Väčšina pravoslávnych veriacich na Slovensku, ktorí sa podobne ako v ďalších krajinách riadia juliánskym kalendárom, začína sláviť Vianoce 6. januára. Aj pre nich sú to sviatky radosti, lásky a porozumenia.
Pravoslávne Vianoce trvajú do 9. januára. Predchádzal im 40-dňový pôst bez mäsitých jedál od 28. novembra.
Používanie staršieho juliánskeho kalendára, má na našom území viac ako tisícročnú tradíciu, nám dáva odpoveď na otázku prečo sa pravoslávne Vianoce začínajú oslavovať až 6. januára. Ako sme už naznačili pravoslávni začínajú sláviť Vianoce tiež ako ostatní kresťania - 24. decembra, avšak podľa starobylejšieho - juliánskeho kalendára. Keď je podľa juliánskeho kalendára 24. december a pravoslávni majú Štedrý večer, podľa svetského kalendára (gregoriánskeho) je už 6. januára.
Pravoslávni sa na Vianoce pripravujú dlhodobo. V predvianočnom období dodržiavajú pôst, ktorý trvá 40 dní, na rozdiel od katolíkov, ktorí trávia advent. Samotné Vianoce sa oslavujú v pravoslávnej cirkvi 3 dni.
What Is The History Behind Serbian Orthodox Christmas Traditions? - TalkingSoutheastEurope
Bohoslužby počas Vianoc
Deň pred sviatkami 6. januára (24.decembra) sa konajú bohoslužby známe ako Veliké povečerie. V Kostole sv. Mikuláša pod Bratislavským hradom sa v predvečer sviatku Narodenia Isusa Christosa (Ježiša Krista), začali asi trojhodinové bohoslužby - veľké povečerie, uviedol správca Pravoslávnej farnosti v Bratislave Jozef Haverčák.
7. januára (25. decembra) sa koná svätá liturgia k sviatku Roždestva Christova (Narodenia Ježiša Krista, Vianoce), spievajú sa vianočné piesne a koledy. Po tomto sviatku nasleduje 8. januára (26.decembra) sviatok sobor presvjatoj Bohorodici (presvätej Bohorodičky) a 9. januára (27. decembra) si pravoslávni pripomenú sviatok sv. prvomučeníka Štefana.
Najprísnejší pôst sa dodržuje na Štedrý večer, keď sa slávia tzv. cárske časy s čítaním bohoslužobných textov viažúcich sa k sviatku Roždestva zrána. Následne okolo obeda sa slávi Liturgiou svätého Vasilija Veľkého s večerňou. Na nej sa čítajú starozákonné čítania ohlasujúce Christovo narodenie. Veliké povečerie s posvätením chlebov, pšenice, vína a oleja sa koná neskoro večer. Na ďalší deň doobeda sa slávi slávnostná liturgia k sviatku Vianoc - ktorého presný názov v cirkevnoslovančine je Roždestvo Hospoda, Boha i Spasa našeho Isusa Christa. V pravoslávnej cirkvi na Slovensku totiž nie je zvykom slúžiť polnočnú omšu.
Štedrá večera
Podľa jeho slov niektorí veriaci večerajú pred, iní po bohoslužbách. Štedrá večera pravoslávnych pozostáva výlučne z pôstnych jedál ako sú diétna kapustnica bez klobásy, pirohy, na stole nechýba chlieb, med a cesnak.
Štedrá večera pravoslávnych veriacich pozostáva z pôstnych jedál, ako sú kapustnica bez klobásy, fazuľa či pirohy. Na stole nechýbajú chlieb, med a cesnak.
Predtým zasadnú pravoslávni veriaci za štedrovečerný stôl, kde sa podávajú ešte pôstné jedlá.
Na Štedrý deň: Svjatyj večur sa všetci tešia. Všetci sa mimo iného pripravujú aj na štedrú večeru, aj keď jej súčasťou by mali byť ešte stále len pôstne jedlá (nemala by tam byť ani ryba).
Pred štedrou večerou sa členovia rodiny poumývajú v studenej vode, napríklad aj v potoku. Všetky jedlá sú už pripravené, aby nikto, ani gazdiná, nemusel odbiehať od stola. Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou v staroslovienčine. Po nej zvyčajne pán domu povie úvodnú reč. Gazdiná následne vyznačí každému na čelo kríž z medu. Prítomní sa začnú ponúkať z navarených pokrmov. Dôležité je, že musia zo všetkého aspoň okoštovať. Začína sa cesnakom, medom, oplátkami, chlebom a soľou. Následne sa podávajú jedlá: pôstna kapustnica (bez klobásy),hubová mačanka, domáci šalát (s rybou), plnené pirohy a makové bobaľky.
Nový rok a Bohozjavenie
Cirkevný Nový rok budú pravoslávni sláviť 14. januára (1. januára) a sviatok Bohojavlenia (Bohozjavenia) pripadá na 19. januára.
Pravoslávne cirkvi a kalendár
Juliánskym kalendárom sa okrem pravoslávnych v Čechách a na Slovensku riadia aj pravoslávne cirkvi v Jeruzaleme, v Rusku, Poľsku, na Ukrajine, v Srbsku, Gruzínsku a iných krajinách.
Vianoce podľa gregoriánskeho kalendára v dňoch 24.-26. decembra slávili tak ako katolíci, evanjelici a iné kresťanské cirkvi aj pravoslávne cirkvi Carihradu, Alexandrie, Rumunska, Bulharska, Grécka a sýrsko-pravoslávna cirkev.
Gregoriánsky kalendár používajú pravoslávne cirkvi Carihradu, Alexandrie, Rumunska, Bulharska, Grécka a sýrsko-pravoslávna cirkev.
Starý kalendár dnes nasledujú ešte patriarcháty Jeruzalem, Moskva, Srbsko a kláštory na Hore Athos. Tieto cirkvi slávia nepohyblivé sviatky o trinásť dní neskôr, ako stanovuje Gregoriánsky kalendár, t. j. Vianoce 25. decembra podľa Starého štýlu, t. j. 7. januára podľa Nového štýlu.
Pravoslávni veriaci na Slovensku
Na Slovensku sa podľa oficiálnych štatistík k Pravoslávnej cirkvi hlási približne 50 000 veriacich, v Bratislave a okolí je to asi 1500 veriacich.
Významnú časť pravoslávnych veriacich tvoria Rusíni. Preto sa u nás nazývajú aj Rusínske Vianoce.
Aj pre Rusínov sú vianočné sviatky predovšetkým príležitosťou na to, aby sa doma stretla celá rodina, ako aj možnosťou navštíviť a stráviť chvíle so širokou rodinou a príbuzenstvom.
Štedrá večera pravoslávnych Rusínov na severovýchode Slovenska pozostáva z pôstnych jedál, ako sú kapustnica bez klobásy, fazuľa či pirohy. Na stole nechýbajú chlieb, med a cesnak. Večera sa začína na slovenské pomery netradične chlebom a cesnakom, ktoré symbolizujú zdravie. Hojnosť domu má priniesť fazuľa a hrach, ktoré sa robia ako prívarok. Neskôr Rusíni jedia pirohy, môžu sa pripravovať na rôzne spôsoby - so slivkami, bryndzou a zemiakmi, alebo s hubami. Až po pirohoch nasleduje polievka, byď kapustnica alebo rybacia. Na celú večeru by mal stačiť každému jeden tanier. Nikto nesmie od stola odísť, takže všetky jedlá sú poukladané na stole alebo blízko neho. Rusíni sa ešte pred štedrou večerou umývajú vo svätenej vode, do ktorej vhodia mince, aby boli úspešní a darilo sa im po celý rok.
Na štedrú večeru sa Rusíni pripravujú už od rána. Zdobia vianočný stromček, pripravujú stôl, ktorý symbolizuje súdržnosť rodiny. Nohy stola sú preto obviazané reťazami. Rusíni sa ešte pred štedrou večerou umývajú vo svätenej vode, do ktorej vhodia mince, aby boli úspešní a darilo sa im po celý rok. Svätená voda sa potom vylieva pod strechou domu.
V súčasnosti sa k nim pripájajú aj odídenci z Ukrajiny.
| Sviatok | Dátum (Gregoriánsky kalendár) | Dátum (Juliánsky kalendár) |
|---|---|---|
| Štedrý deň | 6. január | 24. december |
| Narodenie Isusa Christosa (Vianoce) | 7. január | 25. december |
| Sviatok presvätej Bohorodičky | 8. január | 26. december |
| Sviatok sv. prvomučeníka Štefana | 9. január | 27. december |
| Cirkevný Nový rok | 14. január | 1. január |
| Bohojavlenie | 19. január | 6. január |