Gréckokatolícka cirkev: Štruktúra, história a súčasnosť

Gréckokatolícka cirkev, známa aj ako katolícka cirkev byzantského obradu, je súhrnné označenie východných katolíckych cirkví byzantského obradu. Tieto cirkvi sú súčasťou Katolíckej cirkvi a sú spojené s rímskym pápežom vo Vatikáne. Gréckokatolícke cirkvi sú špecifické svojím východným byzantským obradom, spiritualitou, teológiou, vlastným cirkevným právom a historickým a kultúrnym dedičstvom.

Mapa gréckokatolíckych eparchií v Európe

Organizačná štruktúra

Podľa dosiahnutého stupňa hierarchického usporiadania sa gréckokatolícke cirkvi členia na:

1. Patriarchálne cirkvi: cirkev melchitská
2. Väčšie arcibiskupské cirkvi: cirkev ukrajinská, cirkev rumunská
3. Metropolitné cirkvi: cirkev rusínska (pittsburghská metropolia), cirkev slovenská (prešovská metropolia) a maďarská metropolia
4. Ostatné cirkvi: cirkev rusínska (mukačevská eparchia, apoštolský exarchát v Českej republike), cirkev slovenská (torontská eparchia), cirkev albánska, cirkev bieloruská, cirkev bulharská, cirkev grécka, cirkev chorvátska, cirkev italo-albánska (eparchia Lungro, eparchia Piana, opátstvo Grottaferrata), cirkev macedónska, cirkev ruská; apoštolský exarchát pre Srbsko a Čiernu Horu.

História a vývoj

Katolícka cirkev byzantsko-slovanského obradu svoju prítomnosť na Slovensku odvodzuje od pôsobenia slovanských vierozvestov Konštantína-Cyrila a Metoda. Svätí solúnski bratia priniesli na Veľkú Moravu kresťanstvo z Byzancie, a teda aj byzantský obrad. Spolu s prekladom Písma pripravili aj preklad božskej liturgie a ostatných bohoslužieb do zrozumiteľného jazyka tak, ako je to na Východe oddávna zvykom.

Po smrti sv. Metoda a po vyhnaní jeho žiakov r. 885 bol východný obrad potláčaný a postupne sa vytrácal, nikdy však z nášho územia celkom nevymizol. Ešte za panovania Arpádovcov (v 11. - 12. stor.) v Uhorsku vzniklo viacero kláštorov byzantského obradu. Pápež Inocent III. dokonca v r. 1204 prejavil ochotu zriadiť biskupstvo východného obradu. Odpor latinského - západného kléru a historické okolnosti čoskoro situáciu zmenili a začalo sa obdobie tvrdého polatinčovania.

Posilou pre malú komunitu byzantského obradu bola valašská kolonizácia od 14. storočia, ktorá znamenala významný prílev kresťanov východného obradu. Od 15. storočia už existujú hodnoverné správy o existencii biskupstva v Mukačeve, ktoré zasahovalo aj na naše územie (až po Spiš). Sledovať jednotu či nejednotu východných kresťanov s katolíckou cirkvou na našom území v 11. - 17. storočí je dosť problematické, v každom prípade značná časť nebola zjednotená.

Po viacerých “pokusoch” sa k jednote s katolíckou cirkvou opäť prihlásili v r. 1646 podpísaním únie (dohody o zjednotení) na zámku v Užhorode. Súčasťou tejto dohody bol prísľub, že latinská cirkev nebude zasahovať do bohoslužobného a duchovného života východných katolíkov, nanucovať im svoje zvyky a formy zbožnosti ani sa snažiť ich asimilovať. Napriek tomu už o sto rokov neskôr badať v tomto smere výrazný tlak latinskej hierarchie. V neskoršom období sa snahy o priblíženie, pripodobnenie k západnému obradu, tzv. latinizácia, objavujú aj vo vnútri samotnej gréckokatolíckej cirkvi.

Ďalším zlomovým bodom v histórii byzantských katolíkov na Slovensku je 28. apríl 1950. Vtedy tzv. Prešovským soborom bola zlikvidovaná gréckokatolícka cirkev; biskupi Pavol Gojdič, OSBM a Vasiľ Hopko boli spolu s mnohými kňazmi uväznení, ostatní prestúpili do schizmatickej pravoslávnej cirkvi, alebo boli nútení vysťahovať sa. Po zmene politických pomerov v rokoch 1989-90 mohlo konečne prísť k úplnej rehabilitácii gréckokatolíckej cirkvi a rozvinutiu jej činnosti vo všetkých dimenziách.

Súčasná štruktúra gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku (Slovenská katolícka cirkev sui iuris) je metropolitnou cirkvou, je usporiadaná v troch biskupstvách: v Prešovskom arcibiskupstve (archieparchii, arcidiecéze), v Košickej eparchii (diecéze) a v Bratislavskej eparchii. Prešovská eparchia vznikla roku 1818 (alebo 1815 - podľa cisárskeho dekrétu) vyčlenením z Mukačevskej eparchie, 30. januára 2008 bola povýšená na sídlo metropolie. Súčasným arcibiskupom-metropolitom je vladyka Ján Babjak, SJ.

Dňa 21. februára 1997 bol erigovaný Košický apoštolský exarchát, ktorý bol 30. januára 2008 povýšený na eparchiu, jej sídelným biskupom je vladyka Milan Chautur, CSsR. Bratislavská eparchia bola zriadená 30. januára 2008 vyčlenením z Prešovského arcibiskupstva, za jej prvého biskupa-eparchu bol menovaný o. Peter Rusnák.

Do Prešovskej archieparchie patria gréckokatolíci žijúci na území Prešovského kraja. Do Košickej eparchie sú začlenení katolíci byzantského obradu bývajúci na území Košického kraja. Stredné a západné Slovensko patrí pod správu Bratislavskej eparchie, na strednom a západnom Slovensku je však len relatívne málo farností.

Po rozdelení Česko-Slovenska bol pre gréckokatolíkov v Česku dňa 13. marca 1996 zriadený Pražský apoštolský exarchát, ktorý však nie je súčasťou metropolitnej cirkvi. Najvyšším orgánom našej metropolitnej cirkvi je rada hierarchov.

Pri sčítaní ľudu v máji 2011 sa ku gréckokatolíckej cirkvi prihlásilo 206 871 veriacich (3,83% obyvateľov Slovenskej republiky), v roku 2001 to bolo 219 831 veriacich (4,1% obyvateľov Slovenskej republiky).

Počet gréckokatolíkov na Slovensku by však reálne mal značne prevyšovať číslo tristotisíc (v roku 1948 sa ku grkat. cirkvi na Slovensku hlásilo 237 245 veriacich, teda cca. 7 % obyvateľstva; v celej vtedajšej ČSR to bolo 305 645 veriacich v 241 farnostiach s 1059 filiálkami; ak zohľadníme populačný prírastok, odchod do pravoslávnej cirkvi a ateizáciu, počet veriacich by mal byť vyšší o osemdesiat až sto tisíc).

V období komunistickej totality totiž mnohí gréckokatolíci navštevovali rímskokatolícke chrámy, prijímali tam sviatosti a hlásili sa k latinskej cirkvi (keďže grkat. cirkev oficiálne nemohla existovať) a mnohí si podnes mylne myslia, že sa tým stali rímskokatolíkmi.

Liturgia a obrad

Jedným z najvýraznejších rozdielov medzi gréckokatolíkmi a rímskokatolíkmi je liturgia. Rímskokatolícka cirkev používa latinský obrad, ktorý je známy svojou jednoduchosťou a úspornosťou. Ďalší rozdiel spočíva v jazyku liturgie. V rímskokatolíckej cirkvi sa tradične používa latinčina, hoci v súčasnosti sú bežné aj miestne jazyky.

Na otázku, kedy vznikol byzantský obrad, resp. aj ostatné obrady, nemožno odpovedať presným dátumom. Cirkev, založená Ježišom Kristom, sa po zostúpení Svätého Ducha postupne šírila po celom svete. Už v prvých storočiach sa začínajú objavovať určité rozdielnosti v slávení bohoslužieb, prirodzene podmienené miestnou kultúrou a mentalitou jednotlivých národov.

Náš byzantský obrad má svoje korene v gréckej časti ríše, výrazný bol však aj vplyv Palestíny a Antiochie. V 9. - 11. stor. sa obrady ustálili do dnešnej podoby.

Typickým prvkom byzantského chrámu je ikonostas, stena s ikonami (svätými obrazmi), ktorá oddeľuje svätyňu od lode chrámu. Ikony sú Božím slovom “zapísaným” farbami na dreve, tradícia vytvorila určitý symbolický “ikonografický jazyk”.

Ikonostas v chráme

Sviatosti

Obe cirkvi majú rovnaký počet sviatostí, ale ich slávenie môže byť odlišné. Napríklad gréckokatolíci spájajú sviatosť krstu, birmovania a Eucharistie do jedného obradu, ktorý sa zvyčajne koná počas detského krstu.

Vo všeobecnosti sa kresťanstvo delí na tri hlavné vetvy: rímsky katolicizmus, východné pravoslávie a protestantizmus. Vo všetkých cirkvách hlásiacich sa k týmto tradíciám vynikajú dva spoločné sviatky: krst a Večera pánova (eucharistia, sväté prijímanie).

Katolícka cirkev má sedem sviatostí: krst, birmovanie, eucharistiu, pokánie, pomazanie chorých, kňazstvo a manželstvo. Hoci pravoslávne cirkvi prijímajú týchto sedem „hlavných tajomstiev”, nemajú konkrétny počet sviatostí a zaraďujú k nim aj požehnanie, bohoslužby, modlitbu, piesne, procesie a iné, ktoré robia Božiu prítomnosť hmatateľnou.

Protestantské cirkvi boli skutočne presvedčené, že cirkev by mala sláviť iba dve sviatosti. Dôvod pre toto obmedzenie bolo, že Kristus ustanovil iba dva rituály s príslušnými hmatateľnými znakmi. Ježiš prikázal svojim učeníkom: „Choďte teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha” (Mt 28:19). Kristus teda ustanovil krst s príslušným znakom vody ako rituál, ktorý musí cirkev dodržiavať.

Počas svojej poslednej večere ustanovil Večeru Pánovu: „Keď jedli, vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom so slovami: ,Vezmite, jedzte, toto je moje telo.‘ Potom vzal kalich, vzdal vďaku a dal im ho so slovami: ,Pite z neho všetci, lebo toto je moja krv zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov‘ (Mt 26:26-28). Kristus teda ustanovil Večeru Pánovu s príslušnými znakmi chleba a vína ako rituál, ktorý musí cirkev dodržiavať.

Spiritualita

Pokúsime sa trochu porovnať niektoré odlišnosti byzantskej cirkvi v porovnaní s latinskou a objasniť ich príčiny. Východ má vo všeobecnosti komplexnejší pohľad na človeka - je telo, duša a duch. Výrazné je to práve pri tele, ktoré najmä na Západe bolo niekedy považované za čosi nižšie, za príťaž, ktorú treba obmedziť.

Východ sa naopak snaží zapojiť celého človeka do duchovného života, do modlitby. Tak ako sa telo zúčastňuje na modlitbe duše, tak sa duša modlí v tele a prostredníctvom tela, ktoré je chrámom Ducha. Preto toľko poklôn a prežehnávania, preto prísnejšie pôsty. V bohoslužbe sa podstatne viac vplýva na zmysly: na zrak ikonami a bohatou výzdobou chrámu; na sluch spevom; na čuch vôňou kadidla a voňavých sviec, ktoré horia v chráme; na hmat dotykom a bozkávaním ikon, evanjeliára a relikvií; na chuť eucharistiou, ktorá sa podáva v zásade pod obidvoma spôsobmi, alebo rozdávaním požehnaného chleba (antidoru) či ovocia a pod. na konci bohoslužieb.

Duchovný život východných kresťanov je silno spätý s modlitbou cirkvi - s časoslovom (breviárom - liturgiou hodín), súkromné pobožnosti nemajú také silné postavenie ako v západnom obrade. Vrcholom duchovného života je božská liturgia (sv. omša), ktorá pozná tri rôzne formy - liturgia sv. Jána Zlatoústeho (najčastejšie používaná), sv. Bazila Veľkého (slávi sa len 10 ráz v roku) a liturgia vopredposvätených darov (slúži sa vo Veľkom pôste, nie je pri nej premenenie eucharistie).

Zasvätený život

Pôvodnou tradíciou zasväteného života v gréckokatolíckej cirkvi je východné mníšstvo, ktoré je výsledkom vplyvov okrem iných od sv. Bazila Veľkého, sv. Teodora Studitu, sv. Pachomia Veľkého, sv. Sávu. Toto tradičné mníšstvo reprezentujú napríklad studiti, a baziliáni. V súčasnosti sú medzi gréckokatolíkmi rozšírené aj pôvodne rímskokatolícke rehole ako napr. redemptoristi.

Medzi ženské rehole gréckokatolíckej cirkvi patria napr. baziliánky, sestry služobnice Nepoškvrnenej Panny Márie, ale na Slovensku sú to aj aj pôvodom rímskokatolícke redemptoristky.

Liturgia a pobožnosti

Božská liturgia nášho otca svätého Jána Zlatoústeho je najpoužívanejšou eucharistickou bohoslužbou. Niekoľkokrát do roka sa podľa predpisu slúži liturgia svätého Bazila Veľkého. Vo veľkopôstnom období by sa počas týždňa liturgia sv. Jána Zlatoústeho nemala slúžiť; ale v stredy a v piatky a v prvé tri dni strastného (veľkého) týždňa sa slúži služba vopred posvätených darov.

Časoslov obsahuje denný okruh cirkevných modlitieb - večiereň, povečerie, polnočnica, utiereň, prvá hodinka, tretia hodinka, šiesta hodinka, obednica, deviata hodinka. Medzi najznámejšie pobožnosti cirkví byzantského obradu patria napr. akatist, paraklis, rôzne molebeny, za zosnutých sa slúži panychída alebo parastas. Obľúbenou osobnou modlitbou je Ježišova modlitba. Cieľom všetkého duchovného úsilia je zbožštenie (theosis).

Kalendár

Cirkevný rok sa v Gréckokatolíckej cirkvi začína 1. septembra. Najväčším sviatkom je Svätá a veľká nedeľa Paschy. Významné miesto v liturgickom roku má skupina 12 veľkých sviatkov. Okrem veľkých sviatkov existujú ešte ďalšie katogórie sviatkov - stredné (polyejejný s bdením, polyelejný bez bdenia) a malé (šestiričný s veľkým slávoslovím, šestiričný bez veľkého slávoslovia, bez sviatočného znaku).

K liturgickému roku gréckokatolíkov neodmysliteľne patria aj pôstne obdobia a dni. Filipovka, alebo pôst pred sviatkom Narodenia Pána, sa začína 15. novembra a je prípravou na sviatok Kristovho narodenia. Najdôležitejším pôstnym obdobím je Veľký pôst pred Paschou. Petro-pavlovský pôst pripravuje veriacich na sviatok svätých, slávnych a všechválnych najvyšších apoštolov Petra a Pavla (29. júna). Pred sviatkom Zosnutia presvätej Bohorodičky (15. augusta) je od 1. augusta Uspenský pôst.

Medzi pôstne dni patria aj stredy a piatky v roku (okrem výnimiek), Predvečer Bohozjavenia, Sťatie úctyhodnej hlavy úctyhodného a slávneho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána (29. augusta) a Povýšenie úctyhodného a životodarného Kríža nad celým svetom (14. septembra).

S pôstnymi obdobiami súvisia voľnice (dni bez pôstu). Sú štyri a to týždeň po Nedeli mýtnika a farizeja, Svetlý týždeň (týždeň po Pasche), týždeň po sviatku Päťdesiatnice, 10 dní po sviatku Kristovho narodenia.

Svätí a blahoslavení

K významným svätcom najstaršieho obdobia patria svätí sedmopočetníci a prepodobný Mojsej Uhrín (Mojžiš Uhorský). Do obdobia obnovenia spoločenstva s Rímom patrí svätý Jozafát Kuncevič, polocký arcibiskup.

Ďalší svätci pochádzajú z obdobia komunistického prenasledovania Gréckokatolíckej cirkvi. Z územia Slovenska je to napríklad Pavol Peter Gojdič, Metod Dominik Trčka a Vasiľ Hopko. Na Ukrajine boli blahorečení napríklad studita Kliment Šeptický a mukačevský biskup Teodor Romža.

Posvätné umenie

Keďže Gréckokatolícka cirkev je dedičkou byzantskej tradície, je uchovávateľkou mnohých umeleckých hodnôt, ktorých najznámejšími príkladmi sú napríklad ikony, drevené chrámy (cerkvi) alebo liturgická hudba, ktorej charakteristickým znakom je že nepoužíva hudobné nástroje iba ľudský hlas, a ktorú pomáha na Slovensku aj v zahraničí reprezentovať napríklad Zbor svätého Romana Sladkopevca.

Praktické aspekty pre veriacich

Keď rímskokatolík ide na svätú omšu do gréckokatolíckeho kostola, môže sa pokojne zúčastniť na liturgii a jeho účasť sa počíta rovnako, ako keby bol na omši vo svojom vlastnom obrade. To znamená, že ak sa rímskokatolík nemôže zúčastniť na svätej omši vo svojom vlastnom kostole, môže pokojne navštíviť gréckokatolícky kostol a táto účasť bude plne platná.

Ak chcete hlbšie pochopiť tieto rozdiely, skvelou príležitosťou môže byť poznávací zájazd alebo pútnický zájazd s kňazom. Takéto cesty vám umožnia navštíviť významné miesta oboch tradícií, zúčastniť sa na liturgiách a priamo zažiť atmosféru gréckokatolíckych i rímskokatolíckych bohoslužieb.

Tabuľka: Porovnanie Gréckokatolíckej a Rímskokatolíckej cirkvi

tags: #greckokatolicka #cirkev #mtn