. Ikonostas symbolizuje nebo, miesto prebývania Boha.

30. výročie obnovenia farnosti

30. výročia RK farnosti Sedliská sa uskutočnila slávnostná sv. omša pôsobiacich kňazov od roku 1992. dekana prišiel v roku 1990 dôstojný pán František Šandor, ktorý získal súhlas pre zriadenie farského úradu. Dňa 5. júla 1992 diecézny biskup Mons. Alojz Tkáč posvätil budovu, ktorú projekčne navrhol Ing. Arch. Marián Sitarčík.

Dňa 16.6.1992 Mons. Alojz Tkáč podpísal výnos č. 1337/1992 Mons. sv. Jána Krstiteľa v Sedliskách. ThLic. Františkovi Šandorovi, kaplánovi Mgr. Peter Novák, ThLic. Albičuka, In memoriál - ďakovný list vdp. Vincentovi Burdovi, Mgr. Narodenia sv. Moje poďakovanie patrí za 30. výzdoby, členom ruž. farnosti. Ježiša Krista.

tags: #greckokatolicka #farnost #sedliska