Svet pozná tohto skromného Čecha ako tvorcu novej pedagogiky. Ján Amos Komenský, ktorý bol jedným z historikov nazvaný „najpamätnejším mužom všetkých čias“, túžil už počas života naprávať nedostatky, kedykoľvek sa s nimi v živote stretol. Deň jeho narodenia, 28. marec, si aj v našej vlasti pripomíname ako Deň učiteľov.
Bol český (ale prisvojujú si ho aj Maďari, Slováci, Nemci a pod.) pedagóg, jazykovedec, prírodovedec, humanista, filozof, politik. * 28. marec 1592, Nivnice, Česko - † 15. Mal slovenských predkov. Jeho priezvisko je pravdepodobne odvodené od obce Komňa v okrese Uherské Hradiště.
Jeho život bol vystavený ťažkým skúškam. Bol filozofom, teológom, spisovateľom a mysliteľom. Svojimi dielami, názormi a pedagogickou činnosťou sa zaradil medzi najvýznamnejšie osobnosti svetovej pedagogiky. Ján Amos Komenský, teolog, jazykovědec, spisovatel, myslitel evropského i světového formátu, otec moderní pedagogiky, filosof, poslední biskup Jednoty bratrské, humanista a především člověk, který prožil nesmírně těžký život.
Život Jána Amosa Komenského bol plný ťažkých okamihov, všelijakého duchovného i telesného utrpenia a životných skúšok. Postupne prišiel o rodičov, manželky, deti, vlast, videl utrpenie svojich priateľov a spoluvěřících, zdecimovaný český národ a vytušil nadcházející úpadek církve.
Ján Amos Komenský sa narodil 28. marca 1592 v českej obci Nivnice.
Jeho vzdelanie bola bratská škola v Prěrově a v Strážnici a latinská škola kde prijal aj meno AMOS. Ako žiak bol veľmi nadaný, najprv študoval na bratských školách v Přerově a v Strážnici. Potom študoval na latinskej škole, kde prijal meno Amos. Počas štúdia bol vyslaný do Nemecka aby nazbieral skúsenosti. V Nemecku sa podarilo mladému Komenskému vyrobit mapu Moravy, ktorá sa neskor objavovala v holandských a nemeckých atlasoch. Prvé vydanie sa objavilo v roku 1627 a nasledujúcich zhruba sto rokov bola kopírovaná predovšetkým v holandských a nemeckých atlasoch.
Po skončení štúdia v Nemecku sa vrátil v roku 1614 spat a začal učit v škole Prěrově. Po štúdiu v Nemecku, na Nassavskej akadémii Herborn a teologickej univerzite Heidelberk, sa vrátil späť a v roku 1614 učil na škole v Přerově. V roku 1619 sa mu podarilo vo Fulneku napísať dielo Listové do nebe- ide o päť fiktívnych listov pre Ježiša Krista o meštianskej dokonalosti. Tam sa taktiež prvý krát oženil, za manželku si zobral Magdalénu Vizovskú.
Funkciu učiteľa i kňaza v Přerove vykonával do roku 1618, keď odišiel do Fulneku, pričom duchovným Jednoty českobratskej sa stal 26.4. 1616 na synóde v Žeraviciach (pri Uherskom Hradišti). Vo Fulneku bol začiatkom roku 1618 vymenovaný za správcu cirkevného zboru aj školy na panstve Jana Skrbenského z Hříště.
Vo Fulneku prežil do jari 1621, keď bolo mesto obsadené španielskym vojskom, roky plné učiteľskej tvorivosti a starostlivosti o rodinu. Po bitke na Bielej Hore bol Komenský neustále prenasledovaný. Spoločenská situácia súvisiaca s následkami bitky na Bielej hore J. A. Komenského prinútila skrývať sa pred prenasledovaním pravdepodobne na statkoch Žerotínovcov na severnej Morave, v Čechách i na ich brandýskom panstve. Býval vtedy vo Východných Čechách kde v roku 1623 napísal alegorické dielo Labyrint sveta a raj srdca.
V rokoch 1622-1623 sa J. A. Komenský musel vyrovnať s ďalšími životnými tragédiami. V Přerove mu počas morovej epidémie zomrela manželka Magdalena aj obaja synovia (1622). Vo Fulneku zhorela jeho knižnica (1623). Pochopenie našiel u Marie Doroty, dcéry českobratského seniora Jana Cyrilla z Třebíča na Morave, ktorý spoločne s administrátorom Jiřím Dikastom korunovali Fridricha V. Falckého za českého kráľa roku 1619. Marie Dorota sa stala druhou manželkou J. A. Komenského v Brandýse nad Orlicí 3. 9. 1624. Na mor mu zomrela žena a dve dni tak sa druhý krát oženil v roku 1624 s Dorotou Cyrilovou, s ktorou mal postupne 4 deti.
V roku 1628 opustil svoju milovanú Moravu a pustil sa putovať po Európe. J. A. Komenský bol v marci 1625 Jednotou českobratskou vyslaný do Lešna, aby zabezpečil príchod exulantov. Spoločne spolu v roku 1628 odišli do vyhnanstva do Poľska a vtedy verili že sa už do Čiech nevrátia. Zavádzal úplne nové spôsoby v školskej dochádzke. Hlásal, že školská dochádzka musí byť povinná pre každé dieťa, či je bystré alebo hlúpe, bohaté alebo chudobné.
Cestou cez Lužicu aj Sliezsko sa J. A. A. Komenský neprichádzal do neznámeho prostredia. Počas svojho pobytu pôsobil v rokoch 1628-1640 ako učiteľ i rektor školy vyššieho stupňa (gymnázium). V Poľsku pôsobil ako učiteľ a riaditeľ bratského gymnázia. V roku 1632 bol zvolený ako biskup a zároveň pisárom jednoty. V rokoch 1628-1642-1648-1650-1654-1656 žil s rodinou v Poľsku. V roku 1650 pôsobil asi rok na Slovensku v Skalici kde bol biskupom jednoty bratstva.
Sklamanie z politického vývoja v Európe, no hlavne v českých krajinách po bitke na Bielej hore J. A. Komenský prekonával intenzívnou pedagogickou aj literárnou činnosťou. Nádeje na politický obrat inšpirovali J. A. Komenského k vytvoreniu niekoľkých prác zaoberajúcich sa reformou kultúry i školstva po porážke Habsburgovcov (Pozoun milostivého léta z roku 1631 sa vyznačoval vierou v skorý návrat do vlasti a Navržení krátké o obnovení škol v království českém vzniklo o rok neskôr v situácii, keď už takéto nádeje boli zmarené). J. A. Komenský rozlišoval tri základné zdroje poznania (zmysly, rozum, písmo).
J. A. Komenský bol koncom novembra 1640 vďaka priateľom konajúcim z poverenia niekoľkých členov anglického parlamentu pozvaný do Londýna. Dňa 21. 9. 1641 J. A. Komenský pricestoval do Londýna, aby na jednej strane objasnil pansofické zámery a na druhej strane sa venoval reorganizácii vedeckej práce, reforme škôl, zmiereniu evanjelických cirkví, resp. všeobecnej náprave náboženstva i sveta. Svoje úmysly konkretizoval o mesiac neskôr v spise Katalog děl, která mají být napsána určenom anglickým priateľom. Návrhy na reformu výchovy predstavil roku 1642, ale revolučné pomery v Anglicku neumožnili praktickú realizáciu týchto snáh. V roku 1641 bol pozvaný do Londýna, aby tu vybudoval akadémiu vied, ale dlho sa tu nezdržal, pretože v Anglicku vypukla vojna a začala revolúcia.
V polovici roka 1642 sa J. A. Komenský rozhodol odísť cez Haag a Amsterdam do Švédska. Švédsko sa počas 30-ročnej vojny usilovalo upevňovať protestantské pozície v strednej Európe. J. A. Komenský začal spolu s rodinou pri brehoch Baltického mora vďaka podpore Ľudovíta de Geera pôsobiť počas jesene 1642. V Elblagu vytvoril učebnice pre Geerove školy. Rozvíjať sústavu jazykového vyučovania J. A. Komenskému bránili povinnosti v Jednote českobratskej aj úmysly sústavnejšie sa zaoberať pansofiou, resp. jej praktickým uplatňovaním. Zo Švédska ale odchádza späť do Lešna.
J. A. A. Komenský zo Švédska odišiel v auguste 1648, keď ho po smrti Vavrinca Justina zvolili za hlavného seniora (biskupa) Jednoty českobratskej. Opäť sa usadil v Lešne a napĺňal záujmy Jednoty českobratskej. Súčasne vystupoval v prospech českých krajín hlavne pri rokovaniach, ktorých cieľom bolo formálne ukončenie 30-ročnej vojny. Potvrdzuje to Vestfálsky mier podpísaný 24. 10. 1648 završujúci vyjednávania o zastavení bojov 30-ročnej vojny.
Cestou do Sárospataku J. A. Komenský neobišiel Moravu ani náboženské obce na západnom Slovensku. Počas sviatku Veľkej noci roku 1650 vysvätil českobratský chrám v Skalici. Trnava bola miestom, kde J. A. Komenský potvrdil dohodu príslušníkov Jednoty českobratskej s kalvínskou cirkvou v Uhorsku. A. Komenský v Blatnom Potoku žil na dvore vdovy Zuzany Lorantffyovej-Rákociovej i jej synov Žigmunda a Juraja.
J. A. Komenského do Sárospataku viedli predovšetkým politické dôvody. Chcel presvedčiť Rákociovcov, aby sa zúčastnili na ďalších protihabsburských vystúpeniach. Keďže kniežacia rodina považovala J. A. Komenského za významného pedagóga umožnila mu pri realizovaní reformy sedmohradského školstva prakticky uplatniť ideu pansofizmu. Pansofická škola v Blatnom Potoku vznikla 24. 11. 1650. J. A. Komenský vtedy predniesol slávnostný príhovor Řeč o vzdělání ducha.
Počas budovania školy v Sárospataku prepracoval sústavu učebníc. Ako vyučovací prostriedok využíval i školské hry. Napriek značnému úsiliu sprevádzanému zrieknutím sa mnohých plánov či predsavzatí sa J. A. Komenskému ako predstaviteľovi pansofickej školy v Blatnom Potoku nepodarilo svoje zámery uskutočniť, lebo narazil na nepochopenie aj časti učiteľského zboru.
Od smrti kniežaťa Žigmunda Rákociho vo februári 1652 postupne došlo k výraznému zhoršovaniu pracovných podmienok J. A. Komenského. Roku 1654 českí exulanti v Poľsku J. A. Komenského požiadali o návrat do Lešna. Cestou zo Sárospataku ho pozdravili mestskí hodnostári v Prešove i Levoči. Najmä Juraj Curiani a Jan Sartorius mu už v rokoch 1651- 1652 navrhli, aby sa stal správcom prešovskej vyššej školy. Rektor prešovskej vyššej školy Jan Mathaeides pracoval s učebnicami i metódami vytvorenými J. A. Komenským. Vďaka odporu prešovskej mestkej rady vyvolanému protireformačnými aktivitami sa cieľ J. Curianiho aj J. Sartoriusa nepodarilo realizovať. Potom bol pozvaný aj do Maďarska, kde žil od roku 1650 a pre školákov vypracoval knihu Orbis Pictus, ktorá mala žiakov povzbudiť k učeniu.
J. A. Komenský napriek tomu neprestal rozvíjať vzťahy s obyvateľmi žijúcimi na území dnešného Slovenska. Mohol sa oprieť o zážitky z mladosti, keď práve na Morave jestvovalo užšie spojenie s Uhorskom. J. A. Komenský zo Sedmohradska definitívne odišiel v júni 1654. Vrátil sa do Poľska. Ešte predtým napísal politický traktát venovaný Jurajovi Rákocimu, kde definoval práva i potreby národov vo vzťahu k ich vládcom. Výsledky vlastnej práce v Uhorsku zhrnul vďaka prednáške Dovršení školských prací potockých 2. 6.
J. A. Komenský prišiel do Lešna, pretože v rokoch 1654-1655 sa objavila možnosť vytvorenia veľkej protihabsburskej koalície zloženej z revolučného Anglicka, Švédska i Sedmohradska. Českí exulanti v Poľsku chceli zorganizovať vojsko, ktoré malo pod vedením bývalého švédskeho plukovníka Václava Sadovského zo Sloupna vtrhnúť do českých krajín a vyvolať tam celonárodné povstanie. V Lešne, kde zásluhou vojenských akcií vykonaných počas konfliktu Poľska so Švédskom zanikla i relatívne vysoká úroveň školstva, sa J. A. A. Komenskému sa Amsterdam stal útočiskom na posledných 14 rokov života. Po príchode do Holandska dostal vďaka groningskému senátu okrem peňažnej podpory i možnosť znovu vybudovať vlastnú knižnicu. Po vypálení poľskej dediny Lešná v roku 1656 odišiel do Amsterdamu. Rada holandského hlavného mesta v spolupráci s Vavrincom de Geerom J. A. Komenskému koncom roku 1656 udelila čestnú profesúru pravedepodobne na gymnáziu Illustre. J. A. Komenský zároveň získal prístup do obecnej knižnice, pravidelný príjem a finančnú pomoc pri vydávaní svojich diel.
O. Cromwell roku 1657 českým vyhnancom z Lešna navrhol, aby prišli do Írska. V rokoch 1657-1658 mu tlačou vyšli všetky najdôležitejšie didaktické práce. Súčasne pokračoval v pansofických štúdiách, ktorých výsledkom boli spisy doplnkové, obranné i objasňujúce. J. A. Komenský si 3. 1. 1665 založil poznámkové archy nazvané Výzvy Eliášovy, kde až do konca života zbieral materiál potrebný k rozpracovaniu všenápravnej koncepcie. Pozornosť venoval osudom mystikov aj sektárov (Antoinetta Bourignonová či Friedrich Breckling).
J. A. Komenský sa podieľal na formovaní mierových rozhovorov medzi Anglickom a Holandskom. Názory, ktoré počas májových vyjednávaní roku 1667 v Brede osobne prezentoval prekonávali europocentrismus a zdôrazňovali potrebu mierového spolužitia ľudstva. Po skončení mierových rokovaní sa J. A. Komenský vrátil do Amsterdamu. Krátko pred smrťou sa zotavil natoľko, že mohol v septembri 1670 urobiť posledné záznamy do Výziev Eliášových.
J. A. Komenský zomrel po dlhšej chorobe v Amsterdame 15. 11. 1670 ako 78-ročný. Pochovali ho 22. 11. 1670 v kostolíku valonskej reformovanej cirkvi v Naardene.
Za svoje pedagogické a teologické názory musel opustiť svoju vlasť a ukrývať sa vo viacerých štátoch. V pedagogike zaviedol úplne nové veci ako napríklad materskú školu pre deti do šesť rokov, povinnú školskú dochádzku (dovtedy neexistovala) do 12 rokov, latinské gymnáziá do 18 rokov, až potom univerzity. Komenský hovorí o názornom vyučovaní. Prvý vodil žiakov na exkurzie, rozmýšľal, či je látka, ktorá sa učí, primeraná ich veku. Ustavične zdôrazňoval, aby si učivo opakovali. Vyučovať sa malo od jednoduchšieho k zložitejšiemu, stály kontakt a vzájomne úctivý vzťah učiteľa a žiaka sú samozrejmým doplnkom jeho reformy.
Ústrednou filozofickou ideou J . A. Komenského je myšlienka jednej harmónie ovládajúcej celý kozmos. Komenského filozofické otázky sa sústreďujú na súvislosť zmyslu všetkého bytia. Tak ako je pre prístup F. Bacona k svetu príznačná indukcia, a pre R.
Komenský svoj raj srdca našiel v absolútnom pohrúžení sa do práce. Po porážke na Bielej Hore odišiel do poľského mesta Lešno, kde začal písať svoje základné dielo Didaktika Magna (Veľká Didaktika). Po pôsobení v sedmohradskom Blatnom potoku (Sárospatak) vychádzali tlačou jeho zobrané didaktické spisy pod názvom Opera didactica omnia. Svoje nazeranie na svet zúročil v dielach Theatrum universitatis rerum a vo Všeobecnej rozprave o náprave vecí ľudských.
Je takmer neuveriteľné, že Komenský dokázal vynájsť nové a také objavné postupy v pedagogike, ale aj v iných oblastiach. Písať, organizovať, v čase tridsaťročnej vojny, prenasledovania protestantov, pri veľkých osobných tragédiách, ktoré ho niekoľkokrát postihli. Reforma školstva v tých časoch, napriek nedostatku peňazí a búrlivej politickej atmosfére, bola dôkazom Komenského osobnej zanietenosti - všetky projekty prakticky odskúšal. Nie všade sa ujala, ale zapustila také hlboké korene, že sa podľa jej princípov vyučuje dodnes.
Osobnosť Jána Amosa Komenského patrí k výrazným postavám českej a svetovej kultúry. Jeho myšlienkové dedičstvo je predmetom záujmu nielen českých, slovenských, ale aj zahraničných komeniológov, filozofov, pedagógov, teológov, filológov, literárnych historikov a i. Komenský sa narodil zhruba sto rokov po objavení Ameriky K. Kolumbom. Celé jeho dielo, a to nielen vychovávateľské, ale aj filozofický a teologický systém slúži ľudskej prirodzenosti, ktorej reformou školstva, výchovy, poznania, politiky a náboženstva chce zabezpečiť optimálny rozvoj.
Po celý svoj život sa usiloval odstrániť všetky formy represie, potláčajúce ľudskú prirodzenosť. Preto navrhuje odstrániť zo škôl ubíjajúce bifľovanie a deklamáciu dlhých textov a najmä upustiť v školách od telesných trestov a bitia žiakov. Školy sa majú zmeniť na „officiny humanitatis“ (dielne ľudskosti). V náboženskej oblasti nikto nemá byť utláčaný pre svoje náboženské presvedčenie, sloboda svedomia má byť obhajovaná ako najvyššia hodnota. Univerzita Komenského v Bratislave je v svetovej sieti univerzít jedinou univerzitou, ktorá je pomenovaná po J. A. Komenskom.
J. A. Komenský prežil v r. 1592 - 1670 dramatický a plodný život. Bola to doba mnohých rozporov a protikladov, keď sa vytvárali základy novodobej európskej spoločnosti. V 16. storočí sa zrodila reformácia (luterská i kalvínska), ktorá nadviazala na nápravné myšlienky J. Husa a husitského hnutia. Konflikt stavovskej moci českých krajín s programom reformácie a habsburgského rodu s programom rekatolizácie vyvrcholil stavovským povstaním proti Ferdinandovi II. v r. 1618 - 1620. Tým začal tridsaťročný boj o moc v Európe, ktorý trval až do uzavretia Westfálskeho mieru v r. 1648.
Sympatie Komenského boli na protihabsburgskej strane, kde do tzv. corpus evangelicorum patrili severoeurópske a západoeurópske krajiny. Porážka českých stavov hneď v druhom roku tejto vojny postihla nielen český národ, ale i osobne Komenského. Komenský bol príslušníkom a biskupom Jednoty bratskej, založenej v roku 1457. Táto cirkev, ktorá uskutočňovala ideál očisťovania kresťanstva mierovou cestou, nebola nikdy príliš početná, ale jej podiel na kultúrnom živote bol mimoriadny. Komenského predchodcom v Jednote bratskej bol Jan Blahoslav, biskup, významný historik a spisovateľ. Dielo, ktoré Komenský zanechal, bolo inšpirované antikou a kresťanstvom. Nadväzoval na gréckych a na rímskych antických filozofov Sokrata, Platóna, Aristotela, Cicera, Senecu. Z kresťanských autorov mu bol najbližší sv. Augustín (Augustinus).
J. A. Komenský sa narodil 28. 3. 1592 v Nivnici pri Uhorského Brodu a časovo spadá do obdobia na prelome medzi humanizmom a barokom. Všeobecne sa uvádza, že jeho otcom bol mlynár Martin Komenský a matkou Anna Komenská. Obidvaja rodičia zomreli po sebe na epidémiu. Komenskému bolo vtedy len dvanásť rokov a po ich smrti sa o neho starala teta. Ako prvá to bola akadémia v Herbone neskôr v Heilelbergu. Jeho druhé krstné meno Amos mu dal biskup Jednoty bratskej Ján Lenecius podľa proroka Amosa. V roku 1616 sa stal biskupom cirkvi bratskej.
Po bitke na Bielej hore(1620) bolo na Staromestskom námestí popravených 27 českých pánov a Československo sa dostalo do rúk Habsburgovcov. Tými bol Komenský neustále prenasledovaný. Býval vtedy vo východných Čechách, kde v roku 1623 napísal alegorické dielo Labyrint sveta a raj srdca. K dielu sa vrátil aj neskôr a postupne ich doplňoval, preto sa prvé tlačové vydanie objavilo až v roku 1631 v Perně a druhé vydanie v Amsterdame roku 1663. Dielo obsahuje 2 časti - v 1.časti podrobuje celú vtedajšiu spoločnosť alegorickou kritikou a v 2.časti sa zachraňuje návratom do vlastného srdca, kam ho zavolal sám Boh. V Lešne pôsobil ako učiteľ a riaditeľ bratského gymnázia. Napísal dielo Česká didaktika, ktorá bola preložená do latinčiny (Didactica magna) a nazvaná Veľká didaktika. Je to jeho celoživotné dielo, ktoré obsahuje všetky zásady a práva všetkých na vzdelanie.
Zoznámil sa tu s vynikajúcim grafikom Hollarem, ktorý vytvoril jeho obraz. Pozvanie prijal hlavne pretože veril, že mu to pomôže k návratu domov. Pri druhom pobyte v Lešně roku 1649 sa potretí krát oženil - s Janou Gajusovou (bezdetné manželstvo).
Usiloval sa o jednoduchý, ale zároveň pútavý spôsob podania informácií a jeho cieľom nebolo len uľahčiť žiakom osvojenie latinského jazyka, ale tiež zlepšiť mravy všetkých občanov, zmeniť ich názory a naučiť spôsobu života, tak ako je to v iných vyspelých krajinách. Je to prvá obrázková učebnica na svete a neskôr bola preložená do jedenástich jazykov. Ďalšie dielo pre školákov na seba nenechalo dlho čakať - Škola hrou je kniha plná divadelných drám (1654). Žiaci sa učili ich hrať na javisku a zároveň v nich bola obsadená učebná látka. Tento spôsob učenia bol na vtedajšiu dobu veľmi moderný.
Pri požiare Lešny roku 1656 mu zhorel latinsko-český slovník, poklad jazyka českého, na ktorom pracoval počas niekoľko desaťročí. Súčasne so slovníkom zbieral české príslovia. Ich súbor múdrosť starých Čechov obsahoval cez 2000 prísloví porekadiel, bol vydaný až v polovici 19.storočia. Niektoré jeho diela boli objavené a prvý krát publikované až v našom storočí. Spis o poézii české bol vydaný v roku 1955 a nedokončený rukopis Všeobecná porada o náprave vecí ľudských bol objavený v roku 1935. V tejto dobe vypukla vojna medzi Anglickom a Holandskom - vtedy vypracoval mierovú dohodu Anjel mieru. V roku 1668 bol vydaný spis Jedno potrebné, tj. V Holandsku strávil celkom štrnásť rokov a hovorí sa, že si po štvrtý krát našiel ženu.
V podvečer 15. novembra v Amsterdame Jan Amos Komenský zomrel a bol pochovaný v neďalekom Naardenu. Jan Amos Komenský bol výnimočný autor a vizionár, ktorý si vyslúžil titul „učiteľ národov“. Bol nielen pedagóg a biskup Jednoty bratskej, ale aj filozof, jazykovedec, prírodovedec a humanista. Svojím originálnym prístupom k výchove a vzdelávaniu presadzoval metódy, ktoré dnes vnímame ako samozrejmé, no v jeho dobe boli revolučné - učenie vychádzajúce z poznania sveta, aktivizácia žiaka a využívanie obrazu i reči.
Aktuální výbor z unikátní obrazové učebnice Jana Amose Komenského doplněný novými ilustracemi Václava Sokola se snaží zprostředkovat "svět v obrazech" současnému dětskému čtenáři.
| Dielo | Popis |
|---|---|
| Labyrint světa a ráj srdce | Alegorický román, ktorý konfrontuje podvodnú realitu sveta s čistým vnútrom človeka. |
| Didactica Magna (Veľká didaktika) | Teória vzdelávania pre všetkých, bez rozdielu veku či sociálneho postavenia. |
| Orbis Pictus | Jedna z prvých ilustrovaných učebníc určená najmä pre deti. |
Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí alegorický román „Labyrint světa a ráj srdce“, ktorý konfrontuje podvodnú realitu sveta s čistým vnútrom človeka. Ďalším kľúčovým dielom je „Didactica Magna“ (Veľká didaktika), kde spracoval teóriu vzdelávania pre všetkých, bez rozdielu veku či sociálneho postavenia. Za významnú sa považuje aj „Orbis Pictus“, jedna z prvých ilustrovaných učebníc určená najmä pre deti. Komenského prínos pre európske školstvo mu priniesol čestné tituly, uznanie od vzdelancov po celom svete a vplyv na moderné pedagogické systémy.
Portrét Jána Amosa Komenského
Informatorium školy mateřské v jazyce 21. Čím to asi je, že Bůh děti, ty nebeské perličky, nestvořil všechny společně jako anděly - přesně tolik, kolik jich chtěl mít, ale různě je rozděluje mezi lidi? Vzdává tím úctu lidem, aby se tak stali pomocníky svého Stvořitele při rozmnožování jeho tvorů.
Po dlhej dobe sa znovu k českému národu dostáva kniha o českých mučednících sepsaná Janem Amosem Komenským, a upravená do jazyka 21. století.Dílem, které by bylo možné nazvat knihou krve a slz, bolesti a utrpení, přispěchal Komenský na pomoc těžce zkoušené církvi první poloviny 17. století.
Pečlivě je rozebírá, věrný vlastnímu učení o používání příkladů, a tak nás přivádí k porozumění evangeliu a jeho zdroji ve všemohoucím Bohu. Jan Amos Komenský nebyl pouze učitelem a autorem v oblasti pedagogiky. Byl také posledním biskupem Jednoty bratrské a veškerá jeho akademická činnost stála právě na jeho hluboké víře a oddanosti Písmu.